Čo je výprask vie každý z nás, ale čo je to láska, to nevie poriadne nikto...

Nie, nebol to vôbec jej typ, no bolo na ňom niečo, čomu nevedela odolať. Preto v ten upršaný deň sadla do auta a vybrala sa na víkend s ním.....

Spoznala ho netradične na IT fóre, kde zúfalo hľadala pomoc, po tom ako jej android načisto scvokol. Ozval sa jej on. Po prvotných mudrovačkách typu, no to je tak, keď má niekto android na miesto applu. Po týchto vetách len prevracala oči, ale bola ticho, lebo pomoc potrebovala. Po vyriešení akútneho androidného problému sa skôr zo zdvorilosti ako z túžby dala do klasického zdvorilostného rozhovoru s ním. A tak po pár správach prišla na to, že je to čistý kockáč, geek, nerd, proste It – čkár.
Jeho odpovede ju prinútili sa smiať, bol neskutočne priamy a s ničím sa nekašľal a to ona žrala. Zo zdvorilostného rozhovoru sa stal „celonočný“ rozhovor a nebyť prvých ranných lúčov rozhovor by pokračoval ďalej. Takto sa striedali noci a dni, ktoré spolu prekecali o všetko možnom aj nemožnom.

„Vieš ale ja som iná“, začala rozhovor, ktorého sa obávala. Ako totiž povedať mužovi, že vieš zlato, ja to mám rada skrz biče, putá, vosk, poťahať za vlásky atď, bez toho aby ste mu nespôsobili doživotný šok? „ No to vidím, že si iná, ale že úplne“, odpovedal s pobaveným výrazom v tvári. „ Že som toto ja hlupaňa neriešila ešte cez písmenka, teraz tu pri káve ti budem hovoriť ako iná som“ vynadala si v hlave z hlboka sa nadýchla a začala. „Nooo ono je to tak, že ja som totiž tak inak naladená, jaaa akoby som to povedala som, no som, hm subi, vieš, myslím tým bdsm, noooo.“
Pohľad naňho bol ako pohľad na avantgardný obraz, ani za boha ste netušili čo to znamená. Po chvíľke ticha, dopil kávu, zamával na čašníka, zaplatil a stroho povedal „poď“. Tak išla, so sklopeným pohľadom a strachom cupkala za ním.

Kúsok od kaviarne kde doteraz sedeli zastala a hľadela naňho, „čo tak pozeráš, no poď, nestresuj nejdem ťa rituálne upáliť na hranici“, povedal a podal jej svoju ruku. Chytila ju a nasledovala ho do mesta. Zastavili sa v pet shope. S nadvihnutým obočím naňho hľadela, že akože, čo ideme si kúpiť zob pre holuby, tie hnusné prašive lietajúce potkany? Na jej prekvapenie ale rovno zašli k obojkom. Vzal tenký čierny kožený obojok, pritiahol ju k sebe a rýchlo jej ho nasadil. Nestihla ani protestovať, od prekvapenia zabudla zavrieť aj ústa, chytil ju za krúžok na obojku prstom potiahol k sebe a do ucha zašepkal „ aj ja som tak trochu iný“ pustil ju odopol obojok a išiel k pokladni. Stála tam ako v tranze a nevedela či je toto realita ale sen.

Pred obchodom jej podal malú tašku s obojkom chytil ju za ruku a odprevadil k autu. Dal jej pusu na nos a odišiel. Chvíľu sedela v aute a rozmýšlala, potom vzala do ruk mobil a napísala mu správu, „prečo si mi to nepovedal?“, odpoveď na seba nenechala dlho čakať, „nepýtala si sa “. Spokojne naštartovala auto a vyrazila domov.

Po pár ďaľších stretnutiach na káve, v divadle atď, im prišiel vhod predĺžený víkend. Dohodli sa, že zájdu do chatovej osady.
Nie, nebol to vôbec jej typ, no bolo na ňom niečo, čomu nevedela odolať. Preto v ten upršaný deň sadla do auta a vybrala sa na víkend za ním. Zelená, pohla sa z križovatky v ústrety novému zážitku.

Zastala pred milou drevenou chatkou, jednej z mnohých v okolí. Z predného priečinku vybrala kožený obojok nasadila si ho a vybrala sa k chatke. Zaklopala a vošla dnu. Vnútri bolo trošku chladno, „vitaj“ ozvalo sa z poza jej chrbta, otočila sa a usmiala. „Už som myslel, že sem ani netrafíš, zjavne ťa nesklamal tvoj orientačný zmysel“, povedal a pobavene sa usmial. Nadvihla obočie pokrčila pery, „náhodou som sem trafila hneď“, povedala ďobla ho prstom do ramena.“Ale iba čistou náhodou“ povedal. Vyplazila na neho jazyk. „Tak slečna by sa rada naťahovala?“chytil ju za zápästie a pokračoval „slečna by potrebovala ukázať kde má svoje miesto, že? Neboj sa aj to zistíš časom, teraz si choď vybaliť stretneme sa tu pri čaji a pozrieme si nejaký film“, a vybehol na poschodie.
Až teraz mala možnosť rozhliadnuť sa po chatke, bola zariadená tématicky, na stenách viseli vyšívané obrázky, kroj, dokonca hrable a bič. Áno videla dobre, bol to dlhý pletený bič, len tak zavesený na stene pri oných hrabliach, „aké výstižné“ pousmiala sa a išla si vybaliť.

Film, bol fajn asi, ani jeden ho totiž poriadne nesledovali. Sedeli blízko seba, ale stále dosť ďaleko na to, aby sa mohli nenápadne vzájomne pozorovať. Obzerala si ho ako mača novú hračku, páčil sa jej, nie fyzicky ale tak inak tak, ze keď ho videla spokojne sa usmievala. Nemohla si pomôcť vyvolával v nej pocit, že je tu v bezpečí, že tu si nemusí dávať pozor.

„Pamätáš, čo som ti hovoril o teórií strún“, začal. „ Nooo tak trochu“, nepokojne sa pokrútila na sedačke. „ Dobre, tak si to overím, postav sa predomňa a povedz mi, čo si pamätáš“, kývol rukou na miesto, kde sa mala postaviť.
Neveriacky naňho hľadela, ale keď ani po čase nezmenil výraz tváre, ktorý sa podobal vytesanej soche, bolo jej jasné, že to myslí vážne. „Panebože, to si robí žarty ako si mám pamätať niečo, o čom sme sa bavili pred týždňom, čo je to za chlapa, čo ma bude skúšať z teórie strún?“, zavzdychala a neochtne sa postavila. „ Tu sa cez toto operadlo prehni“. „Čooo, čo mám urobiť?“kukla naňho, „prehnúť sa tu a teraz“ povedal so stoickým pokojom. Prehla sa chtiac nechtiac cez operadlo a začala „ Teória strún je súčasťou fyziky, jedná sa o struny asi, a ich teóriu.“ Prásk z jednej strany aj z druhej. „Hej“ zakričala, „čo to“ nestihla dopovedať, keď spustil on“ tak ja sa ťa snažím niečo naučiť a ty si nezapamätáš ani jednu vetu? Na kolená hneď!“ V momente bola na kolenách hlava sklonená ani nepípla. „Vidíš, že to vieš, byť poslušna, keď chceš, ale za to vzdychanie a neochotu na začiatku si zaslúžiš malý trest. „Vyzleč sa, nechaj si len obojok, ja zatiaľ pripravím všetko potrebné“, povedal a odišiel preč. Vrátil sa bedničkou, plnej suchého hrachu, „tu do tohto si kľakni, a ani sa nepohni“. Kľakla si do hrachu, ktorý ju od prvého momentu tlačil viac než bolo príjemné. „Som v hrachu ako popoluša“, vzdychla v duchu. „Ruky za chrbát“, poslúchla, ruky jej zviazal bičom, ktorý predtým visel na stene. Chytil ju za vlasy zaklonil jej hlavu a povedal „všetko, čo budem robiť absolvuješ bez pípnutia, ak by ťa to veľmi ale ozaj veľmi bolelo, povedz ale inak čuš!“, pokývala hlavou na znak toho, že rozumie. Počula štuknutie zapalovača ale nevidela nič, ten pocit, že nevie čo sa bude diať, že do poslednej chvíle nič neuvidí ju desil aj vzrušoval zároveň. „Vyplaz jazyk, nech je dobrý aj na iné ako drzé reči“, v momente ako ho vyplazila jej naň pripol tri štipce, zamrnčala, krčila nosom a celá sa vrtela, „poslednýrát ťa upozorňujem nemrnči mi tu“. Ďalšie štipce skončili na prsiach, po chvílke doniesol zapálenu sviečku, chytil ju za obojok, hlavu je opäť zaklonil do zadu a pomaly jej začal telo polievať horúcim voskom. Najprv išli potôčky vosku pomedzi prsia, až k pupku, no tie ďalšie už boli mierené presne. Presne na bradavky, napínala svoje telo pod pálivým pocitom, ktorý sa postupne menil na slastný pocit spokojnosti. Keď mala celé prsia dokonale poliate voskom, odložil sviečku a zobral dutky a postupne „zrážal“ vosk z jej pŕs. Do oči jej vbehli slzy, štípalo to, no chcela to vydržať, tak si hrýzla do pier, až sa jej z nej spustil pramienok krvi, švihol dutkami v okamihu, keď si okusovala peru a bum ranka bola na svete. V momente, keď to zbadal, prestal s dutkami, chytil jej bradu do dlaní, obzrel si to a odišiel. Kolená už mala poriadne otlačené od hrachu a čoraz viac ju boleli, musela sa stále vrtieť. Vrátil sa s miskou ľadu, jeden kúsok ľadu jej strčil do úst, zvyšný vosk jej už poodlamoval svojimi rukami. Rozviazal jej ruky, pomohol vstať a zaviedol ju do kúpeľne. Telo mala ešte od kúskou vosku a oslintané sebou, vďaka jazyku, ktorý si už takmer vôbec necítila. Štipce jej dal dole až v sprche a v zápätí jej na prsia pustil prúd ľadovej vody, pôsobilo to blahodárne, až do chvíle kedy jej začala byť ozaj zima. Vošiel k nej do sprchy, zobral do rúk mydlo a doôkladne ju celú namydlil. Jeho dotyky ju privádzali do šialenstva, napriek horúcej vode, ktorá na ňu dopadala mala na tele zimomriavky. Chcela mu jeho dotyky opätovať, dopriať mu rovnaké pocity, otočila sa, vzala mydlo a začala mu ním prechádzať po chrbte, na stehná, späť na brucho a.....
Hrýzla ho jemnúčko do pier, jazykom mu prechádzala po krku až k uchu, do ktorého sa tiež úplne jemne zahryzla. Rukami prechádzala po jeho tele, až kým ju za ne nechytil, lišiacky sa usmial a povedal, „hádam si nemyslíš, že dnes dostaneš všetko, máme ešte dva dni pred sebou“. Vyjavene naňho hľadela a dúfala, že je to len žart, keď vyšiel zo sprchy pochopila, že nie je, na lačno preglgla a chytila sa ponúkanej ruky. Zobral uterák, poutieral ju a zabalil do osušky, capol ju po zadku a poslal do spálne.

Chcela sa obliecť aspoň do trička, aby jej nebola zima, keď to zbadal, okamžite ju zo smiechom zastavil. „Nie budeš spať nahá, ak ti bude zima povedz, postarám sa o tom“, povedal a uvelebil sa na posteli. „No poď už, lebo ti bude ozaj zima“, popohnal ju do postele. Ľahla si k nemu on si ju šuchol k sebe, objal ju a pošepkal jej, „mám rad prekvapivé rána“. Zhasol svetlo, dal jej pusu do vlasov a nechal ju premýšlať nad tým, čo je to prekvapivé ráno.....