Posted 22.12.2016 by Ruzinovcan in Bondage
Zobúdzaš sa. Uvedomuješ si, že si dlho nespala, lebo vonku ešte ani nesvietia pouličné lampy. Zaraduješ sa, lebo budeš mať dostatok času na prípravu večere. Aj by si si pretrela oči, ale nemôžeš. Netrvá ti dlho, kým si uvedomíš príčinu. Bojuješ proti tejto príčine, no je ti to málo platné. Aj by si si možno zakričala, začala prosiť či sa vyhrážať, ale nemôžeš. Len tak tam ležíš vo svojich starých hnedých teplákoch a v tričku s dlhými rukávmi a čakáš. Z minút je polhodina. Si čoraz nervóznejšia. Rozmýšľaš, či radšej ešte nezaspať.
Pocítiš na svojom krku dôverne známu ruku. Poznala by si ju aj poslepiačky. Je jemná, akoby ruka muža, ktorý nikdy manuálne nepracoval. Cítila si ten dotyk veľakrát, ale teraz si sa ho zľakla. Snažíš sa mu pozerať do očí, no on tvoj pohľad neopätuje. Pozerá všade inde, len nie do tvojich očí. V ruke drží ručne napísaný list. Spoznávaš ho. Číta ti z neho. „Pod stromček by som chcela...“ Ani nevšímaš ďalšie vety. Cítiš sa len trochu trápne, že ho našiel už teraz a nie pod stromčekom. V duchu si trochu nadávaš. Presviedčaš sa, že ti to vadí, hoci sama dobre vieš, že pravda je iná.
Nedáva ti však čas na spytovanie svedomia. Naraz ti stiahne dole tepláky i s prádlom. Nemáš rada túto polohu. Myslíš si, že nemáš pekný zadok a nerada si, keď sa ti naň tak bezostyšne pozerá. Ešte viac, keď si teraz takto bezbranná. Netušíš, ako veľmi ho on miluje. Vyhrnie ti tričko, tvoja staručká podprsenka padne za obeť nožničkám. Čakáš, že ti možno siahne na prsia, medzi nohy, na zadok, že sa pohrá s tvojimi citlivými erotogénnymi zónami.
Snažíš sa ako šachista odhadnúť jeho ďalší krok. Bez toho, aby i to i len raz pozrel do očí, alebo aby sa ťa významnejšie dotkol, odchádza. Necháva ťa pri opúšťajúcom svetle v napätí čakať. Vzrušením a očakávaniami citlivejšia koža cíti každý záchvev vzduchu. Napínaš uši a snažíš sa odhadnúť, čo bude ďalej. Snažíš sa identifikovať každý zvuk, ktorý vychádza z vedľajšej miestnosti. V podpazuší cítiš kvapky potu. Už vieš, že tu a teraz a takto nezaspíš. Si plná vzrušenia, ktoré sa v tebe za ten týždeň nahromadilo. Si si istá, že teraz už nezaspíš.
Je 22. decembra a ty si rozbaľuješ svoj predčasný vianočný darček. Neklameš si. Je ti jedno, že sa zajtra budeš cítiť trochu ubolene. Alebo že bude bezostyšne pozerať na tvoj zadok. Netrápi ťa ani to, že možno pôjdeš neskôr spať a budeš unavená. Si rada. Máš pri sebe muža, o ktorom vieš, že ťa miluje bez toho, aby ti to každý deň slovne pripomínal. Počuješ prichádzajúce kroky. Tvoje vzrušenie narastá. Spomínaš si jeden trápny úryvok z knihy, čo si čítala pred rokmi: „... a jej klitoris začal spievať koledy.“ Naplno by si to určite nikdy nepriznala, ale dúfaš v niečo podobné.
Pocítiš na svojom krku dôverne známu ruku. Poznala by si ju aj poslepiačky. Je jemná, akoby ruka muža, ktorý nikdy manuálne nepracoval. Cítila si ten dotyk veľakrát, ale teraz si sa ho zľakla. Snažíš sa mu pozerať do očí, no on tvoj pohľad neopätuje. Pozerá všade inde, len nie do tvojich očí. V ruke drží ručne napísaný list. Spoznávaš ho. Číta ti z neho. „Pod stromček by som chcela...“ Ani nevšímaš ďalšie vety. Cítiš sa len trochu trápne, že ho našiel už teraz a nie pod stromčekom. V duchu si trochu nadávaš. Presviedčaš sa, že ti to vadí, hoci sama dobre vieš, že pravda je iná.
Nedáva ti však čas na spytovanie svedomia. Naraz ti stiahne dole tepláky i s prádlom. Nemáš rada túto polohu. Myslíš si, že nemáš pekný zadok a nerada si, keď sa ti naň tak bezostyšne pozerá. Ešte viac, keď si teraz takto bezbranná. Netušíš, ako veľmi ho on miluje. Vyhrnie ti tričko, tvoja staručká podprsenka padne za obeť nožničkám. Čakáš, že ti možno siahne na prsia, medzi nohy, na zadok, že sa pohrá s tvojimi citlivými erotogénnymi zónami.
Snažíš sa ako šachista odhadnúť jeho ďalší krok. Bez toho, aby i to i len raz pozrel do očí, alebo aby sa ťa významnejšie dotkol, odchádza. Necháva ťa pri opúšťajúcom svetle v napätí čakať. Vzrušením a očakávaniami citlivejšia koža cíti každý záchvev vzduchu. Napínaš uši a snažíš sa odhadnúť, čo bude ďalej. Snažíš sa identifikovať každý zvuk, ktorý vychádza z vedľajšej miestnosti. V podpazuší cítiš kvapky potu. Už vieš, že tu a teraz a takto nezaspíš. Si plná vzrušenia, ktoré sa v tebe za ten týždeň nahromadilo. Si si istá, že teraz už nezaspíš.
Je 22. decembra a ty si rozbaľuješ svoj predčasný vianočný darček. Neklameš si. Je ti jedno, že sa zajtra budeš cítiť trochu ubolene. Alebo že bude bezostyšne pozerať na tvoj zadok. Netrápi ťa ani to, že možno pôjdeš neskôr spať a budeš unavená. Si rada. Máš pri sebe muža, o ktorom vieš, že ťa miluje bez toho, aby ti to každý deň slovne pripomínal. Počuješ prichádzajúce kroky. Tvoje vzrušenie narastá. Spomínaš si jeden trápny úryvok z knihy, čo si čítala pred rokmi: „... a jej klitoris začal spievať koledy.“ Naplno by si to určite nikdy nepriznala, ale dúfaš v niečo podobné.
