Slnečné hodiny

Vajíčko v ústach jej prekážalo, predsa len to nebola hračka stvorená zrovna na toto. Vedela však, že on vie, čo robí. Po chvíľke však uz nebola schopná prehĺtať sliny a vajíčko vypľuvla do dlane. On sa na ňu len pozrel nadvihol obočie a povedal „daj si ho do kabelky a poď“, poslúchla ho a opäť ho nasledovala. Zastavili sa na námestí u Divnej Pani. Bolo tam príjemne, čas ubiehal rýchlo. Rozprávali sa o detstve, o tom kto si kde a kedy, čo rozbil či zlomil. Preberali film Veronica Mars, ktorý obaja ako fanúšikovia seriálu radi privítali. Prebrali aj knihy, ktoré ich doma čakajú na poličkách. Bavili sa akoby sa poznali už roky a nie sotva mesiac. Díval sa na ňu a pozoroval každý pohyb. Páčilo sa mu to, ako sa vie smiať, naplno a z chuti, ako si hryzie pery, keď premýšľa. Vedel, že ju len tak nepustí.

Cestou späť na chatu sa zastavili ešte v Banskej Bystrici. Dôvod, pre ktorý tam idú jej prezradiť nechcel. Pochopila, až keď zastavili pred obchodom s nápisom SexShop. Zaliala ju červeň. Nádych, výdych a vošli dnu. Obchodík to bol taký klasický - tématický. Na pravo porno, na ľavo pomôcky – tie boli rozdelené na vibračné hračky, kostýmčeky, latex – SM, olejčeky a afrodiziaka atď. Ona sa vybrala ku kostýmčekom a on k olejčekom. Obaja sa stretli až pri pokladni a spokojne ruka v ruke spolu odišli. Cesta na chatu nebola dlhá, no napriek tomu sa im zdala večná.

„Urobím pitie, posaď sa tu a počkaj“, povedala mu a odbehla do kuchyne. V kuchyni sa rýchlo prezliekala do oblečku, ktorý si kúpila. Pozostával s priesvitného negližé, podväzkového pásu, bielej zástery a čelenky do vlasov, samozrejme nesmeli chýbať high heels. Keď sa obliekla urobila zázvorovú limonádu a na podnose ju niesla do obývačky. Keď ju videl ísť v tom kostýmčeku, s tým nevinným výrazom na tvári musel sa začať smiať. Takže slečna nahodila ťažké zbrane, nuž keď inak nedáš, povedal a vzal si pohár, otoč sa, predkloň sa, hm, tuším by to tu potrebovalo utrieť podlahu, poveda a vzal jej z rúk, tentoraz, celý podnos. Pozrela naňho, či to myslí vážne a išla pre handru. Cestou mu ešte zavrtela zadkom, ako sa na poctivú slúžku patrí. Keď sa vrátila videla na podlahe rozsypaný cukor, „čo to sakra má byť?“ pomyslela si a pozrela naňho. Pošmykla sa mi ruka, tá tvoja limonáda je strašne kyslá. Aha, a preto si rozsypal cukor po celej izbe, chápem to sa stáva, povedala ironicky a kľakla si. Cukor prvé okamihy nebol vôbec problém, no čím upratovala dlhšie tým viac ju na kolenách tlačil, premŕvala sa z kolena na koleno. Bol spokojný mal dokonalý výhľad na jej pozadie a pobavene sa díval na to, ako bojuje s cukrom nalepeným na kolenách.
Konečne upratala všetko, po štyroch prišla k jeho nohám a povedala, „ je upratané, Pane aké je vaše ďaľšie želanie?“. „Hm, myslí, že môžeme pristúpiť k trestu, za to vypľuvnuté vajíčko, nepamätám si totiž, že by som ti to bol dovolil,“ povedal. Previnilo sa usmiala, dúfala, že na tento prehrešok vo víre pekného dňa zabudol, mýlila sa.


„Otoč sa a ruky za chrbát,“ povedal a nasadil jej na ruky putá. Odišiel do kuchyne a vrátil sa s miskou plnou ľadu. „Tu ľahni“ povedal a ukázal na sedačku, poslúchla ho. Vyhrnul jej negližé a ucítila chlad prechadzajúcej kocky ľadu po jej stehnách, cukla sebou. „ Nehýb sa, čím viac sa budeš cukať tým viac rán príde“. Po chlade, prišlo šteklenie. Práve dnes sa o tom bavili, ako strašne je šteklivá, „och ja krava, to som si ale pomohla“ pomyslela si a zatínala prsty do sedačky len, aby sebou necukla. Nedarilo sa jej to, keď jej prechádzal striedajúc ľad a pierko po bokoch nevydžala a parkrát sebou trhla. „Len tak ďalej“ povedal a pokračoval v jej trápení. Ruky, ktoré mala za chrbtom, a na ktorých súčasne ležala ju začali bolieť. Nespokojne sa zavrtela. Našťastie jej trápenie skončilo a ruky jej prepútal pred seba. „Keďže si sebou napriek zákazu cukala, esťe si aj mraučala, nemôžem inak ako ťa potrestať. Veď ako by to bolo, keby Pán toleruje takéto správanie, je tak?“ opýtal sa. „Áno, je Pane, prepáčte prosím moju nevychovanosť,“ povedala a pokúšala sa zachrániť, čo sa dalo. „ Ale iste, prepáčim, ale až po treste“.
„ Na štyri, hneď! Za dve chyby, dva spôsoby trestu“ povedal a vzal do rúk dutky. „Budeš počitať a nie, aby si sa pomýlila, je ti to jasné?“, „ áno Pane, rozumiem“, povedala. „ Jeden, dva, tri......pätnásť“..slzičky na kraji, rany dopadali nevedno prečo len na jednu polku zadočku. Vedela však, že odpoveď sa čoskoro dozvie. „Tridsať“, viac zakričala ako povedala. Odložil dutky a zmotal si okolo ruky káblik, úplne tenký len kus zdvojil a nechal ho visieť. To bola odpoveď, na druhú polku dostala práve týmto káblikom, rovnaký počet rán. Kým pravá strana bola celá červená, ľavú zdobili len tenké červené pásiky od káblika. Štípalo to a poriadnie, vďaka spútaným rukám sa toho nemohla ani dotknúť. Opäť zobral misku z ľadom, ale tentokrát ju ním netrápil, naopak chladil jej horiace pozadie, že to bolo príjemné o tom svedčalo jej spokojné mraučanie. „Vidím, že sa ti to páči, ale to nie je všetko.“povedal a strčil jej ruku medzi nohy, „ tuším je tu niekto vzrušený, nepamätám si, že by som ti niečo také dovolil“ povedal a načiahol sa po ľad. V tejto miske ľadu sa nachádzajú dve kocky ľadu, v ktorých sú zamrazené kľúče, iba jedny patria k tvojim putám. Keď kocky nájdeš daj mi ich a o zvyšok sa postarám“ povedal. Tušila správne, že ten zvyšok nebude nič príjemné. Prehrabávala sa miskou plnou ľadu, pomaly si necítila končeky prstov, keď konečne narazila na prú kocku ľadu ukrývajúcu kľúčik. O chvíľu mala aj druhú, podala mu ich do ruky. „Poď ku mne subi a vyber si jednu z kociek“ povedal, ukázala na tú na pravo. Zobral ju a strčil jej ju medzi nohy, nie moc hlboko, predsa len, aby jej tie kľučiky neublížili ale dostatočne na to, aby ju to poriadne schladilo a potrápilo. „ Počkáme si kým sa ľad rozpustí a tú zvyšnú kocku daj späť do misky, nech sa nepušťa zbytočne.“ Ľad chladil tak, že bola schopná vyliezť z kože. Pravidelne prstami kontroloval ako je na tom kocka. Ak veril, že ju ľad schladí tak sa mýlil, lebo jeho ruky ju privádzali do varu. Kocka sa pustila a kľúčiky boli pripravené na skusy. Zámka cvakla, ruky boli voľné, oči sa smiali, no ústa mlčali. „ Máš šťastnú ruku“, poznamenal a odniesol ľad preč.


Keď sa vrátil usadil sa do kresla, prišla k nemu po štyroch, oprela si oňho hlavu a začala mu rukou blúdiť po nohách a rozkroku. Rozopla mu predničku, natiahla sa k jeho perám a jemne mu ich obkusávala, kým rukou šmatrála v jeho rozkroku. Po chvíľke si ju vytiahol, či skor nasadil na seba. Prekvapil ju náhly pocit, „plnosti“. Pomaly sa začali pohybovať, netrvalo dlho kým sa zosúladili. Pustila sa ho a prehla sa do zadu, akoby robila mostík, pridržiavala sa rukami. „Konečne využijem hodiny jógy aj na niečo príjemné“, pomyslela si. Práve v momente, keď si to patrične začala užívat ju vyšvihol hore a premiestnil na sedačku.


Zobral si ju od zadu, chytil ju za jej dlhé vlasy, ktoré si obtočil kol ruky. V pravidelných intervaloch ju ťahal za vlasy a cápal po zadku. Ten pocit, že je plne v jeho moci bol opojný a vzrušujúci zároveň. Po čase ale prestal s cápaním po zadku a jeho ruka sa začala venovať jej zadočku. Cukla sebou, keď ucítila jeho prst. Odtiahol ruku a chytil ju pevne za boky, začal prirážat tvrdšie. Kričala a vzdychala a vzdychala a kričala. No rukou sa opäť vrátil k jej zadočku, celá stuhla, ked jej naň nakvapkal gél. Zobral najmenší kolík, ktorý mal jemnými pohybmi jej ho tam vtláčal. Zapierala sa a bola v jednom kŕči. Zastavil sa, nahol sa cez ňu a povedal, „uvoľni sa, neublížim ti, ver mi“, v tom momentu ju napadol urývok z piesne v znení ver mi, viem byť verný, usmiala sa nad bizardnosťou vlastných myšlienok. Začal ju bozkávať na chrbát a spomalil tempo. Pomaly ale isto sa mu podvolila a uvoľnila. Kolík striedal veľkosti, bolesť a nepríjemné pocity vystriedal pocit slasti. Kolík vystriedal vibrátor. Jeho prirážanie a ten malý vibrujúci zázrak ju privádzali do šialenstva. Ruky sa podlomili v návale slasti, vzrušenia, rozkoše proste v návale orgazmu.
Pevne ju objal a prevalil na seba dozvuky, prežívala v jeho náruči.


Osprchovali sa a pustili si film, vlastne animák jej obľúbený kreslený Hercules. Zaspala pomerne rýchlo, posledné čo počula bolo: nekúpiš slnečné hodiny?