Ozvalo sa tiché zaklopanie. Muž v kresle sa zodvihol, odložil knihu a podišiel k dverám. Zaklopanie už dlhšie nepočul. Ale to tak akosi očakával, keď kúpil túto polo-rozpadnutú chatu v oblasti, kde ďalšia živá duša bývala dva kilometre ďaleko.
„Meškáš,“ vyčítavo povedal do tváre muža možno rovnako starého ako on. Odpovede sa nedočkal. „Bež nasekať drevo a potom sa vráť. Rád uvidím, že aj k niečomu si.“ Presunul si kreslo k oknu a sledoval, ako muž, ktorého naživo videl prvýkrát v živote, mu seká drevo.
Muž vonku, budem ho volať Adam, napriek tomu, že očividne nedisponoval veľkou fyzickou silou, usilovne pracoval, aby vyhovel mužovej požiadavke. Keď skončil, naložil to, čo nasekal do fúriku a na trikrát ho doviezol dnu.
„Už si niekedy štiepal drevo?“
„Nie,“ odpovedal Adam a utieral si do rukáva košele spotené čelo.
„Predsa len sa zdá, že k niečomu budeš. Bež nasekať ešte to, ktoré je v kôlni.“
Adamovi chvíľu trvalo, kým zo seba dostal slovo „áno“. Bral to ako trest za svoje meškanie. Vyzliekol si košeľu a pustil sa do práce. O štvrťhodinu mal hotovo.
„Môžem pre vás ešte niečo urobiť?“ - opýtal sa, no zrejme dúfal v zápornú odpoveď.
„Bež sa osprchovať a vráť sa vo veciach, čo tam máš pripravené.“
Muž mu ukázal, kde je kúpeľňa i veci, ktoré si má obliecť. Uvelebil sa zatiaľ v kresle a pokračoval v čítaní knihy. Prečítal ďalších desať strán, než sa Adam vrátil. V bielom stokrát vypranom tričku a v modrých teplákoch. Niekto by povedal, že skoro v domáckom oblečení.
Ukázal mu, že má prísť k nemu. Chvíľu mu trvalo, kým porozumel, čo bude nasledovať. Nedlho na to už cítil, ako mu na zadok dopadá v rýchlom slede mužova ruka. Bolo to vôbec po prvýkrát v jeho živote, čo ho niekto podobným spôsobom trestal. Vždy rozmýšľal nad tým, aké to asi je a teraz to už vedel. Bolelo to, viac než si myslel, že by mohlo. Našťastie to všetko skončilo skôr, než stihol začať prosiť o zľutovanie.
„Keď budeš nabudúce meškať, použijem na tvoju prdel niečo horšie, než moje ruky,“ hovoril mu, ako si mastil ruky krémom. „Bež si kľaknúť do hentoho kúta a neopováž sa si na ten zadok siahnuť!“ - povedal mu s ráznou intonáciou v hlase.
Neopovážil sa otočiť hlavu, hoci počul, ako sa muž za ním blíži a niečo pokladá na zem. „Daj sem ruky.“ Za chvíľu mal cez zápästia putá. „Tu máš misku s vodou, keď budeš chcieť piť, budeš tu piť. Dokým sa nerozhodnem inak, budeš piť z misky ako pes.“ Adam sa ho opýtal, či sa teraz smie napiť.
„Nikdy sa ma už nepýtaj, či smieš piť. Ak by si nepil, skapal by si. Ak budeš chcieť piť, tak sa tu napiješ, povolenie si nepýtaj.“ A tak sa Adam sklonil k miske s vodou a ako pes si z nej po troche odchlípaval. S rukami v putách to však nebola práve najlepšia pozícia.
„Večera je o 18:00, raňajky o 8:00. Ak náhodou zaspíš, skončíš nielen bez raňajok.“
Muž mu dal chvíľu čas, kým vypije aspoň časť vody z misky, než ho zavolal k sebe. Adam pozoroval ako si muž navlieka na ruku svetlo-modré rukavice, aké doposiaľ videl len u lekárov či medikov. Muž mu bez varovania stiahol dole tepláky i s nohavicami a odhalil to, čo bolo doposiaľ skryté.
„Kedy si si ho naposledy honil?“
„Ráno,“ odpovedal mu Adam, ktorý sa sám už odpovede nedočkal.
Muž bez slova skúmal jeho genitálie. Hoci sa Adam cítil s rukami v putách a so spadnutými teplákami trochu ponižujúco, to, ako muž narábal z jeho nástrojom, mu bolo príjemné. Jeho ochabnutý penis sa prebral k životu a stoporil sa. Adam sa pozeral na muža, či a ako na to bude reagovať, ale ten si v tvári zachoval kamenný výraz.
„Dúfam, že neplánuješ vyvrcholiť.“
„Nie,“ odpovedal stroho Adam a radšej sa pozeral inam. Keď skončili, muž mu rozopol putá, aby mu umožnil vykonať jeho ďalší príkaz.
„Ľahni si na lakte a čo najviac na mňa vystrč zadok, rozumieš?“
Na chvíľu sa vzdialil v kuchyni, ktorá bola vzdialená len pár metrov, lebo bola prepojená s obývačkou a vybral zo snehobieleho kufríka niečo, čo najprv Adam nevedel identifikovať.
„Kedy si mal naposledy styk?“
„Pred rokom,“ vyšlo z Adama tichým hlasom.
„Tak to potom toto asi poznáš.“
Adam si už len matne spomínal, ako si doma v kúpeľni robil klystír pár hodín predtým, než prišiel o svoje panictvo. Pozeral ako voda prúdi do vrecka v tvare písmena „U“.
„Tu máš kýbeľ. Dokým ti to neumožním, bude tento kýbeľ tvojim záchodom. Keď skončíme, pôjdeš ho dať von na trávnik a po večeri vykopeš jamu a do nej svoje sračky vyleješ. A jamu zakryješ zemou.“ Adam len prikývol.
„Poriadne sa prehni, brucho máš mať čo najnižšie.“ Adam s neurčitým výrazom tvári, možno zvedavosťou, možno strachom sledoval ako si muž rozotiera po svetlo-modrej rukavici bezfarebný gél a trochu z neho rozotiera i na jeho ritný otvor.
„A,“ vyšlo z Adama práve vo chvíli, keď muž do neho vsunul malú časť svoj prostredníka. Ešte asi dvakrát ho podobne vsunul dnu, než ho definitívne vybral von a nahradil ho bielou hadičkou. Voda do jeho čreva prúdila asi tri minúty, než bolo vrecúško prázdne.
„Budeš v tejto polohe, dokým ti nepoviem inak,“ povedal muž a vrátil sa do kresla ku knihe. Ubehla možno minúta, než muž povolil Adamovi vyprázdnenie. Bolo mu istotne nepríjemné vykonávať potrebu takto pred mužom, ale nemal na výber. Keď skončil, vyniesol podľa inštrukcii kýbeľ von a vrátil sa späť.
„Bež si umyť prdel a vráť sa oblečený späť. Máš na to čas, dokým ručička sa po druhýkrát nedostane na pol.“ Adam mal necelé dve minúty na to, aby sa očistil a opäť utrel aj navonok a vrátil sa späť. Stihol to s pätnásť sekundovou rezervou.
Na malom drevenom kuchynskom stole už videl preloženú bielu plachtu, cez ktorú si mal mal polo-ľahnúť tak, že mu nohy zostanú dole. Vedel, čo od neho muž chce a rýchlo to splnil.
„Roztiahni tie nohy viac,“ žiadal od neho muž a Adam rýchlo porozumel prečo. Obe nohy priviazal k nohám stolov a to isté spravil aj z rukami. Bol bezbranný. Muž mu stiahol tepláky i so spodkami a znova cez jeho otvor rozotrel gél. Adam už vedel, čo bude nasledovať i to, že tentoraz zájde mužov prostredník ďalej než predtým. Vrtel sa na stole, akoby sa snažil nájsť tú najlepšiu pozíciu. Alebo čo najviac uvoľniť svaly.
Adam mal pravdu, mužov prst sa nezastavil na tom mieste, kde minule, ale išiel hlbšie. I tentoraz z Adama vyšiel tichý ston, ktoré nasledovali ďalšie v situáciách, kedy muž krútil svojim prstom dnu, akoby chcel spoznať každý kút jeho vnútra. Akonáhle si zvykol na prst vo vnútri, už necítil nepríjemné pocity, len niečo, čo by sa dalo najlepšie vyjadriť slovom divné. Cítil sa divne.
Keď muž po minúte vybral prst von, Adam si možno myslel, že skončili. Muž však pred neho priniesol nástroj, ktorý doposiaľ poznal len z fotografii na internete. Potieral ho pred ním vrstvou gélu a s istou sadistickou a cynickou chuťou v hlase mu hovoril, že sa pozrie do neho lepšie. Spekulum, ktoré do neho o niekoľko sekúnd na to začalo prenikať, bolo veľké a predovšetkým chladné. Namiesto jedného á, ich bolo viac. Adam zavrel oči a snažil sa nevnímať ako ho to pozvoľna rozťahuje. Nevidel teda, ako si muž baterkou posvietil dnu.
„Dobre, všetko je v poriadku,“ vyslovil muž pre Adama toľko túžené slová. Než sa spamätal bol rozviazaný. „Teraz ešte prostata.“ Pre tieto účely si Adam musel ľahnúť na stôl a rukami si chytiť stehná. Mužova ruka teraz zamierila vyššie a lemovala vrchnú stenu. Skúmanie prostaty bolo natoľko nežné, že na to zareagoval aj Adamov dlho mĺkvy penis, ktorý v priebehu niekoľkých sekúnd stvrdol a narástol. Muž si to všimol a v správnom čase prerušil spojenie.
Keď skončili, bolo päť hodín, hodina do večere. Muž pripol okolo Adamovho krku obojok a na vodítku si ho priviedol ku gauči. Vedľa neho položil misku s vodou a pustil sa do čítania. Adam si ľahol na koberec a oddychoval. Po večeri vykopal jamu, kam vylial svoje výkaly.
„Vyzleč sa,“ povedal mu muž, keď sa vrátil. Adam stál pred ním prvýkrát úplne nahý, bez kúska odevu. Muž si ho chvíľu prezeral, než na neho opäť pripol obojok, ktorý mu dal pred fyzickou prácou dole. V kúpeľni mu prikázal postaviť sa do vane, kde ho umyl teplou vodou a mydlom od hlavy k päte a potom aj utrel bavlneným uterákom.
„Si už toho plný predpokladám,“ vyslovil domnienku muž pri pohľade na Adamov stoporený úd.
„Áno, trochu.“
„Možno zajtra.“
Muž navliekol Adama do čistého pyžama a do desiatej poväčšinou mlčky sedeli pred ohňom, do ktorého musel Adam prikladať polená. Presne o desiatej muž zaviedol Adama do spálne.
„Vyzleč si nohavice a ľahni si na posteľ, na chrbát“.
Muž sa na chvíľu vzdialil a vrátil sa s plienkou. Najprv mu priviazal ruky i nohy k posteli a potom cez neho navliekol plienku, aké nosili seniori alebo inkontinentní ľudia.
„Ak ti bude v noci treba, vypustíš to sem. Ráno o 7:45 sem prídem a ak neuvidím, že si hore, budeš bez raňajok.“
Odopol mu obojok, no položil ho tak, aby na neho videl. Prikryl ho paplónom a privrel dvere. Naposledy sa na neho pozrel a odišiel.
„Meškáš,“ vyčítavo povedal do tváre muža možno rovnako starého ako on. Odpovede sa nedočkal. „Bež nasekať drevo a potom sa vráť. Rád uvidím, že aj k niečomu si.“ Presunul si kreslo k oknu a sledoval, ako muž, ktorého naživo videl prvýkrát v živote, mu seká drevo.
Muž vonku, budem ho volať Adam, napriek tomu, že očividne nedisponoval veľkou fyzickou silou, usilovne pracoval, aby vyhovel mužovej požiadavke. Keď skončil, naložil to, čo nasekal do fúriku a na trikrát ho doviezol dnu.
„Už si niekedy štiepal drevo?“
„Nie,“ odpovedal Adam a utieral si do rukáva košele spotené čelo.
„Predsa len sa zdá, že k niečomu budeš. Bež nasekať ešte to, ktoré je v kôlni.“
Adamovi chvíľu trvalo, kým zo seba dostal slovo „áno“. Bral to ako trest za svoje meškanie. Vyzliekol si košeľu a pustil sa do práce. O štvrťhodinu mal hotovo.
„Môžem pre vás ešte niečo urobiť?“ - opýtal sa, no zrejme dúfal v zápornú odpoveď.
„Bež sa osprchovať a vráť sa vo veciach, čo tam máš pripravené.“
Muž mu ukázal, kde je kúpeľňa i veci, ktoré si má obliecť. Uvelebil sa zatiaľ v kresle a pokračoval v čítaní knihy. Prečítal ďalších desať strán, než sa Adam vrátil. V bielom stokrát vypranom tričku a v modrých teplákoch. Niekto by povedal, že skoro v domáckom oblečení.
Ukázal mu, že má prísť k nemu. Chvíľu mu trvalo, kým porozumel, čo bude nasledovať. Nedlho na to už cítil, ako mu na zadok dopadá v rýchlom slede mužova ruka. Bolo to vôbec po prvýkrát v jeho živote, čo ho niekto podobným spôsobom trestal. Vždy rozmýšľal nad tým, aké to asi je a teraz to už vedel. Bolelo to, viac než si myslel, že by mohlo. Našťastie to všetko skončilo skôr, než stihol začať prosiť o zľutovanie.
„Keď budeš nabudúce meškať, použijem na tvoju prdel niečo horšie, než moje ruky,“ hovoril mu, ako si mastil ruky krémom. „Bež si kľaknúť do hentoho kúta a neopováž sa si na ten zadok siahnuť!“ - povedal mu s ráznou intonáciou v hlase.
Neopovážil sa otočiť hlavu, hoci počul, ako sa muž za ním blíži a niečo pokladá na zem. „Daj sem ruky.“ Za chvíľu mal cez zápästia putá. „Tu máš misku s vodou, keď budeš chcieť piť, budeš tu piť. Dokým sa nerozhodnem inak, budeš piť z misky ako pes.“ Adam sa ho opýtal, či sa teraz smie napiť.
„Nikdy sa ma už nepýtaj, či smieš piť. Ak by si nepil, skapal by si. Ak budeš chcieť piť, tak sa tu napiješ, povolenie si nepýtaj.“ A tak sa Adam sklonil k miske s vodou a ako pes si z nej po troche odchlípaval. S rukami v putách to však nebola práve najlepšia pozícia.
„Večera je o 18:00, raňajky o 8:00. Ak náhodou zaspíš, skončíš nielen bez raňajok.“
Muž mu dal chvíľu čas, kým vypije aspoň časť vody z misky, než ho zavolal k sebe. Adam pozoroval ako si muž navlieka na ruku svetlo-modré rukavice, aké doposiaľ videl len u lekárov či medikov. Muž mu bez varovania stiahol dole tepláky i s nohavicami a odhalil to, čo bolo doposiaľ skryté.
„Kedy si si ho naposledy honil?“
„Ráno,“ odpovedal mu Adam, ktorý sa sám už odpovede nedočkal.
Muž bez slova skúmal jeho genitálie. Hoci sa Adam cítil s rukami v putách a so spadnutými teplákami trochu ponižujúco, to, ako muž narábal z jeho nástrojom, mu bolo príjemné. Jeho ochabnutý penis sa prebral k životu a stoporil sa. Adam sa pozeral na muža, či a ako na to bude reagovať, ale ten si v tvári zachoval kamenný výraz.
„Dúfam, že neplánuješ vyvrcholiť.“
„Nie,“ odpovedal stroho Adam a radšej sa pozeral inam. Keď skončili, muž mu rozopol putá, aby mu umožnil vykonať jeho ďalší príkaz.
„Ľahni si na lakte a čo najviac na mňa vystrč zadok, rozumieš?“
Na chvíľu sa vzdialil v kuchyni, ktorá bola vzdialená len pár metrov, lebo bola prepojená s obývačkou a vybral zo snehobieleho kufríka niečo, čo najprv Adam nevedel identifikovať.
„Kedy si mal naposledy styk?“
„Pred rokom,“ vyšlo z Adama tichým hlasom.
„Tak to potom toto asi poznáš.“
Adam si už len matne spomínal, ako si doma v kúpeľni robil klystír pár hodín predtým, než prišiel o svoje panictvo. Pozeral ako voda prúdi do vrecka v tvare písmena „U“.
„Tu máš kýbeľ. Dokým ti to neumožním, bude tento kýbeľ tvojim záchodom. Keď skončíme, pôjdeš ho dať von na trávnik a po večeri vykopeš jamu a do nej svoje sračky vyleješ. A jamu zakryješ zemou.“ Adam len prikývol.
„Poriadne sa prehni, brucho máš mať čo najnižšie.“ Adam s neurčitým výrazom tvári, možno zvedavosťou, možno strachom sledoval ako si muž rozotiera po svetlo-modrej rukavici bezfarebný gél a trochu z neho rozotiera i na jeho ritný otvor.
„A,“ vyšlo z Adama práve vo chvíli, keď muž do neho vsunul malú časť svoj prostredníka. Ešte asi dvakrát ho podobne vsunul dnu, než ho definitívne vybral von a nahradil ho bielou hadičkou. Voda do jeho čreva prúdila asi tri minúty, než bolo vrecúško prázdne.
„Budeš v tejto polohe, dokým ti nepoviem inak,“ povedal muž a vrátil sa do kresla ku knihe. Ubehla možno minúta, než muž povolil Adamovi vyprázdnenie. Bolo mu istotne nepríjemné vykonávať potrebu takto pred mužom, ale nemal na výber. Keď skončil, vyniesol podľa inštrukcii kýbeľ von a vrátil sa späť.
„Bež si umyť prdel a vráť sa oblečený späť. Máš na to čas, dokým ručička sa po druhýkrát nedostane na pol.“ Adam mal necelé dve minúty na to, aby sa očistil a opäť utrel aj navonok a vrátil sa späť. Stihol to s pätnásť sekundovou rezervou.
Na malom drevenom kuchynskom stole už videl preloženú bielu plachtu, cez ktorú si mal mal polo-ľahnúť tak, že mu nohy zostanú dole. Vedel, čo od neho muž chce a rýchlo to splnil.
„Roztiahni tie nohy viac,“ žiadal od neho muž a Adam rýchlo porozumel prečo. Obe nohy priviazal k nohám stolov a to isté spravil aj z rukami. Bol bezbranný. Muž mu stiahol tepláky i so spodkami a znova cez jeho otvor rozotrel gél. Adam už vedel, čo bude nasledovať i to, že tentoraz zájde mužov prostredník ďalej než predtým. Vrtel sa na stole, akoby sa snažil nájsť tú najlepšiu pozíciu. Alebo čo najviac uvoľniť svaly.
Adam mal pravdu, mužov prst sa nezastavil na tom mieste, kde minule, ale išiel hlbšie. I tentoraz z Adama vyšiel tichý ston, ktoré nasledovali ďalšie v situáciách, kedy muž krútil svojim prstom dnu, akoby chcel spoznať každý kút jeho vnútra. Akonáhle si zvykol na prst vo vnútri, už necítil nepríjemné pocity, len niečo, čo by sa dalo najlepšie vyjadriť slovom divné. Cítil sa divne.
Keď muž po minúte vybral prst von, Adam si možno myslel, že skončili. Muž však pred neho priniesol nástroj, ktorý doposiaľ poznal len z fotografii na internete. Potieral ho pred ním vrstvou gélu a s istou sadistickou a cynickou chuťou v hlase mu hovoril, že sa pozrie do neho lepšie. Spekulum, ktoré do neho o niekoľko sekúnd na to začalo prenikať, bolo veľké a predovšetkým chladné. Namiesto jedného á, ich bolo viac. Adam zavrel oči a snažil sa nevnímať ako ho to pozvoľna rozťahuje. Nevidel teda, ako si muž baterkou posvietil dnu.
„Dobre, všetko je v poriadku,“ vyslovil muž pre Adama toľko túžené slová. Než sa spamätal bol rozviazaný. „Teraz ešte prostata.“ Pre tieto účely si Adam musel ľahnúť na stôl a rukami si chytiť stehná. Mužova ruka teraz zamierila vyššie a lemovala vrchnú stenu. Skúmanie prostaty bolo natoľko nežné, že na to zareagoval aj Adamov dlho mĺkvy penis, ktorý v priebehu niekoľkých sekúnd stvrdol a narástol. Muž si to všimol a v správnom čase prerušil spojenie.
Keď skončili, bolo päť hodín, hodina do večere. Muž pripol okolo Adamovho krku obojok a na vodítku si ho priviedol ku gauči. Vedľa neho položil misku s vodou a pustil sa do čítania. Adam si ľahol na koberec a oddychoval. Po večeri vykopal jamu, kam vylial svoje výkaly.
„Vyzleč sa,“ povedal mu muž, keď sa vrátil. Adam stál pred ním prvýkrát úplne nahý, bez kúska odevu. Muž si ho chvíľu prezeral, než na neho opäť pripol obojok, ktorý mu dal pred fyzickou prácou dole. V kúpeľni mu prikázal postaviť sa do vane, kde ho umyl teplou vodou a mydlom od hlavy k päte a potom aj utrel bavlneným uterákom.
„Si už toho plný predpokladám,“ vyslovil domnienku muž pri pohľade na Adamov stoporený úd.
„Áno, trochu.“
„Možno zajtra.“
Muž navliekol Adama do čistého pyžama a do desiatej poväčšinou mlčky sedeli pred ohňom, do ktorého musel Adam prikladať polená. Presne o desiatej muž zaviedol Adama do spálne.
„Vyzleč si nohavice a ľahni si na posteľ, na chrbát“.
Muž sa na chvíľu vzdialil a vrátil sa s plienkou. Najprv mu priviazal ruky i nohy k posteli a potom cez neho navliekol plienku, aké nosili seniori alebo inkontinentní ľudia.
„Ak ti bude v noci treba, vypustíš to sem. Ráno o 7:45 sem prídem a ak neuvidím, že si hore, budeš bez raňajok.“
Odopol mu obojok, no položil ho tak, aby na neho videl. Prikryl ho paplónom a privrel dvere. Naposledy sa na neho pozrel a odišiel.
