Posted 16.09.2017 by Serve_Love in Lezdom
Otvára sa garáž. Rozbúcha sa mi srdiečko. Vždy mi takto reaguje moje telo keď prichádza On. Je už skoro osem hodín, dnes bol v práci trošku dlhšie, ale všetko zlé je na niečo dobré. Aspoň som mala okrem pečenia čas aj upratať, a urobiť všetko pre to, aby som bola pre neho tým najkrajším dievčatkom, tak, ako to má rád. Jemné líčenie, jemná vôňa, žiadne spodné prádlo, iba jednoduchá košieľka, ktorá zahaľuje prsia aj zadoček. Páči sa mu, keď sa upravujem jemne a cudne, no zároveň som mu takto kedykoľvek jednoducho prístupná. Či už pre prípad fyzického trestu, alebo sexuálneho uspokojenia, a niekedy jedno s druhým. 
Posledné úpravy, počujem Jeho kroky, kľačím pri dverách, tak, ako ma to naučil. Kľučka sa pohla, srdiečko búcha.
„Ahoj maličká.“ Hladí ma po vláskoch, a ja sa túlim k jeho lonu. Čupne si a pobozká ma.
„Dobrý večer Pane.“ Odpoviem pokojným hlasom. Jeho dotyk, jeho prítomnosť moje srdiečko vždy stíšia.
Postaví sa. Rozväzujem mu šnúrky na topánkach. Vyzujem Ho a pobozkám nohy.
„Smieš sa postaviť miláčik.“ Intuitívne ma to k nemu tiahne. Túlim sa k nemu, objíma ma, pevnejšie. Vie, že mám rada pevné zovretia...rôzneho druhu.
„Večera je na stole Pane.“
„Si môj poklad.“ Dá mi ešte veľkú pusu a ideme do kuchyne.
„Jedla som už o pol siedmej Pane, viete, že nerada jem neskôr. Ak by ste chceli, tak Vám pri jedení môžem čítať z tej Vašej novej knižky.“
„ To by bolo skvelé Edit. Budem rád.“
Teším sa. Milujem, keď mu môžem čítať. Je krásne prežívať knihu spolu s druhou osobou. Navyše ma teší, keď mu môžem slúžiť aj takýmito kreatívnejšími formami, a nie iba varením či upratovaním.
Naberiem mu tri žufanky paradajkovej polievky, podám misku so syrom. „Dobrú chuť Pane, idem po tú knižku...“
Čítanie ma tak pohltilo, že som si ani nevšimla, že Jeho tanier je už prázdny. Pozriem sa naňho, on pozerá na mňa. Zdá sa, že je tiež zahĺbený...„Prepáčte Pane, ani som si nevšimla, že ste už dojedli. Idem Vám priniesť druhé.“ Zdvíham sa zo stoličky.
„Nie Edit, to je v poriadku, čítaj kludne ďalej. Ja si naberiem. Počúvam ťa.“
Čítam ďalej.
Dojedol. Pozriem na neho. „Dočítaj kapitolu, Edit.“
Dočítala som. „Ďakujem Edit, si šikulka. Večera bola vynikajúca.“
„Som rada, že Vám chutila Pane. Ešte mám pre Vás malé prekvapenie. Váš najobľúbenejší koláčik.“
Chvíľu premýšľa..„Mrkvovo tvarohový?“
„Presne tak.“ Odpovedám s úsmevom, a podávam mu ho.
„Ty si neuveriteľne úžasná Edit.“
„To ste Vy. Inak by som Vám ho nepiekla.“
Keď dopapá koláčik vstane a pritúli si ma k sebe. Zo zadu. Hladí mi bruško, prsia..
„Čo ťa to napadlo dnes piecť, Edit?“ Pýta sa, a začína mi silnejšie stláčať bradavky.
„Mrzelo ma to dnešné ráno...veľmi.“ Pritlačí ešte silnejšie. Zrýchli sa mi dych.
„Ja viem Edit, a čaká ťa za to trest, je ti to jasné, však?“ Jeho hlas sprísnel.
„Áno Pane.“ Odpovedám po tichučky.
„Ale musím uznať, že od kedy som prišiel domov, si veľmi veľmi dobré dievčatko. Trošku si ma obmäkčila...“ Šepká mi do uška.
„Ideme do podkrovia...“
Pokračovanie TU
Predchádzajúce časti:
Všedný deň 1
Všedný deň 2
Posledné úpravy, počujem Jeho kroky, kľačím pri dverách, tak, ako ma to naučil. Kľučka sa pohla, srdiečko búcha.
„Ahoj maličká.“ Hladí ma po vláskoch, a ja sa túlim k jeho lonu. Čupne si a pobozká ma.
„Dobrý večer Pane.“ Odpoviem pokojným hlasom. Jeho dotyk, jeho prítomnosť moje srdiečko vždy stíšia.
Postaví sa. Rozväzujem mu šnúrky na topánkach. Vyzujem Ho a pobozkám nohy.
„Smieš sa postaviť miláčik.“ Intuitívne ma to k nemu tiahne. Túlim sa k nemu, objíma ma, pevnejšie. Vie, že mám rada pevné zovretia...rôzneho druhu.
„Večera je na stole Pane.“
„Si môj poklad.“ Dá mi ešte veľkú pusu a ideme do kuchyne.
„Jedla som už o pol siedmej Pane, viete, že nerada jem neskôr. Ak by ste chceli, tak Vám pri jedení môžem čítať z tej Vašej novej knižky.“
„ To by bolo skvelé Edit. Budem rád.“
Teším sa. Milujem, keď mu môžem čítať. Je krásne prežívať knihu spolu s druhou osobou. Navyše ma teší, keď mu môžem slúžiť aj takýmito kreatívnejšími formami, a nie iba varením či upratovaním.
Naberiem mu tri žufanky paradajkovej polievky, podám misku so syrom. „Dobrú chuť Pane, idem po tú knižku...“
Čítanie ma tak pohltilo, že som si ani nevšimla, že Jeho tanier je už prázdny. Pozriem sa naňho, on pozerá na mňa. Zdá sa, že je tiež zahĺbený...„Prepáčte Pane, ani som si nevšimla, že ste už dojedli. Idem Vám priniesť druhé.“ Zdvíham sa zo stoličky.
„Nie Edit, to je v poriadku, čítaj kludne ďalej. Ja si naberiem. Počúvam ťa.“
Čítam ďalej.
Dojedol. Pozriem na neho. „Dočítaj kapitolu, Edit.“
Dočítala som. „Ďakujem Edit, si šikulka. Večera bola vynikajúca.“
„Som rada, že Vám chutila Pane. Ešte mám pre Vás malé prekvapenie. Váš najobľúbenejší koláčik.“
Chvíľu premýšľa..„Mrkvovo tvarohový?“
„Presne tak.“ Odpovedám s úsmevom, a podávam mu ho.
„Ty si neuveriteľne úžasná Edit.“
„To ste Vy. Inak by som Vám ho nepiekla.“
Keď dopapá koláčik vstane a pritúli si ma k sebe. Zo zadu. Hladí mi bruško, prsia..
„Čo ťa to napadlo dnes piecť, Edit?“ Pýta sa, a začína mi silnejšie stláčať bradavky.
„Mrzelo ma to dnešné ráno...veľmi.“ Pritlačí ešte silnejšie. Zrýchli sa mi dych.
„Ja viem Edit, a čaká ťa za to trest, je ti to jasné, však?“ Jeho hlas sprísnel.
„Áno Pane.“ Odpovedám po tichučky.
„Ale musím uznať, že od kedy som prišiel domov, si veľmi veľmi dobré dievčatko. Trošku si ma obmäkčila...“ Šepká mi do uška.
„Ideme do podkrovia...“
Pokračovanie TU
Predchádzajúce časti:
Všedný deň 1
Všedný deň 2
