Posted 7.05.2020 by Sioxides
Slnko zapadalo, a Shee cez mreže pozorovala bordový horizont cez mreže. Nie jej mreže, ale mreže zábradlia rozlahlej terasy sídla jej pána. Oprela sa o chrbát pohovky, a bosé nohy oprela o chladný kov mreží. Vystrela sa, a jej krásne, plné prsia ponorila do posledných lúčov dnešného slnka. Nebála sa, že ju niekto uvidí. Všetky stromy, ktoré mohla vidieť až k útesu nad morom patrili k vile. A tých pár čiernych postáv so samopalom na parkovisku sa aj tak dívalo inam. Ak nie z vlastnej vôle, tak príkazom. Pre ich oči mala jej nahá krása asi rovanký zmysel, ako krása palmy v kvetináči. Zahniezdila sa na mäkkom vankúši. Na holej dlážke po poslednej hre ešte dlho sedieť nebude. Na vilu pomaly sadala noc, a cikády v záhradách začali svoj koncert.
Zarachotili kľúče. Shee sa opatrne vystrčila spoza pohovky na terase a pozorovala situáciu vo vile cez veľké okno. Počula jeho kroky v hale a niekoho iného, kto kráčal po schodoch do salónu pri terase. Zasvietilo sa svetlo. Bol to ten šlachovitý elegán v obleku, s ktorým jej pán občas trávil čas nad papiermi. Upokojila sa, lebo jeho mala rada. Miloval citrusové bonbóny, ktorých mal vždy plné vrecká, a vždy jeden žul. Ale hlavné bolo, že vždy keď sa stretli, tak jej tiež jeden dal. Bola to hra, ako každá iná. Oni sa tvárili, že jej ich dáva tajne, a jej pán sa tváril, že o tom nevie. Táto hra nebola taká, ako ostatné, ale aj tak sa jej páčila.
Elegán otvoril bar, namiešal dva drinky, a preniesol ich na stôl na terase, kde ich umiestnil na dva papierové obrúsky. Potiahol nosom, a pozrel smerom, kde sa za pohovkou skrývala Shee. Istotne zbadal jej zvedavé oči, aj keď sa rýchlo skryla. Pohovka sa poodtiahla, a on si k nej čupol. Prehrabol jej vlasy a pohladil po tvári. Bez slova. Elegán bol veľmi mĺkvy človek, a aj s jej pánom sa rozprával vecne. Z vrecka vytiahol ten čarovný šušťavý balíček, a vybalil z neho malý oranžový bonbón. Shee Poslušne otvorila ústa a bonbónik skončil na jazyku. Elegán vstal, pritlačil pohovku na miesto, a ona ostala znova zacviknutá pedzi pohovkou a mrežami. Zvedavosť jej nedala, vyliezla von, a schúlila sa k palme v rohu.
To už v miestnosti bol aj jej pán, a elegána vyťahoval na stôl papiere. Pán prešiel na terasu, a zapálil si cigaru. Nebola to tá charakteristická davidoffka, takže niečo oslavoval. Momentálne sa jej to ale nepáčilo. Oslava jej pána pre ňu znamenala jediné a ju stále pálil zadok. A aj keď to mala rada, predsa len dúfala v dlhšiu pauzu. Pán podišiel k nej a za obojok si ju dotiahol ku kreslu, do ktorého si sadol. Ona si poslušne položila hlavi na jeho kolená a nechala sa hladkať. Porada sa tiahla do noci. Trochu sa nudila. Ich konverzácia jej bola vzdialená, ako šumenie morských vĺn na horizonte. Počúvala cikády a vnímala len mocnú ruku prehrabujúcu jej vlasy. Na tajnáša celý čas cmúlala ckukrík. Bolo jej krásne. Tak inak.
Po čase elegán začal baliť papiere, a ona spozornela. Pán bol ale uvoľnený a zo sedu si s elegánom podal ruku. Keď odišiel, Shee čakala, čo bude. Chvíľku ale nebolo nič. Nechápala. Len tak tam sedel a hladil ju. Potom sa postavil, prešiel cez izbu k veľkej presklenej komode na kľúč. Skôr ako to, si Shee všimla odloženého bonbóniku, ešte v papieriku. Rýchlo ho schovala do ruky. Videla, ako pán vyťahuje jej macka, ale aj vodítko. Takže ruky nie sú dobrá skrýš. Ústa neprichádzajú do úvahy, chcela si ho dať neskôr a tak jej ostala len jediná skrýš.
Pán prišiel k nej a čupol si. "Hlupáčik môj." Povedal nežne. Zacvakla karabinka na očku na krku. Potom jeho ruka hladivým pohybom prešla pomedzi prsia az k jej mušličke.Pohladil jej klitoris. "Myslíš, že tvoj pán ťa nevidel?" Potom si uvedomila, že vitrína má vo vnútri zrkadlo. V tej istej sekunde, ako jej prstami vnikol do jaskynky. Nebolo to pekné, a nepripravenú ju to trochu zabolelo. Vytiahol jej odtiaľ cennú trofej jej lúpeže. Pán vytiahol zpod pohára servítku, bonbón zabalil, a vložil do vrecka. Zobral medvedíka, postavil sa a trhol vôdzkou. Shee sa už videla v herni. Zamierili ale na schody.
Pred dverami stál malý, dvojmiestny automobil. V hĺbke mysle si spomenula, že sa mu hovorí golfový vozík. Ten za iných okolností mala rada. Nemá kufor, a sedí v ňom rovnako, ako pán. No akosi tušila, že teraz nemá byť rada. Bola pristihnutá pri krádeži. Pán vytiahol mobil, chvíľku niečo do neho ťukal, potom sa posadil k nej a naštartoval.
Autíčko poskakovalo po štrkovej cestičke parku ich vily smerom dole, k útesu. Netrvalo dlho, kým zastali pred altánkom s výhľadom na more. Pán ju vytiahol do altánku a priviazal o zábradlie. Potom sa posadil do kresielka, ponoril sa do výhľadu a na niečo zjavne čakal.
V priebehu minúte na štrku zašramotilo iné auto, a svetlomety osvetlili altánok. Nie na dlho. Vystúpila mohutná postava muža, a Shee len preglgla, keď spoznala voňavku toho muža. Vďaka nej ani nemusela hádať, pre čo podišiel k zadnej časti a už vonkoncom nemusel hádať, čo ide vybrať z kufra. Už len tá myšlienka ju vzrušila, aj keď sa na to necítila. Taký pocit, keď sa vagínka teší a prdel stíska strachom. Otočila sa na pána. Ten položil Macka na stôl, a k nemu dal bonbón vo vlhkej servítke.
Len pocítila trhnutie, ako ju obor odopol a trhol k okraju altánku. Prineseným povrazmi ju pripevnil o konštrukciu altánku. Bola to improvizácia, ale altánok bol bytelný a istotne dobre poslúži účelu. Za moment bola natiahnutá do X, s rukami uviazanými o strešné trámy, nohami o zábradlie altánku. Nie práve jej obľúbená poloha. Nohami nedosiahla na zem, rukami sa nemohla dotknúť stropu. Alabastrová pokožka svietila v mesačnom svetle, a malé kropaje potu po nej stekali, hoci bola už aspoň jedna v noci a od mora nebolo najteplejšie. Nechali ju takto vysieť pár minút. Potom sa obor do nej pustil, a Pán si len vytiahol davidofky.
Hra trvala asi 15 minút, za ktorých si užila, ako by každá minúta bol mesiac, možno rok. Obor sa vo svojom remesle vyznal. Pozerala na more, ale po chvíľke sa jej to celé začalo mlžiť. Že je koniec pochopila, keď ju mocná, potetovaná paža obra jemne chytila okolo pása, a druhou odopol putá na rukách a nohách. Opatrne ju položil na lehátko. Začal upratovať veci do auta, a jej pán podišiel k nej, a dal jej pusu na čelo. Obor doniesol z auta bandasku, a do lavóra nalial nejakú tekutinu. Voňala, ako levandula. Pán zobral hubku z lavóra a pomaly ju začal umývať. Obor fajčil a prechádzal sa opodiaľ. Nachádzala ich spoločná chvíľka.
Bolo to krásne milovanie, až na občasné chvíľky skoro vanilkové. Pán sa obliekal, a ona sa tam celá triasla. Dôvodov bolo viacero. Bola tou slasťou ako nadrogovaná. Jej pán musel mať úžasný deň. Obor zatiaľ všetko upratal do auta. Keď bolo všetko v aute, a pán stál a díval sa na more, obor vytiahol z auta poslednú vec, nasadol a odišiel. Bol to gramofón, čo svojim dizajnom pripomínal staré stroje. Pán jej zo stola podal macka, opatrne odbalil cukrík a dal jej ho do ruky. "A teraz si ho pre zmenu daj tam, kam patrí." Shee prikývla a strčila si ho do úst. Pritiahla k sebe macka a schúlila sa na tom lehátku. Pán ju prikryl a podišiel ku stolu s gramofónom. Zasunul ho do zásuvky a zodvihol akúsi platňu. Nevidela na ňu, ale akonáhle ju pustil, vedela čo to je. Sladký hlas Adriana Celentana sa rozlial do ticha.
-
"Sette giorni a Portofino
Più di un mese a Saint-Tropez
Poi m'hai detto, cocorito
Non mi compri col patè
E sei scappata a Malibù..."
-
Oči jej zvlhli. Vedela, pre čo jej to pustil. Nikdy jej totiž nepovedal jej menom, teda tým, čo jej dali rodičia. Pre Neho bola vždy len Shee. Až na tie vzácne okamihy, keď pustil túto platňu. Tie vzácne okamihy najväčšej odmeny.
-
"...Ma no! monsieur, tu ne preoccupe pas, ma vai
Susanna, Susanna, Susanna, Susanna
Mon amour
Susanna, Susanna, Susanna, Susanna
Mon amour..."
-
Síce nebol turista z Ticina, a ona vonkoncom nebola kráľovná z Pigalle. Aj tak si tú skladbu privlastnila a bola to jej skladba. Mala radosť, že môže počuť Susanna... Sussana. Pod dekou prešla rukou k jej diamantu. Dá si ešte jedno kolo, len sama sebe. A on nech sa díva...
Zarachotili kľúče. Shee sa opatrne vystrčila spoza pohovky na terase a pozorovala situáciu vo vile cez veľké okno. Počula jeho kroky v hale a niekoho iného, kto kráčal po schodoch do salónu pri terase. Zasvietilo sa svetlo. Bol to ten šlachovitý elegán v obleku, s ktorým jej pán občas trávil čas nad papiermi. Upokojila sa, lebo jeho mala rada. Miloval citrusové bonbóny, ktorých mal vždy plné vrecká, a vždy jeden žul. Ale hlavné bolo, že vždy keď sa stretli, tak jej tiež jeden dal. Bola to hra, ako každá iná. Oni sa tvárili, že jej ich dáva tajne, a jej pán sa tváril, že o tom nevie. Táto hra nebola taká, ako ostatné, ale aj tak sa jej páčila.
Elegán otvoril bar, namiešal dva drinky, a preniesol ich na stôl na terase, kde ich umiestnil na dva papierové obrúsky. Potiahol nosom, a pozrel smerom, kde sa za pohovkou skrývala Shee. Istotne zbadal jej zvedavé oči, aj keď sa rýchlo skryla. Pohovka sa poodtiahla, a on si k nej čupol. Prehrabol jej vlasy a pohladil po tvári. Bez slova. Elegán bol veľmi mĺkvy človek, a aj s jej pánom sa rozprával vecne. Z vrecka vytiahol ten čarovný šušťavý balíček, a vybalil z neho malý oranžový bonbón. Shee Poslušne otvorila ústa a bonbónik skončil na jazyku. Elegán vstal, pritlačil pohovku na miesto, a ona ostala znova zacviknutá pedzi pohovkou a mrežami. Zvedavosť jej nedala, vyliezla von, a schúlila sa k palme v rohu.
To už v miestnosti bol aj jej pán, a elegána vyťahoval na stôl papiere. Pán prešiel na terasu, a zapálil si cigaru. Nebola to tá charakteristická davidoffka, takže niečo oslavoval. Momentálne sa jej to ale nepáčilo. Oslava jej pána pre ňu znamenala jediné a ju stále pálil zadok. A aj keď to mala rada, predsa len dúfala v dlhšiu pauzu. Pán podišiel k nej a za obojok si ju dotiahol ku kreslu, do ktorého si sadol. Ona si poslušne položila hlavi na jeho kolená a nechala sa hladkať. Porada sa tiahla do noci. Trochu sa nudila. Ich konverzácia jej bola vzdialená, ako šumenie morských vĺn na horizonte. Počúvala cikády a vnímala len mocnú ruku prehrabujúcu jej vlasy. Na tajnáša celý čas cmúlala ckukrík. Bolo jej krásne. Tak inak.
Po čase elegán začal baliť papiere, a ona spozornela. Pán bol ale uvoľnený a zo sedu si s elegánom podal ruku. Keď odišiel, Shee čakala, čo bude. Chvíľku ale nebolo nič. Nechápala. Len tak tam sedel a hladil ju. Potom sa postavil, prešiel cez izbu k veľkej presklenej komode na kľúč. Skôr ako to, si Shee všimla odloženého bonbóniku, ešte v papieriku. Rýchlo ho schovala do ruky. Videla, ako pán vyťahuje jej macka, ale aj vodítko. Takže ruky nie sú dobrá skrýš. Ústa neprichádzajú do úvahy, chcela si ho dať neskôr a tak jej ostala len jediná skrýš.
Pán prišiel k nej a čupol si. "Hlupáčik môj." Povedal nežne. Zacvakla karabinka na očku na krku. Potom jeho ruka hladivým pohybom prešla pomedzi prsia az k jej mušličke.Pohladil jej klitoris. "Myslíš, že tvoj pán ťa nevidel?" Potom si uvedomila, že vitrína má vo vnútri zrkadlo. V tej istej sekunde, ako jej prstami vnikol do jaskynky. Nebolo to pekné, a nepripravenú ju to trochu zabolelo. Vytiahol jej odtiaľ cennú trofej jej lúpeže. Pán vytiahol zpod pohára servítku, bonbón zabalil, a vložil do vrecka. Zobral medvedíka, postavil sa a trhol vôdzkou. Shee sa už videla v herni. Zamierili ale na schody.
Pred dverami stál malý, dvojmiestny automobil. V hĺbke mysle si spomenula, že sa mu hovorí golfový vozík. Ten za iných okolností mala rada. Nemá kufor, a sedí v ňom rovnako, ako pán. No akosi tušila, že teraz nemá byť rada. Bola pristihnutá pri krádeži. Pán vytiahol mobil, chvíľku niečo do neho ťukal, potom sa posadil k nej a naštartoval.
Autíčko poskakovalo po štrkovej cestičke parku ich vily smerom dole, k útesu. Netrvalo dlho, kým zastali pred altánkom s výhľadom na more. Pán ju vytiahol do altánku a priviazal o zábradlie. Potom sa posadil do kresielka, ponoril sa do výhľadu a na niečo zjavne čakal.
V priebehu minúte na štrku zašramotilo iné auto, a svetlomety osvetlili altánok. Nie na dlho. Vystúpila mohutná postava muža, a Shee len preglgla, keď spoznala voňavku toho muža. Vďaka nej ani nemusela hádať, pre čo podišiel k zadnej časti a už vonkoncom nemusel hádať, čo ide vybrať z kufra. Už len tá myšlienka ju vzrušila, aj keď sa na to necítila. Taký pocit, keď sa vagínka teší a prdel stíska strachom. Otočila sa na pána. Ten položil Macka na stôl, a k nemu dal bonbón vo vlhkej servítke.
Len pocítila trhnutie, ako ju obor odopol a trhol k okraju altánku. Prineseným povrazmi ju pripevnil o konštrukciu altánku. Bola to improvizácia, ale altánok bol bytelný a istotne dobre poslúži účelu. Za moment bola natiahnutá do X, s rukami uviazanými o strešné trámy, nohami o zábradlie altánku. Nie práve jej obľúbená poloha. Nohami nedosiahla na zem, rukami sa nemohla dotknúť stropu. Alabastrová pokožka svietila v mesačnom svetle, a malé kropaje potu po nej stekali, hoci bola už aspoň jedna v noci a od mora nebolo najteplejšie. Nechali ju takto vysieť pár minút. Potom sa obor do nej pustil, a Pán si len vytiahol davidofky.
Hra trvala asi 15 minút, za ktorých si užila, ako by každá minúta bol mesiac, možno rok. Obor sa vo svojom remesle vyznal. Pozerala na more, ale po chvíľke sa jej to celé začalo mlžiť. Že je koniec pochopila, keď ju mocná, potetovaná paža obra jemne chytila okolo pása, a druhou odopol putá na rukách a nohách. Opatrne ju položil na lehátko. Začal upratovať veci do auta, a jej pán podišiel k nej, a dal jej pusu na čelo. Obor doniesol z auta bandasku, a do lavóra nalial nejakú tekutinu. Voňala, ako levandula. Pán zobral hubku z lavóra a pomaly ju začal umývať. Obor fajčil a prechádzal sa opodiaľ. Nachádzala ich spoločná chvíľka.
Bolo to krásne milovanie, až na občasné chvíľky skoro vanilkové. Pán sa obliekal, a ona sa tam celá triasla. Dôvodov bolo viacero. Bola tou slasťou ako nadrogovaná. Jej pán musel mať úžasný deň. Obor zatiaľ všetko upratal do auta. Keď bolo všetko v aute, a pán stál a díval sa na more, obor vytiahol z auta poslednú vec, nasadol a odišiel. Bol to gramofón, čo svojim dizajnom pripomínal staré stroje. Pán jej zo stola podal macka, opatrne odbalil cukrík a dal jej ho do ruky. "A teraz si ho pre zmenu daj tam, kam patrí." Shee prikývla a strčila si ho do úst. Pritiahla k sebe macka a schúlila sa na tom lehátku. Pán ju prikryl a podišiel ku stolu s gramofónom. Zasunul ho do zásuvky a zodvihol akúsi platňu. Nevidela na ňu, ale akonáhle ju pustil, vedela čo to je. Sladký hlas Adriana Celentana sa rozlial do ticha.
-
"Sette giorni a Portofino
Più di un mese a Saint-Tropez
Poi m'hai detto, cocorito
Non mi compri col patè
E sei scappata a Malibù..."
-
Oči jej zvlhli. Vedela, pre čo jej to pustil. Nikdy jej totiž nepovedal jej menom, teda tým, čo jej dali rodičia. Pre Neho bola vždy len Shee. Až na tie vzácne okamihy, keď pustil túto platňu. Tie vzácne okamihy najväčšej odmeny.
-
"...Ma no! monsieur, tu ne preoccupe pas, ma vai
Susanna, Susanna, Susanna, Susanna
Mon amour
Susanna, Susanna, Susanna, Susanna
Mon amour..."
-
Síce nebol turista z Ticina, a ona vonkoncom nebola kráľovná z Pigalle. Aj tak si tú skladbu privlastnila a bola to jej skladba. Mala radosť, že môže počuť Susanna... Sussana. Pod dekou prešla rukou k jej diamantu. Dá si ešte jedno kolo, len sama sebe. A on nech sa díva...
