(Ušľachtilému šteňaťu...)

Chcem dnes a vždy nanovo
rozbíjať kríž, kde mučíš svoju myseľ
v mene diablovom.
Chcem hádať hádanky a vykladať sny
po nociach prebdených,
chcem premeriavať hĺbku jaziev, vôbec nie bezcenných.
Chcem trápiť telo spôsobom dôverným,
bez pátosov, úľav, bez trikov,
perly tvojich vzlykov na šnúrku navliekať.
Chcem slovami tíšiť štekot zbytočného strachu
a neúprosne zbaviť prachu
čo v nánosoch sa usadil v tvojich očiach, v tvojej krvi,
opatrne, iba trochu, utierať ti bolesti.
Tak odsúď sa na hľadanie začiatkov
keď konce sú stratené,
vydáv môj čierny med,
nech zlatý vypiješ ,
nech umrieš a znovu ožiješ....