Posted 29.12.2016 by Ruzinovcan in Bondage
Chladný večer. Za oknom domu sa rozprestiera široko-ďaleko tma, akoby z tohto sveta zostal už len ten dom. Či skôr domček. V jeho miestnostiach plných nábytku, ktoré mali už čo-to odžité, bolo cítiť vonné sviečky. Nejeden romantik by si i azda myslel, že to bolo kvôli navodeniu atmosféry. Pravda však bola oveľa prostejšia a ukrývala sa v očividne neúspešnom experimente pod názvom príprava večere. Vôňa zo sviečok čiastočne prekryla zápach, ktorý vzišiel z varenia.
Zápach znečistil nielen miestnosti, ale aj tú, ktorá večeru pripravovala. Nuž podišla do miestnosti, na ktorej bol na dverách v dreve vytesaný piktogram s chlapčekom a vaňou. Zhodila zo seba dymom nasiaknuté šaty a vstúpila do vane. Ruky dala pozdĺž tela a hlavu jemne sklonila. Muž doposiaľ stojaci neďaleko ju so špongiou v ruke celú vyumýval, od prstov na nohách až po jej krk. Umyl jej aj vlasy. Nevynechal žiadne miesto na jej tele, vrátane tých, ktoré by boli obyčajnému mužovi zakázané.
Vyutieral ju osuškou z bambusu a pred jej odchodom jej pomohol do županu anjelsky bielej farby. Keď sa vrátil späť, našiel ju už na posteli, ležať na strane, kde sa nachádzali jej prsia menších rozmerov. I priviazal jej ruky a nohy do remeňov k obyčajnej drevenej posteli. Previazal jej oči šatkou, do uší ukrytých pod svetlohnedými vlasmi jej vložil štuple. Ponechal ju slepú a hluchú. Bez možnosti sa brániť. Mohla kričať, no nikto by ju nepočul. Ona však nekričala, mlčala. V tichu naokolo počula len svoje silno bijúce srdce.
Nepotrebovala ani počuť a ani vidieť to, čo cítila. Ako ju ovoniava na rôznych miestach tela akoby bola kvetinovým parfémom, ktorý si chce kúpiť. Ako svojim uchom načúva hlasom v jej tele. Čo mohol cítiť a počuť? Jej silno bijúce srdce. Jej pot nervozity. Vôňu mydla. Arómu jej tela. Možno. Ležala tam a čakala. Vedela, čo bude nasledovať. Potvrdilo sa jej to, na svojom chrbte ucítila jeho ruku, ktorá bola mokrá. Cítila ako sa olej na jeho ruke pomaly vpíja do jej tela.
Masíroval ju s umom profesionála skoro na každom mieste od krku dole. Vyhol sa len jej intímnym partiám a bradavkám. Vždy, keď sa k týmto miestam blížil, z jej inak mĺkvych úst sa ozval slabo počuteľný vzdych. Prosebný? Túžobný? Či azda odmietavý? Ktovie. Jej citlivé zóny nezažili euforické pocity vzrušenia, ale nervy posielali do jej mozgu signály bolesti. Ťahal ju za jej tmavé chĺpky, hral s jej bradavkami akoby to boli cukríky, týral jej pysky a veľa iného. Nepotreboval na to nič viac, než svoje detsky jemné ruky.
V jeden moment všetko ustalo. V miestnosti zavládlo hrobové ticho. Lampa odhaľovala lesknúce sa telo na posteli. Lesk prerušovali len niektoré červené miesta. Päť minút sa nič nedialo. Až potom náhle, bez varovania, jej muž zasunul ukazovák a prostredník do vagíny. Nie však hlboko. Trikrát prsty povytiahol a zasunul jej ich hlbšie. Po treťom raze sa vystrela ako šíp a zhlboka vydýchla akoby sa nadýchla prvýkrát po veľmi dlhom čase. Muž vystrčil prsty a utrel si ich do pripraveného uteráka z bavlny. Uvoľnil jej uši i oči.
Prikryl ženu dekou z ovčej vlny. Otvoril Danteho Božskú komédiu a predčítal jej básne z Raja, po taliansky Paradiso. Keď dočítal, označil si miesto, kde skončil. Priblížil sa k nej a zašeptal jej do ucha rozhodným hlasom: „Zajtra Inferno.“ Neodpovedala. Spala. I uvoľnil jej ruky a nohy z remeňov, prikryl na ňu ďalšiu deku, aby jej nebola zima a išiel sa vyspať do vedľajšej izby. Písal sa 20. december 2012. O deň na to mal podľa mayského kalendára prísť koniec sveta. Lampa pred domom náhle zhasla.
Zápach znečistil nielen miestnosti, ale aj tú, ktorá večeru pripravovala. Nuž podišla do miestnosti, na ktorej bol na dverách v dreve vytesaný piktogram s chlapčekom a vaňou. Zhodila zo seba dymom nasiaknuté šaty a vstúpila do vane. Ruky dala pozdĺž tela a hlavu jemne sklonila. Muž doposiaľ stojaci neďaleko ju so špongiou v ruke celú vyumýval, od prstov na nohách až po jej krk. Umyl jej aj vlasy. Nevynechal žiadne miesto na jej tele, vrátane tých, ktoré by boli obyčajnému mužovi zakázané.
Vyutieral ju osuškou z bambusu a pred jej odchodom jej pomohol do županu anjelsky bielej farby. Keď sa vrátil späť, našiel ju už na posteli, ležať na strane, kde sa nachádzali jej prsia menších rozmerov. I priviazal jej ruky a nohy do remeňov k obyčajnej drevenej posteli. Previazal jej oči šatkou, do uší ukrytých pod svetlohnedými vlasmi jej vložil štuple. Ponechal ju slepú a hluchú. Bez možnosti sa brániť. Mohla kričať, no nikto by ju nepočul. Ona však nekričala, mlčala. V tichu naokolo počula len svoje silno bijúce srdce.
Nepotrebovala ani počuť a ani vidieť to, čo cítila. Ako ju ovoniava na rôznych miestach tela akoby bola kvetinovým parfémom, ktorý si chce kúpiť. Ako svojim uchom načúva hlasom v jej tele. Čo mohol cítiť a počuť? Jej silno bijúce srdce. Jej pot nervozity. Vôňu mydla. Arómu jej tela. Možno. Ležala tam a čakala. Vedela, čo bude nasledovať. Potvrdilo sa jej to, na svojom chrbte ucítila jeho ruku, ktorá bola mokrá. Cítila ako sa olej na jeho ruke pomaly vpíja do jej tela.
Masíroval ju s umom profesionála skoro na každom mieste od krku dole. Vyhol sa len jej intímnym partiám a bradavkám. Vždy, keď sa k týmto miestam blížil, z jej inak mĺkvych úst sa ozval slabo počuteľný vzdych. Prosebný? Túžobný? Či azda odmietavý? Ktovie. Jej citlivé zóny nezažili euforické pocity vzrušenia, ale nervy posielali do jej mozgu signály bolesti. Ťahal ju za jej tmavé chĺpky, hral s jej bradavkami akoby to boli cukríky, týral jej pysky a veľa iného. Nepotreboval na to nič viac, než svoje detsky jemné ruky.
V jeden moment všetko ustalo. V miestnosti zavládlo hrobové ticho. Lampa odhaľovala lesknúce sa telo na posteli. Lesk prerušovali len niektoré červené miesta. Päť minút sa nič nedialo. Až potom náhle, bez varovania, jej muž zasunul ukazovák a prostredník do vagíny. Nie však hlboko. Trikrát prsty povytiahol a zasunul jej ich hlbšie. Po treťom raze sa vystrela ako šíp a zhlboka vydýchla akoby sa nadýchla prvýkrát po veľmi dlhom čase. Muž vystrčil prsty a utrel si ich do pripraveného uteráka z bavlny. Uvoľnil jej uši i oči.
Prikryl ženu dekou z ovčej vlny. Otvoril Danteho Božskú komédiu a predčítal jej básne z Raja, po taliansky Paradiso. Keď dočítal, označil si miesto, kde skončil. Priblížil sa k nej a zašeptal jej do ucha rozhodným hlasom: „Zajtra Inferno.“ Neodpovedala. Spala. I uvoľnil jej ruky a nohy z remeňov, prikryl na ňu ďalšiu deku, aby jej nebola zima a išiel sa vyspať do vedľajšej izby. Písal sa 20. december 2012. O deň na to mal podľa mayského kalendára prísť koniec sveta. Lampa pred domom náhle zhasla.