Posted 8.07.2017 by Ruzinovcan in Spanking
Na tmavomodré dvere hotelovej izby v širšom centre Bratislavy zaklope mladá žena. Jej elegantné oblečenie – konzervatívny mix čiernej a bielej v kombinácii s tmavočiernymi topánkami – prezrádzajú, že sem nejde maľovať izby. Ako sa rýchlym krokom blíži k izbe číslo 211, neustále pozerá na hodinky. Vyzerajú luxusne, no v skutočnosti sú falošné, ako jej pokusy hovoriť pravdu.
- No poďte, už na vás čakám. Dlho. Máte oneskorenie …. také dve hodiny.
- Ja sa hrozne ospravedlňujem, pán riaditeľ ….
- Ale za čo sa ospravedlňujete? Že ste zmeškali najdôležitejšie stretnutie za posledných, ja neviem, päť desať rokov?
- Pýtali sa na mňa?
- To viete, že sa pýtali. Bolo to samé, kde byť slečna (---). Kedy prísť? Prečo tu nebyť? To viete, títo ázijci si potrpia na niečo ako je stereotyp pri rokovaniach. A vašu tvár poznajú rozhodne lepšie, než túto moju.
- A podpísali ste to?
- Podpísali, aj bez vás. Len som vyzeral ako hlupák, keď sa ma niečo pýtali a ja som na to nevedel odpovedať, keďže ten, kto do toho bol ten najzasvätenejší, tu jednoducho nebol. A ja nerád vyzerám ako hlupák. Ešteže bola na telefóne tá …
- Diana
- Áno, Diana, ale aj tak som tam vyzeral ako blb.
- To ma mrzí.
- A čo s vami vlastne bolo? Písali ste mi v esemeske, že ste sa necítili dobre.
- Ja neviem.
- Neviete. Keď premeškáte podpis zmluvy tak na to musíte mať sakradobrý dôvod a nieže neviem.
- Včera na mňa niečo liezlo, dala som si večer tabletku a zobudila sa o dvanásť hodín na to.
- Takže na vás niečo liezlo.
- Pracujete u nás rada?
- Veľmi.
- Plat je dobrý, že?
- Dobrý.
- Môžete si vďaka nemu dovoliť bývať v peknom 2-izbovom byte v centre, nie?
- Áno.
- Asi by ste nechceli o túto prácu prísť, že nie?
- To rozhodne nie.
- Neuveríte tomu, ale ja predsa len rozmýšľam nad tým, že vás vyhodím. Viete, Diana bola ochotná prísť aj sem do Bratislavy a zaskočiť vás. Taká nadpráca sa cení, viete …
- Ja som lepšia než Diana.
- To som si aj dlho myslel, ale posledné hodiny si nie som taký istý. Viete, Diana neberie taký plat ako vy a aspoň by sme ušetrili. Nieže by sme šetriť potrebovali, ale viete, načo platiť viac, keď nemusíme.
- Pán riaditeľ, prosím … spravím, čo budete chcieť. Budem robiť nadčasy, aj v sobotu prídem do práce!
- Rozmýšľam, ako vás adekvátne potrestať.
- Prijmem akýkoľvek trest, len ma nevyhadzujte. Prosím, chcem u vás ďalej pracovať.
- Hmm. Viete, že v našej spoločnosti, samozrejme nikto vám to nepovie priamo do očí, existujú fyzické tresty za previnenia, akého ste sa dopustili vy?
- Fyzické tresty.
- Áno, presne tak. Tak vám dám na výber – padák či trest.
- Čo to obnáša?
- Výprask.
- Výprask?
- Nikdy ste nedostali?
- Len ako dieťa.
- Tak potom vidíte, ako to chodí.
- Spomienka na boľavý zadok vám istotne pripomenie, že na dôležité stretnutia máte chodiť načas.
- Vy to asi nerobíte prvýkrát?
- A prečo si myslíte, že je Diana tak iniciatívna.
- Aha, rozumiem.
- Dám vám päť minút na rozmyslenie, predsa len nie je to jednoduché rozhodnutie.
- Netreba. Prijmem ten trest.
- Výborne. Nechcel som o vás prísť.
- Čo mám urobiť?
- Na začiatku sa vyzliecť.
- Do naha?
- Košeľu si môžete nechať, všetko ostatné dole.
- Čo to máte v rukách?
- Teplomer.
- Načo?
- Ste chorá, chcem si overiť ako veľmi.
- To nosíte bežne teplomer so sebou?
- Lekáreň mám sto metrov od hotelu.
- Ľahnite si na brucho a roztiahnite si polky od seba.
- Do zadku?
- Máte s tým problém?
- No, …. nie.
- Možno to bude trochu nepríjemné, ale už ste veľká.
- Och, to je studené!
- Tak teraz chvíľu počkáme.
- 36.5 stupňa. Som rád, že nie ste tak vážne chorá. Tu máte utierku, utrite si ten gél zo zadku.
- Čo bude nasledovať?
- Trest.
- Ako?
- Ako tomu býva vždy. Vy si tu ľahnete cez moje nohy a ja vám udelím váš trest. Predtým vám však ešte takto priviažem ruky.
- Prečo?
- Aby trest dopadol presne na to miesto, kam má.
- Hm.
- Chcete si to rozmyslieť?
- Nie, nie.
- Dobre, výborne to vyzerá. Teraz vám vyhrniem košeľu a pustíme sa do práce.
- Koľko rán dostanem?
- Koľko uznám za vhodné.
- Dobre teda. Ale nie silno, prosím.
- Dúfam, že vo vašom prípade robím niečo podobné poslednýkrát.
- Aj ja v to dúfam.
- No poďte, už na vás čakám. Dlho. Máte oneskorenie …. také dve hodiny.
- Ja sa hrozne ospravedlňujem, pán riaditeľ ….
- Ale za čo sa ospravedlňujete? Že ste zmeškali najdôležitejšie stretnutie za posledných, ja neviem, päť desať rokov?
- Pýtali sa na mňa?
- To viete, že sa pýtali. Bolo to samé, kde byť slečna (---). Kedy prísť? Prečo tu nebyť? To viete, títo ázijci si potrpia na niečo ako je stereotyp pri rokovaniach. A vašu tvár poznajú rozhodne lepšie, než túto moju.
- A podpísali ste to?
- Podpísali, aj bez vás. Len som vyzeral ako hlupák, keď sa ma niečo pýtali a ja som na to nevedel odpovedať, keďže ten, kto do toho bol ten najzasvätenejší, tu jednoducho nebol. A ja nerád vyzerám ako hlupák. Ešteže bola na telefóne tá …
- Diana
- Áno, Diana, ale aj tak som tam vyzeral ako blb.
- To ma mrzí.
- A čo s vami vlastne bolo? Písali ste mi v esemeske, že ste sa necítili dobre.
- Ja neviem.
- Neviete. Keď premeškáte podpis zmluvy tak na to musíte mať sakradobrý dôvod a nieže neviem.
- Včera na mňa niečo liezlo, dala som si večer tabletku a zobudila sa o dvanásť hodín na to.
- Takže na vás niečo liezlo.
- Pracujete u nás rada?
- Veľmi.
- Plat je dobrý, že?
- Dobrý.
- Môžete si vďaka nemu dovoliť bývať v peknom 2-izbovom byte v centre, nie?
- Áno.
- Asi by ste nechceli o túto prácu prísť, že nie?
- To rozhodne nie.
- Neuveríte tomu, ale ja predsa len rozmýšľam nad tým, že vás vyhodím. Viete, Diana bola ochotná prísť aj sem do Bratislavy a zaskočiť vás. Taká nadpráca sa cení, viete …
- Ja som lepšia než Diana.
- To som si aj dlho myslel, ale posledné hodiny si nie som taký istý. Viete, Diana neberie taký plat ako vy a aspoň by sme ušetrili. Nieže by sme šetriť potrebovali, ale viete, načo platiť viac, keď nemusíme.
- Pán riaditeľ, prosím … spravím, čo budete chcieť. Budem robiť nadčasy, aj v sobotu prídem do práce!
- Rozmýšľam, ako vás adekvátne potrestať.
- Prijmem akýkoľvek trest, len ma nevyhadzujte. Prosím, chcem u vás ďalej pracovať.
- Hmm. Viete, že v našej spoločnosti, samozrejme nikto vám to nepovie priamo do očí, existujú fyzické tresty za previnenia, akého ste sa dopustili vy?
- Fyzické tresty.
- Áno, presne tak. Tak vám dám na výber – padák či trest.
- Čo to obnáša?
- Výprask.
- Výprask?
- Nikdy ste nedostali?
- Len ako dieťa.
- Tak potom vidíte, ako to chodí.
- Spomienka na boľavý zadok vám istotne pripomenie, že na dôležité stretnutia máte chodiť načas.
- Vy to asi nerobíte prvýkrát?
- A prečo si myslíte, že je Diana tak iniciatívna.
- Aha, rozumiem.
- Dám vám päť minút na rozmyslenie, predsa len nie je to jednoduché rozhodnutie.
- Netreba. Prijmem ten trest.
- Výborne. Nechcel som o vás prísť.
- Čo mám urobiť?
- Na začiatku sa vyzliecť.
- Do naha?
- Košeľu si môžete nechať, všetko ostatné dole.
- Čo to máte v rukách?
- Teplomer.
- Načo?
- Ste chorá, chcem si overiť ako veľmi.
- To nosíte bežne teplomer so sebou?
- Lekáreň mám sto metrov od hotelu.
- Ľahnite si na brucho a roztiahnite si polky od seba.
- Do zadku?
- Máte s tým problém?
- No, …. nie.
- Možno to bude trochu nepríjemné, ale už ste veľká.
- Och, to je studené!
- Tak teraz chvíľu počkáme.
- 36.5 stupňa. Som rád, že nie ste tak vážne chorá. Tu máte utierku, utrite si ten gél zo zadku.
- Čo bude nasledovať?
- Trest.
- Ako?
- Ako tomu býva vždy. Vy si tu ľahnete cez moje nohy a ja vám udelím váš trest. Predtým vám však ešte takto priviažem ruky.
- Prečo?
- Aby trest dopadol presne na to miesto, kam má.
- Hm.
- Chcete si to rozmyslieť?
- Nie, nie.
- Dobre, výborne to vyzerá. Teraz vám vyhrniem košeľu a pustíme sa do práce.
- Koľko rán dostanem?
- Koľko uznám za vhodné.
- Dobre teda. Ale nie silno, prosím.
- Dúfam, že vo vašom prípade robím niečo podobné poslednýkrát.
- Aj ja v to dúfam.
