Sioxides
Slnko zapadalo, a v strede veľkého okna sa vytvárala silná čiara horizontu oddeľujúca kopce v pozadí od krvavočerveného neba. Do veľkej pracovne sa vlievalo posledné slnko dňa. Miesto podlahy, bola na celej ploche intarzia mapy sveta, olemovaná masívnymi knižnicami po obvodoch. Na južnom póle boli dvere a niekde v oblasti Švédska masívny starožitný stôl. Inak bola miestnosť zariadená skromne.

Na sedačke nad Panamou sedel Kier. Týždeň dovolenky na majáku mu dodal novej energie, no jeho hračka bola zjavne unavená a schúlená na Austrálii. Kier na chvíľku odložil prácu bokom na stolík, a celé to korunoval svojim počítačom. Ešte pár razy šťukol, nakoniec zavrel aj ten a oprel sa lakťami o kolená. Díval sa na ňu pár minút a rytmické dvíhanie a klesanie prikrývky v svetle zapadajúceho svetla bolo na spapanie. Bolo to krásne dospelé dievča, istotne, keby nepracovala u neho, trhali by sa o ňu fotografi. Ležala tam schúlená, a zjavne mala jednu zo svojich detských nálad. Palec ruky, ktorou si držala prikrývku si cmúľala a vyžaroval z nej neskutočný pokoj.

Naraz, asi podvedome z toho, že sa na ňu díva, sa prebrala. Očká sa snažili chytiť utekajúci spánok slabým zažmurkaním, no bol preč. Nespokojne sa zamrvila a zavrela očká, aby zistila, či ešte trochu sna neostalo na viečkach. On zatiaľ vytiahol z vrecka malú píšťalku a slabučko na nej zapískal. Mykla hlavou a číhala, odkiaľ ten zvuk prišiel. Zrazu si uvedomil, ako je ďaleko. On v Paname, ona v Austrálii a aj tak ho počuje. Sadla si a privinula deku k sebe a začala jej štipkať roh. Kier si potľapkal po kolene, na čo sa ona len lenivo pretiahla a pomaly prešla k nemu ťahajúc si za sebou deku jednou rukou ako malé dieťa plienku. Sadla si pred neho a on sa k nej nahol. Vnoril jej hlavu do vlasov a vtisol jej jemný bozk. Vlasy mala neskutočné. Pri gauči mal položenú truhličku a nahol sa k nej. Oči Ni-noir, ako sa jeho hračka volala sa rozžiarili. Vedela dobre, čo v nej je. Odomkol skrinku a vytiahol jej plyšáka. Hneď si ho pritúlila a on potľapkal vedľa seba na gauči. Sadla si, výnimočne k nemu na gauč a hlavu mu položila do lona. Schúlila sa, pritiahla deku a ticho čakala na čo bude mať on chuť. On si len otočil jej hlavu, aby videl na tvár, a keďže podľa spánku videl, že dnešok má zas takýto detský, vytiahol z krabičky kojeneckú fľašu, otvoril, a prelial do nej vodu z fľašky, čo mal pripravenú. Vložil jej cumeľ do úst a ona zavrela oči a hlbokými dúškami pila. „Takže, dnes budeš moje malé bábele?“ Spýtal sa jej, zatiaľ čo pila a odpoveď mu bolo súhlasné pokývanie hlavou. „A budeš poslušné?“ Opýtal sa jej ešte a odložil fľašku od úst. No teraz zatriasla hlavou a posledný dúšok vody čo neprehltla mu fontánkou z úst strekla do tváre ako dôkaz, že do poslušnosti sa rozhodne nezobudila. „Toto nebolo pekné,“ povedal, no skôr ako dopovedal príkaz, sa mu pretočila chrbtom. Tak si ju narovnal, odhrnul tričko, čím odhalil tú jej peknú prdelku zabalenú v bavlnených nohavičkách. Pohladkal ju po zadku a nacápal jej desať rukou, pri čom sa ani neunúvala cuknúť, tak jej dodal do tuctu dve prstami, pri ktorých sa natiahla ako struna. Znova ju pohladkal a ona sa rozkošnícky zatriasla. Mysľou mu prebehlo, kto je tu v úlohe hračky, keď mu ona robí napriek, len aby dostala svoje. Otočila sa znova na chrbát, vložila prst do úst a roztvorila tie svoje veľké oči. Mala ich ako dve hlboké jazerá, či skôr plesá na snehobielej stráni jej tvári.

Pritúlil si ju, načo ho tuho objala, aby ju mohol zodvihnúť do náručia. Postavil sa a nadhodil si ju, aby sa mu lepšie držala. Zmyslami mu prenikla znova jej vôňa. Zavrela oči a pevne sa k nemu pritúlila, stále si mlgotajúc prst. Opatrne ju preniesol cez vilu dolu do kuchyne, kde ju posadil na stôl. Pozrel do hrncov, čo mal na dnes nachystané a pousmial sa nad náhodou. Anglické zelenina, steak a kaša zo zemiakov. Zatiaľ čo si ona pritiahla nohy kolenami k brade, on vybral mixér, vložil do neho kašu a zeleninu a rozmixoval to na neurčitú kašičku. Tú nabral do misky a podišiel k nej. Zbadal ten záblesk v jej očiach a tak jej hneď capol po ruke ktorou sa natiahla, aby mu urobila nejakú zlobu. Už ju poznal, aby sa nechal oblafnúť- „Nein, moje malé. Už si sa dosť nahrala s vodou, teraz sa napapáš, inak pôjdeš spať hladné.“ Súhlasila, no aj tak jej kŕmenie ho stálo oblek. Za trest ju dal kľačať a do ruky jej dal podnos. Prikryl ho obrusom a rozložil si naň príbor. Potom sa obrátil a začal si chystať svoju večeru, kým tam ona vystretá kľačala s podnosom v ruke. Keď si ohrial svoj steak, prisadol si k nej, tanier dal na podnos a jej ruky si nastavil do akurátnej výšky. Pomaly si vychutnal svoju večeru. Neponáhľal sa, aj keď pri posledných sústach sa jej triasli ruky. No vydržala. „Wasch dass!“ Oprel sa o stoličku a díval sa, ako plní príkaz a umýva riady. Po umytí sa k nemu vrátila. Ľahla si k nohám a zahľadela sa mu na nohy. „Budeš ešte zlé bábele?“ Pokrútila hlavou. „Chceš ein Spiel?“ No ani nestihla potriasť hlavou, už ju vzal pod pazuchy a rýchlim pohybom ju položil na stôl. Zo šuflíka vybral povrazy a ruky aj nohy jej silno uviazal o nohy stola, ale nakoľko to bol dosť veľký stôl ležala tam natiahnutá ako žaba pri pitve mykajúc hlavou a šklbajúc putami. No on bol rýchly a kým sa spamätala, bola priviazaná. Veľkým nožom jej rozrezal nohavičky a tričko a úplne ju vyzliekol. Zhasol všetky svetlá okrem toho jedného, ktoré bolo nad ňou. Pohladil ju po celom tele na upokojenie, ale pomohlo to len z časti. Hoci to zažila mnohokrát, vždy ju spútanie trošku prekvapilo. Z chladničky vytiahol k nej kopec potravín, veľký nôž a dosku na krájanie. Pod hlavu jej dal sedák zo stoličky, a ona sa upokojila a sama zavrela oči. On začal porciovať rôzne druhy zeleniny a pomaly na nej vykladal jedinečnú mozaiku. Prikrýval jej kúsok po kúsočku celé telo. Najskôr hruď, končatiny neskôr a až nakoniec aj intímne partie. Tvár nechal tvárou, pre neho nič krajšie nemohlo dekorovať jeho dielo, než jej nádherná tvár. Sadol si na stoličku a vytiahol hrubú cigaru. Kým ju vyfajčil, tam len bez slova sedel a kochal sa ňou.

Keď mal jej obraz vpálený do očí, odzbrojil ju do veľkej misy. Obsluha a stráž to zrejme budú považovať za šalát a zrecyklujú to hneď zajtra. On ju teraz odpúta, umyje a pustí si s ňou rozprávku. Keď má tu detskú náladu.
Komentáre- príspevky
No Comments. Login or Signup to be first.