Posted 10.01.2018 by Serve_Love in Love
„Ideme do podkrovia, no najskôr to tu trošku sprac. Budem ťa tam čakať.“ Povie mi bez toho, že by čakal nejakú odpoveď, capne ma po zadku a odchádza.
Páči sa mi keď mi hovorí čo mám robiť. Nevnímam to ako buzerovanie, ale ako vedenie - neschádzať na zlé chodníčky, ale držať si disciplínu, plniť si povinnosti, a až potom príde odmena a oddych. Ale dnes nie. Dnes ma čaká trest. Vnímam to však ako dar, ktorý vždy všetko napraví. Napraví môj pocit viny, napraví moju poslušnosť, pripomenie mi moje miesto a ukáže mi lásku môjho Pána, ktorý ma trestá preto, lebo mu na mne záleží. Záleží mu na mojej náprave. Vie čo potrebujem...cukor a bič. (aj keď cukor už nepapám
)
Hotovo. Kuchyňa sa ligoce. Začínam byť nervózna. Mala by som už ísť za ním hore. Zrkadlo..posledné úpravy. Vyjdem po schodoch a nesmelo otváram dvere. Sedí v kresle, v obleku, ale dal si dole kravatu. Občas ju rád používa pri sexe, keď nemá poruke obojok... Prvé dva gombíky na košeli rozopnuté, vyzerá božsky.
„Zavri za sebou Edit“ Vytrhne ma z môjho zamilovaného pohľadu.
„Vyzleč sa a poď ku mne, na kolená.“ Poslúcham ho. Mám iba košieľku, takže netrvá dlho, a kľačím pred ním nahá, bezbranná, Jeho.
„Čo myslíš Edit, prečo si ráno zaspala?“ Pýta sa ma pokojne.
„Neviem Pane, asi som mala slabú hlasitosť budíku. Už sa to nestane, sľubujem, mrzí ma to...“
„Nie, nie Edit.“ Skočí mi do reči. „Rozmýšľaj. Čo si robila noc predtým? Kedy si išla spať?“ Rozpráva sa so mnou pokojne, no zároveň mám z toho pocit, akoby som bola malé dievča, ktoré sa previnilo.
„Písala som diplomovku a išla som spať asi o jednej.“ Odpovedám mu so zrakom upriameným na Jeho nohy. Viem, že jeho intenzívny pohľad by som teraz asi nezvládla, napriek tomu, že ten pohľad zbožňujem...
„Čo ti z toho vyplýva zlatko?“
„Že som bola príliš unavená, a preto som sa nezobudila na budík.“
„Presne tak. Je skvelé Edit, že tak makáš na svojej diplomovke, ale nieje pre teba dobré, keď tak málo spíš. Nieje to dobré pre tvoju hlavičku ani pre tvoje telíčko. Si moja, a záleží mi na tom, aby si bola v čo najlepšej mentálnej a fyzickej kondícii. Vymyslíme to tak, aby si stíhala písať diplomovku počas dňa, a nie po nociach. Dobre?“
„Áno Pane, máte pravdu. S týmto ponocovaním už naozaj nechcem pokračovať. Vždy mi je potom na druhý deň na nič.“
„No vidíš. Takže, teraz budeš za trest chodiť celý týždeň spinkať o deviatej. Ani o minútu neskôr. Potom to posunieme, ale maximálne na pol jedenástu.“ Je neuveriteľné ako vie byť pokojný aj prísny zároveň.
„Áno Pane...“ odpovedám mu so stále sklonenou hlavou. Cítim zahanbenie, poníženie, jeho moc, vplyv, kontrolu, vedenie. Vlhnem.
Jemným dotykom pod bradou mi naznačí, aby som sa na neho pozrela. Je to rozkaz bez slov.
Poslúchnem. Jeho pohľad ma prebodol, a všetky tie pocity sa zintenzívnili. Srdiečko sa rozbúchalo...
Pokračovanie TU
Predchádzajúce časti:
Všedný deň 1
Všedný deň 2
Všedný deň 3
Páči sa mi keď mi hovorí čo mám robiť. Nevnímam to ako buzerovanie, ale ako vedenie - neschádzať na zlé chodníčky, ale držať si disciplínu, plniť si povinnosti, a až potom príde odmena a oddych. Ale dnes nie. Dnes ma čaká trest. Vnímam to však ako dar, ktorý vždy všetko napraví. Napraví môj pocit viny, napraví moju poslušnosť, pripomenie mi moje miesto a ukáže mi lásku môjho Pána, ktorý ma trestá preto, lebo mu na mne záleží. Záleží mu na mojej náprave. Vie čo potrebujem...cukor a bič. (aj keď cukor už nepapám
)Hotovo. Kuchyňa sa ligoce. Začínam byť nervózna. Mala by som už ísť za ním hore. Zrkadlo..posledné úpravy. Vyjdem po schodoch a nesmelo otváram dvere. Sedí v kresle, v obleku, ale dal si dole kravatu. Občas ju rád používa pri sexe, keď nemá poruke obojok... Prvé dva gombíky na košeli rozopnuté, vyzerá božsky.
„Zavri za sebou Edit“ Vytrhne ma z môjho zamilovaného pohľadu.
„Vyzleč sa a poď ku mne, na kolená.“ Poslúcham ho. Mám iba košieľku, takže netrvá dlho, a kľačím pred ním nahá, bezbranná, Jeho.
„Čo myslíš Edit, prečo si ráno zaspala?“ Pýta sa ma pokojne.
„Neviem Pane, asi som mala slabú hlasitosť budíku. Už sa to nestane, sľubujem, mrzí ma to...“
„Nie, nie Edit.“ Skočí mi do reči. „Rozmýšľaj. Čo si robila noc predtým? Kedy si išla spať?“ Rozpráva sa so mnou pokojne, no zároveň mám z toho pocit, akoby som bola malé dievča, ktoré sa previnilo.
„Písala som diplomovku a išla som spať asi o jednej.“ Odpovedám mu so zrakom upriameným na Jeho nohy. Viem, že jeho intenzívny pohľad by som teraz asi nezvládla, napriek tomu, že ten pohľad zbožňujem...
„Čo ti z toho vyplýva zlatko?“
„Že som bola príliš unavená, a preto som sa nezobudila na budík.“
„Presne tak. Je skvelé Edit, že tak makáš na svojej diplomovke, ale nieje pre teba dobré, keď tak málo spíš. Nieje to dobré pre tvoju hlavičku ani pre tvoje telíčko. Si moja, a záleží mi na tom, aby si bola v čo najlepšej mentálnej a fyzickej kondícii. Vymyslíme to tak, aby si stíhala písať diplomovku počas dňa, a nie po nociach. Dobre?“
„Áno Pane, máte pravdu. S týmto ponocovaním už naozaj nechcem pokračovať. Vždy mi je potom na druhý deň na nič.“
„No vidíš. Takže, teraz budeš za trest chodiť celý týždeň spinkať o deviatej. Ani o minútu neskôr. Potom to posunieme, ale maximálne na pol jedenástu.“ Je neuveriteľné ako vie byť pokojný aj prísny zároveň.
„Áno Pane...“ odpovedám mu so stále sklonenou hlavou. Cítim zahanbenie, poníženie, jeho moc, vplyv, kontrolu, vedenie. Vlhnem.
Jemným dotykom pod bradou mi naznačí, aby som sa na neho pozrela. Je to rozkaz bez slov.
Poslúchnem. Jeho pohľad ma prebodol, a všetky tie pocity sa zintenzívnili. Srdiečko sa rozbúchalo...
Pokračovanie TU
Predchádzajúce časti:
Všedný deň 1
Všedný deň 2
Všedný deň 3
