Posted 2.05.2017 by Ruzinovcan in Ostatné
Nespoznávam to tu, hoci by som mal. Vyzerá to ako jedna z mojich izieb, len je iná. Všetko vyzerá ako v čiernobielom filme, len ty si farebná, ako dievčatko zo Schindlerovho zoznamu. Si jediná farba v šedi tohto sveta?
„Patrím len tebe, šeptáš mi,“ a opakuješ tieto slová ešte dvakrát, ako ma usádzaš do kresla. Nespoznávam ho, ako nespoznávam ani teba. Poznáme sa? Kto si? Poznám tvoju vôňu, nie však teba. Odkiaľ tú vôňu poznám?
Pobozkáš ma. Odtiahneš sa a povieš len „chýbal si mi.“ Pobozkáš ma znova. Vrúcne, vášnivo, horúco, mokro. Miluješ ma? Mňa? Prečo?
„Kde si bol tak dlho?“ - pýtaš sa ma vyčítavo. Opäť ma bozkávaš, na perách, na krku, pri ušiach, na nose. Nevynecháš azda žiadne miesto na mojej tvári. „Prečo si ma tu nechal samú?“
Kde som bol, prečo som tu s tebou nebol? Prečo som ťa tu nechal osamote, napospas všetkej tej skazonosnej šedi, ktorá nepohltila už len teba?
Si nahá. Hanbím sa to priznať, ale roky som nevidel na vlastné oči nahú ženu. „Túžila som takto pred tebou stáť.“ Poznáš azda moje túžby? A som zlý, keď sa túžim pozerať na nahú ženu, ktorú vlastne ani nepoznám? Ktorá sa obnaží kvôli mne?
Som slabý. Nemám dosť síl, aby som ťa zbavil pút na nohe a vyviedol ťa z tohto miesta beznádeje. Vždy som bol slabý. A k tomu bojazlivý a plachý. Čím si túto moju plachosť zlomila?
„To nevadí,“ chlácholíš ma po mojich neúspešných pokusoch zbaviť ťa pút. „To nevadí,“ dotýkaš sa mojich vlasov. Moju ruku si vedieš po svojom tele. Mám si ťa takto pamätať alebo rozpamätať?
Svetlo zhasína. Ozvenou sa šíri „nájdi ma“. Všade navôkol je tma a ja v nej tápem.
Prebúdzam sa. Všade navôkol je tma. Sú tri hodiny v noci. Túžim zaspať a vidieť ťa.
Poznámka: Inšpirované snom.
„Patrím len tebe, šeptáš mi,“ a opakuješ tieto slová ešte dvakrát, ako ma usádzaš do kresla. Nespoznávam ho, ako nespoznávam ani teba. Poznáme sa? Kto si? Poznám tvoju vôňu, nie však teba. Odkiaľ tú vôňu poznám?
Pobozkáš ma. Odtiahneš sa a povieš len „chýbal si mi.“ Pobozkáš ma znova. Vrúcne, vášnivo, horúco, mokro. Miluješ ma? Mňa? Prečo?
„Kde si bol tak dlho?“ - pýtaš sa ma vyčítavo. Opäť ma bozkávaš, na perách, na krku, pri ušiach, na nose. Nevynecháš azda žiadne miesto na mojej tvári. „Prečo si ma tu nechal samú?“
Kde som bol, prečo som tu s tebou nebol? Prečo som ťa tu nechal osamote, napospas všetkej tej skazonosnej šedi, ktorá nepohltila už len teba?
Si nahá. Hanbím sa to priznať, ale roky som nevidel na vlastné oči nahú ženu. „Túžila som takto pred tebou stáť.“ Poznáš azda moje túžby? A som zlý, keď sa túžim pozerať na nahú ženu, ktorú vlastne ani nepoznám? Ktorá sa obnaží kvôli mne?
Som slabý. Nemám dosť síl, aby som ťa zbavil pút na nohe a vyviedol ťa z tohto miesta beznádeje. Vždy som bol slabý. A k tomu bojazlivý a plachý. Čím si túto moju plachosť zlomila?
„To nevadí,“ chlácholíš ma po mojich neúspešných pokusoch zbaviť ťa pút. „To nevadí,“ dotýkaš sa mojich vlasov. Moju ruku si vedieš po svojom tele. Mám si ťa takto pamätať alebo rozpamätať?
Svetlo zhasína. Ozvenou sa šíri „nájdi ma“. Všade navôkol je tma a ja v nej tápem.
Prebúdzam sa. Všade navôkol je tma. Sú tri hodiny v noci. Túžim zaspať a vidieť ťa.
Poznámka: Inšpirované snom.
