Posted 3.01.2017 by Ruzinovcan in Bondage
Vedie ťa ako slepú, ktorou dočasne si. Tvoj zrak ti na chvíľu zobrala šatka. Držíš sa jej, aby si sa nepotkla. Idete mlčky, občas ťa na niečo upozorní. Dostanete sa do miestnosti. Spoznáš to podľa toho, že na dlážke už nie koberec, ktorý pohládzal tvoje nohy, ale niečo, čo nevieš rozoznať. Igelit? Možno. Alebo aj niečo iné. Žena, ktorá bola doteraz tvojim náhradnými očami ti dáva dole hnedý sveter i biele tričko pod ním. Tvoje ruky na krátky čas spojí s remeňovými putami, tak že ti plávajú vo vzduchu, akoby by si bola školáčka, ktorá sa stále hlási.
Vyzlieka ťa až do spodného prádla. Trochu sa trasieš, no nevieš či od zimy, strachu či vzrušenia z neznámeho a budúceho. Nedáva ti čas si vydýchnuť a zbaví ťa toho posledného, čo si mala na sebe. Rada by si sa niečím inštinktívne zakryla, ale nemôžeš. Nevadí ti, že ťa vidí iná žena, ale skutočnosť, že nevieš, kto všetko sa pozerá. Snažíš sa aspoň nohami zakryť všetko to, čo dokážeš. Počuješ, ako žena chodí okolo teba. Kladieš si otázku na čo sa pozerá. Dotkne sa ťa na lopatke, stehne, rameni. Nerozumieš, prečo to všetko.
„Ak potrebuješ, máš poslednú možnosť.“ Mlčíš, lebo jej nerozumieš. „Cikať,“ zašepká ti do ucha svojim anjelským hlasom. „Dobre“. Čakáš, že ťa odviaže, no namiesto toho len prinesie kýbeľ a všetko ti materinsky vysvetľuje. Vidí tvoje váhanie. „Ver mi, je to tak lepšie.“ Pýtaš sa jej, či to už niekedy robila, keď to tak vie. Neodpovedá. Trochu si čupneš a ucítiš pri stehnách chlad kýbľa. Chvíľu ti trvá, kým zo seba niečo dostaneš. Očistí ťa papierom. Si z toho trochu nesvoja. „Teraz ťa musím pripraviť.“ Pýtaš sa, čo to znamená.
„Umyť a oholiť,“ odpovie tajomná žena stroho až akademicky. Chvíľu váhaš či pokračovať, či poníženia a hanby už nebolo dosť. Pýtaš sa jej, či toto je celá časť prípravy. Jej odpoveď rozhodne o tom, že budeš pokračovať. Je ti ľúto toho, že sa musíš vzdať toho, čo si tak nonšalantne v duchu nazývala záhradkou. Žena robí svoju prácu dôsledne. Niekoľkokrát ešte pre istotu zavíta so žiletkou do rovnakých miest, aby sa uistila, že si presne taká, aká máš byť. Na záver ťa vyumýva teplou vodou. To sa ti páči oveľa viac. V duchu rozmýšľaš, či je to pre ňu práca alebo sa jej to páči.
Usuší ťa flanelovou utierkou, rozopne ti putá, dá na teba nohavičky, ktoré si predtým na sebe nemala a šaty – koktejlky, ktoré na teba padnú, akoby si si ich nechala ušiť pre seba. Sú príjemné, primerane ťa zahaľujú a ty sa v nich cítiš sexy. Cítiš sa istejšie, keď ťa žena odvádza preč, do ďalšej miestnosti, kde je už opäť koberec. „Sem si ľahni.“ Pomáha ťa nastaviť do pozície, v ktorej by si podľa nej mala byť a upevní ťa podľa potreby remeňmi. Stehná, ktoré si sa donedávna snažila držať čo najviac pri sebe začínajú pripomínať písmeno „u“.
So slovami „zostaň tak“ počuješ ako sa ženine kroky strácajú v diaľke. Necítiš sa až tak nepríjemne, keďže cez to všetko ťa zahaľujú trochu i šaty i nohavičky. Z tvojho rozjímania o veciach budúcich ťa vyruší ruka. Musí byť mužská. Muž ti vyhrnie sukňu a nožničkami rozstrihne nohavičky. Máš pocit, že ti vidí až do duše. Nemáš tam už nič, tvoje dlho pestované chĺpky totiž padli za obeť tvojim primitívnym túžbam. Preklínaš svoje rozhodnutie pokračovať. Ľutuješ, že si nezostala pri masturbácii.
„Agáta, pištoľ.“ Zľakneš sa, ale nemáš čas ujsť, pištoľ vystrelí a ty porozumieš, že tvoj strach bol iracionálny. Namiesto nábojov ide z pištole voda. Pár stlačení spúšte a si znova mokrá. Mužské ruky si ťa viac roztvoria a jeho jazyk ochutná tvoj klitoris. Prestávaš ľutovať, že si chcela ako zbabelec ujsť. Praješ si, aby pokračoval, no on prestane. „Zostane“, povie. Cítiš, že toto slovo patrilo i nepatrilo tebe. Vzťahovalo sa k tebe, ale povedal ho tej, ktorú volal Agáta. Vsunie do teba dva prsty, no ani tie tam nenechá dosť dlho na to, aby to viedlo k tomu, po čom celý večer túžiš.
Scenár sa zopakuje ešte zotrikrát. Trikrát ťa rozhorúči a opäť nechá schladiť. Vyčerpáva ťa to. Fyzicky i emocionálne. Kebyže môžeš, dokončíš to sama. Na štvrtýkrát na tvoje prirodzenie len položí ruku. Šúchaš sa o ňu, trieš sa, akoby si sa snažila zapáliť oheň. Vzdycháš čoraz intenzívnejšie. V ten správny moment do teba vsunie svoj ukazovák a dokoná dielo. Prehneš sa, pokiaľ ti to remene a putá dovolia. Na svojich perách ucítiš pery muža. Dá ti bozk, ktorý si nečakala. Vôbec po prvýkrát sa opýta niečo on teba. „Chceš tu zostať?“ Ako odpovieš?
Vyzlieka ťa až do spodného prádla. Trochu sa trasieš, no nevieš či od zimy, strachu či vzrušenia z neznámeho a budúceho. Nedáva ti čas si vydýchnuť a zbaví ťa toho posledného, čo si mala na sebe. Rada by si sa niečím inštinktívne zakryla, ale nemôžeš. Nevadí ti, že ťa vidí iná žena, ale skutočnosť, že nevieš, kto všetko sa pozerá. Snažíš sa aspoň nohami zakryť všetko to, čo dokážeš. Počuješ, ako žena chodí okolo teba. Kladieš si otázku na čo sa pozerá. Dotkne sa ťa na lopatke, stehne, rameni. Nerozumieš, prečo to všetko.
„Ak potrebuješ, máš poslednú možnosť.“ Mlčíš, lebo jej nerozumieš. „Cikať,“ zašepká ti do ucha svojim anjelským hlasom. „Dobre“. Čakáš, že ťa odviaže, no namiesto toho len prinesie kýbeľ a všetko ti materinsky vysvetľuje. Vidí tvoje váhanie. „Ver mi, je to tak lepšie.“ Pýtaš sa jej, či to už niekedy robila, keď to tak vie. Neodpovedá. Trochu si čupneš a ucítiš pri stehnách chlad kýbľa. Chvíľu ti trvá, kým zo seba niečo dostaneš. Očistí ťa papierom. Si z toho trochu nesvoja. „Teraz ťa musím pripraviť.“ Pýtaš sa, čo to znamená.
„Umyť a oholiť,“ odpovie tajomná žena stroho až akademicky. Chvíľu váhaš či pokračovať, či poníženia a hanby už nebolo dosť. Pýtaš sa jej, či toto je celá časť prípravy. Jej odpoveď rozhodne o tom, že budeš pokračovať. Je ti ľúto toho, že sa musíš vzdať toho, čo si tak nonšalantne v duchu nazývala záhradkou. Žena robí svoju prácu dôsledne. Niekoľkokrát ešte pre istotu zavíta so žiletkou do rovnakých miest, aby sa uistila, že si presne taká, aká máš byť. Na záver ťa vyumýva teplou vodou. To sa ti páči oveľa viac. V duchu rozmýšľaš, či je to pre ňu práca alebo sa jej to páči.
Usuší ťa flanelovou utierkou, rozopne ti putá, dá na teba nohavičky, ktoré si predtým na sebe nemala a šaty – koktejlky, ktoré na teba padnú, akoby si si ich nechala ušiť pre seba. Sú príjemné, primerane ťa zahaľujú a ty sa v nich cítiš sexy. Cítiš sa istejšie, keď ťa žena odvádza preč, do ďalšej miestnosti, kde je už opäť koberec. „Sem si ľahni.“ Pomáha ťa nastaviť do pozície, v ktorej by si podľa nej mala byť a upevní ťa podľa potreby remeňmi. Stehná, ktoré si sa donedávna snažila držať čo najviac pri sebe začínajú pripomínať písmeno „u“.
So slovami „zostaň tak“ počuješ ako sa ženine kroky strácajú v diaľke. Necítiš sa až tak nepríjemne, keďže cez to všetko ťa zahaľujú trochu i šaty i nohavičky. Z tvojho rozjímania o veciach budúcich ťa vyruší ruka. Musí byť mužská. Muž ti vyhrnie sukňu a nožničkami rozstrihne nohavičky. Máš pocit, že ti vidí až do duše. Nemáš tam už nič, tvoje dlho pestované chĺpky totiž padli za obeť tvojim primitívnym túžbam. Preklínaš svoje rozhodnutie pokračovať. Ľutuješ, že si nezostala pri masturbácii.
„Agáta, pištoľ.“ Zľakneš sa, ale nemáš čas ujsť, pištoľ vystrelí a ty porozumieš, že tvoj strach bol iracionálny. Namiesto nábojov ide z pištole voda. Pár stlačení spúšte a si znova mokrá. Mužské ruky si ťa viac roztvoria a jeho jazyk ochutná tvoj klitoris. Prestávaš ľutovať, že si chcela ako zbabelec ujsť. Praješ si, aby pokračoval, no on prestane. „Zostane“, povie. Cítiš, že toto slovo patrilo i nepatrilo tebe. Vzťahovalo sa k tebe, ale povedal ho tej, ktorú volal Agáta. Vsunie do teba dva prsty, no ani tie tam nenechá dosť dlho na to, aby to viedlo k tomu, po čom celý večer túžiš.
Scenár sa zopakuje ešte zotrikrát. Trikrát ťa rozhorúči a opäť nechá schladiť. Vyčerpáva ťa to. Fyzicky i emocionálne. Kebyže môžeš, dokončíš to sama. Na štvrtýkrát na tvoje prirodzenie len položí ruku. Šúchaš sa o ňu, trieš sa, akoby si sa snažila zapáliť oheň. Vzdycháš čoraz intenzívnejšie. V ten správny moment do teba vsunie svoj ukazovák a dokoná dielo. Prehneš sa, pokiaľ ti to remene a putá dovolia. Na svojich perách ucítiš pery muža. Dá ti bozk, ktorý si nečakala. Vôbec po prvýkrát sa opýta niečo on teba. „Chceš tu zostať?“ Ako odpovieš?
