Zlý deň. Veľmi zlý deň. Zobudila som sa v prázdnej posteli. Je pol deviatej. Zaspala som. Nepostarala som sa o svojho Pána. Trápi ma to, nie preto, že budem dozaista potrestaná, ale preto, že som si nesplnila svoju povninnosť, svoje potešenie, svoje poslanie. Pozriem na mobil. Žiadne správy. Prídem do kuchyne, na stole je papier. Krásne písmo. Pán je perfekcionista.
Prajem ti krásne ránko srdiečko.
Dúfam, že si sa dobre vyspinkala a si plná energie. Budeš ju dnes potrebovať.
Buď dobré dievčatko.
Ľubim Ťa.
Chvíľu som úplne roztopená. Čumím na ten papier asi päť minút. Pán je romantik. Čakala som, že si tam prečítam niečo horšie. Odľahlo mi. Asi sa až tak nehnehá. Až potom začínam dumať nad tým, čo myslel tým, že budem potrebovať energiu. Žeby mal pre mňa prichystaný nejaký extra náročný trest? Nie, určite ma chce iba zobrať na večeru a potom na romantickú prechádzku pri Dunaji.
Usmievam sa. Beriem mobil a píšem mu sms.
Dobré ránko Pane. Ďakujem Vám za ten milý odkaz na stole. Veľmi ma mrzí, že som dnes zaspala, a nemohla sa o Vás postarať. Večer Vám to vynahradím, sľubujem. Energie mám viac než dosť. Ľúbim Vás Pane.
Premýšľam a žasnem... Pán je ku mne dobrý. Vie, že som citlivá a občas náladová. Vie, že ma to dnešné ráno naozaj mrzí, lebo vie, že mu slúžim s potešením a nie z donútenia. Vie, že keby mi na ten papier napísal prísne pokarhanie, bola by som z toho smutná celý deň. Pán nechce, aby som bola smutná. Vie, že si uvedomujem svoje previnenenie, a vie, že keď sa cítim previnilo, tak som slabá a mrzutá. Vie, že mi vtedy musí dať pocítiť lásku a dobro. Trest príde neskôr. Pán vie.....
Som happy. Mám voľno, škola mi začína až o pár dní. Užijem si deň podľa svojich predstáv. V prvom rade si urobím kávu a mierim samozrejme späť do postele. Ale iba na chvíločku. Pán ma už celkom úspešne odnaučil od doobedného nezmysluplného vylihovania. Rákoska sa nenudila . Trošku si poleňoším, vypijem kávu, prečítam správy, pozriem počasie, a idem sa sa chystať von.
Zazvoní zvonček. Utekám otvoriť. Prišla kamarátka, s ktorou o chvíľu pôjdeme do galérie, kde práve vystavujú jej nové obrazy. Minimalizmus. Neviem sa dočkať..
Vie o mojej orientácii. Totiž..dostala som už raz pred ňou aj na zadok. Pán nemá zábrany čo sa týka tohto. Je autentický. Nerieši. Vravieva, že je to len o trochu poníženia navyše, a trest je potom účinnejší a výchovnejší. Nenamietam.
Zarozprávame sa. Horlivo sa ma vypytuje kedy som naposledy dostala, čo nové sme skúšali..Odchádzame z bytu. V galérii zistím, že som si zabudla mobil. To sa mi už dlho nestalo, asi sme boli naozaj príliš zakecané. Keď rozprávam o TOM, tak som vždy trošku mimo. Nevadí, nebudem preč dlho, nejako sa bez neho zaobídem.
Galéria bola top, obed vynikajúci. Rozlúčime sa s kamarátkou. Mám nápad. Upečiem Pánovi jeho najobľúbenejší koláč, na udobrenie, mrkvovo tvarohový. Nejde tam skoro žiadna múka, no miesto nej množstvo mletých mandlí. Je to naozaj mňamka (pošlem recept ak budete chcieť ). Idem teda ešte nakúpiť ingrediencie, a potom šup domov piecť.
Konečne doma. Trošku som to s tým nákupom prehnala, ale nevadí, ruky predsa treba posilovať. Idem skontrolovať mobil. Ups...10 neprijatých hovorov. Veď viete od koho (nie, nie od Voldemorta).
Pán: Srdiečko, si v poriadku? Okamžite mi napíš, keď budeš môcť.
Ja: Prepáčte Pane, nechcela som Vás vyľakať. Som v poriadku, iba som bola vonku a zabudla som si vziať mobil. Naozaj ma to mrzí. Dúfam, že Vás už dnes viac ničím nenahnevám.
Cítim sa hrozne. Vždy ma veľmi mrzí keď ho nahnevám. Dáva mi tak veľa, a ja mu to potom takto darebácky oplácam...
Pán: Veľa energie. Veľmi veľa energie si šetri na večer, láska.
Pokračovanie TU
Všedný deň 1
Prajem ti krásne ránko srdiečko.
Dúfam, že si sa dobre vyspinkala a si plná energie. Budeš ju dnes potrebovať.
Buď dobré dievčatko.
Ľubim Ťa.
Chvíľu som úplne roztopená. Čumím na ten papier asi päť minút. Pán je romantik. Čakala som, že si tam prečítam niečo horšie. Odľahlo mi. Asi sa až tak nehnehá. Až potom začínam dumať nad tým, čo myslel tým, že budem potrebovať energiu. Žeby mal pre mňa prichystaný nejaký extra náročný trest? Nie, určite ma chce iba zobrať na večeru a potom na romantickú prechádzku pri Dunaji.
Usmievam sa. Beriem mobil a píšem mu sms.
Dobré ránko Pane. Ďakujem Vám za ten milý odkaz na stole. Veľmi ma mrzí, že som dnes zaspala, a nemohla sa o Vás postarať. Večer Vám to vynahradím, sľubujem. Energie mám viac než dosť. Ľúbim Vás Pane.
Premýšľam a žasnem... Pán je ku mne dobrý. Vie, že som citlivá a občas náladová. Vie, že ma to dnešné ráno naozaj mrzí, lebo vie, že mu slúžim s potešením a nie z donútenia. Vie, že keby mi na ten papier napísal prísne pokarhanie, bola by som z toho smutná celý deň. Pán nechce, aby som bola smutná. Vie, že si uvedomujem svoje previnenenie, a vie, že keď sa cítim previnilo, tak som slabá a mrzutá. Vie, že mi vtedy musí dať pocítiť lásku a dobro. Trest príde neskôr. Pán vie.....
Som happy. Mám voľno, škola mi začína až o pár dní. Užijem si deň podľa svojich predstáv. V prvom rade si urobím kávu a mierim samozrejme späť do postele. Ale iba na chvíločku. Pán ma už celkom úspešne odnaučil od doobedného nezmysluplného vylihovania. Rákoska sa nenudila . Trošku si poleňoším, vypijem kávu, prečítam správy, pozriem počasie, a idem sa sa chystať von.
Zazvoní zvonček. Utekám otvoriť. Prišla kamarátka, s ktorou o chvíľu pôjdeme do galérie, kde práve vystavujú jej nové obrazy. Minimalizmus. Neviem sa dočkať..
Vie o mojej orientácii. Totiž..dostala som už raz pred ňou aj na zadok. Pán nemá zábrany čo sa týka tohto. Je autentický. Nerieši. Vravieva, že je to len o trochu poníženia navyše, a trest je potom účinnejší a výchovnejší. Nenamietam.
Zarozprávame sa. Horlivo sa ma vypytuje kedy som naposledy dostala, čo nové sme skúšali..Odchádzame z bytu. V galérii zistím, že som si zabudla mobil. To sa mi už dlho nestalo, asi sme boli naozaj príliš zakecané. Keď rozprávam o TOM, tak som vždy trošku mimo. Nevadí, nebudem preč dlho, nejako sa bez neho zaobídem.
Galéria bola top, obed vynikajúci. Rozlúčime sa s kamarátkou. Mám nápad. Upečiem Pánovi jeho najobľúbenejší koláč, na udobrenie, mrkvovo tvarohový. Nejde tam skoro žiadna múka, no miesto nej množstvo mletých mandlí. Je to naozaj mňamka (pošlem recept ak budete chcieť ). Idem teda ešte nakúpiť ingrediencie, a potom šup domov piecť.
Konečne doma. Trošku som to s tým nákupom prehnala, ale nevadí, ruky predsa treba posilovať. Idem skontrolovať mobil. Ups...10 neprijatých hovorov. Veď viete od koho (nie, nie od Voldemorta).
Pán: Srdiečko, si v poriadku? Okamžite mi napíš, keď budeš môcť.
Ja: Prepáčte Pane, nechcela som Vás vyľakať. Som v poriadku, iba som bola vonku a zabudla som si vziať mobil. Naozaj ma to mrzí. Dúfam, že Vás už dnes viac ničím nenahnevám.
Cítim sa hrozne. Vždy ma veľmi mrzí keď ho nahnevám. Dáva mi tak veľa, a ja mu to potom takto darebácky oplácam...
Pán: Veľa energie. Veľmi veľa energie si šetri na večer, láska.
Pokračovanie TU
Všedný deň 1