Posted 7.01.2017 by Ruzinovcan in Ostatné
Nenávidíš ma a zároveň miluješ. Tie dva pocity sa v tebe momentálne bijú. Otáčaš hlavu a pozeráš sa mi do očí. Preklínaš ma. Posielaš ma ku všetkým čertom. Ešte máš v sebe dostatok hrdosti, aby si prosila, žiadala či plakala. Rozmýšľam, ako dlho to tak ešte bude. Viem, že si vnútorne veľmi silná a plakať som ťa videl len jedenkrát, ale všetci máme svoju hranicu.
Vo svetle lampy na nočnom stolíku vidím na tvojej pazuche pot. Vlastne, celá sa trochu leskneš od toho, čím je tvoje telo pokryté. Klamal by som, ak by som netvrdil, že sa mi táto situácia nepáči – ležíš tu bezmocná, zviazaná, spotená, v polohe, ktorá patrí medzi tie, v ktorých ťa rád vidím. Pohľadím ťa po vlasoch, aby som trochu upokojil tvoje rozorvané srdce.
Svetlo lampy neodhaľuje len tvoje spotené telo, ale aj niečo iné. Lístok, na ktorom je napísané číslo, ktoré by si tak rada spoznala. Nemusím byť v Mense, aby som vedel, že by si si najradšej strhla z rúk tie kožené putá a pozrela sa na ten prekliaty papier. Nechceš skončiť s bolesťou hlavy a nič z toho nemať. Ten papier je tak blízko a zároveň tak ďaleko od teba.
Hlavu ti pokladám späť na vankúš. Znova do teba vsúvam dva prsty. V rytme, ako by som bol metronómom, nimi pohybujem, čo v tebe vyvoláva príjemné pocity. Počujem zvláštne mlaskanie. Moje dva prsty sa v tebe utápajú. Kričíš „skoro“ a ja prestanem. Zodvihneš hlavu a opäť na mňa pozrieš. Oheň v očiach vystriedala ľútosť. Ani teraz ti nebolo dopriate dostať sa do cieľa.
Štyrikrát si už vyslovila ono slovo „skoro“ ako signál, že sa blížiš k veľkému vyvrcholeniu, ale opäť som musel prestať. Číslo nepustilo. To číslo, ktoré si si vylosovala ešte predtým, než sme vôbec začali. To číslo, ktoré poznám len ja a ty nie. Šanca na to, že pôjdeš spať bez orgazmu s každým ďalším neúspešným pokusom narastá. Nechceš si priznať, že to takto skončí.
Piatykrát do teba vstupujem. Tvoje telo spolupracuje v tomto zrytmizovanom tanci. Si sústredená. Z úst ti vychádzajú vzdychy. Nechceš riskovať veľkú bolesť a tak kričíš „skoro“. A ja neprestávam. V krátkom slede z tvojich úst počuť „áno, áno“. Neprestávam, dávam do toho všetko. Dostávaš sa do vysneného cieľa. Zbavujem ťa remeňov. Prevrátiš sa na chrbát, lakťou si zakrývaš oči.
Vstávaš z postele. Obliekam ťa do plachty, ktorá bola doteraz pod tebou, aby ti nebola zima. Postavíš sa do vane a necháš sa osprchovať príjemne horúcou vodou. V očiach, v ktorých som ešte pred štvrťhodinou videl rôzne protichodné pocity, vidím úľavu. Oddialený orgazmus bol našťastie len oddialovaný, nie neprítomný. Keď ti pomáham z vane, vtisneš mi pusu na líce. Som prekvapený. Nerobíš to.
Vo svetle lampy na nočnom stolíku vidím na tvojej pazuche pot. Vlastne, celá sa trochu leskneš od toho, čím je tvoje telo pokryté. Klamal by som, ak by som netvrdil, že sa mi táto situácia nepáči – ležíš tu bezmocná, zviazaná, spotená, v polohe, ktorá patrí medzi tie, v ktorých ťa rád vidím. Pohľadím ťa po vlasoch, aby som trochu upokojil tvoje rozorvané srdce.
Svetlo lampy neodhaľuje len tvoje spotené telo, ale aj niečo iné. Lístok, na ktorom je napísané číslo, ktoré by si tak rada spoznala. Nemusím byť v Mense, aby som vedel, že by si si najradšej strhla z rúk tie kožené putá a pozrela sa na ten prekliaty papier. Nechceš skončiť s bolesťou hlavy a nič z toho nemať. Ten papier je tak blízko a zároveň tak ďaleko od teba.
Hlavu ti pokladám späť na vankúš. Znova do teba vsúvam dva prsty. V rytme, ako by som bol metronómom, nimi pohybujem, čo v tebe vyvoláva príjemné pocity. Počujem zvláštne mlaskanie. Moje dva prsty sa v tebe utápajú. Kričíš „skoro“ a ja prestanem. Zodvihneš hlavu a opäť na mňa pozrieš. Oheň v očiach vystriedala ľútosť. Ani teraz ti nebolo dopriate dostať sa do cieľa.
Štyrikrát si už vyslovila ono slovo „skoro“ ako signál, že sa blížiš k veľkému vyvrcholeniu, ale opäť som musel prestať. Číslo nepustilo. To číslo, ktoré si si vylosovala ešte predtým, než sme vôbec začali. To číslo, ktoré poznám len ja a ty nie. Šanca na to, že pôjdeš spať bez orgazmu s každým ďalším neúspešným pokusom narastá. Nechceš si priznať, že to takto skončí.
Piatykrát do teba vstupujem. Tvoje telo spolupracuje v tomto zrytmizovanom tanci. Si sústredená. Z úst ti vychádzajú vzdychy. Nechceš riskovať veľkú bolesť a tak kričíš „skoro“. A ja neprestávam. V krátkom slede z tvojich úst počuť „áno, áno“. Neprestávam, dávam do toho všetko. Dostávaš sa do vysneného cieľa. Zbavujem ťa remeňov. Prevrátiš sa na chrbát, lakťou si zakrývaš oči.
Vstávaš z postele. Obliekam ťa do plachty, ktorá bola doteraz pod tebou, aby ti nebola zima. Postavíš sa do vane a necháš sa osprchovať príjemne horúcou vodou. V očiach, v ktorých som ešte pred štvrťhodinou videl rôzne protichodné pocity, vidím úľavu. Oddialený orgazmus bol našťastie len oddialovaný, nie neprítomný. Keď ti pomáham z vane, vtisneš mi pusu na líce. Som prekvapený. Nerobíš to.
