V jedálnom vozni

Žila ona a žil on, no nesplavovali spolu Hron. On vstúpil do vozňa a krívajúcou chôdzou prechádzal popri plne obsadených kupéčkach. Ľudia v chodbičkách sa síce vehementne pritískali k oknu, no aj tak sa nechtiac obtieral o okolostojacich cestujúcich „Druhýkrát sa narodiť, chcem byť frotér“, pomyslel si. V tej tlačenici a zmätku stihol akýmsi malým arabským deťom pristúpiť zaiste chutné kokosové oblátky z Piešťaň, slečna so sluchátkami a neprítomným pohľadom skoro prišla o biely tablet Huawei a malý jazvečík kvílivo zakňučal, keď zistil, že má labku v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Motal sa ešte asi desať minút po chodbičkách pripomínajúc Raskoľnikova v Petrohrade až natrafil na reštaurák. Zložil brašňu a skúmavým pohľadom si premeriaval ponuku jedál. Okrem rezňa, šalátu a akože tajomstva šéfkuchára, rozumej soté v zemiakovej placke, nemali nič jedlé, tak sa rozhodol pre Šariš 10°. Oprel sa o operadlo, privrel oči v jedálnom vozni, na trati Bratislava, Trenčín, Košice a späť.
Ona z posledných síl dobieha na rýchlik Vysoké čierne steely jej na šprintérskych prednostiach moc toho nepridávajú. Nohy sa v tom síce potia, ale zato sieťované pančuchy a károvaná sukňa pridávajú priedušnosť inde. S vystuženými prsiami v kosticovom červenom korzete sa vskutku horšie prebýja davom cestujúcich tlačiacich sa v uličke, ako tými steelmi. Bledou ľavou rukou si rozhŕňa bordové vlasy a snaží sa mačacími očami nájsť najschodnejšiu cestičku. Pravou, rovnako bledou rukou si napráva vybíjaný obojok na krku. Zahliadla opreté španielské gitary a šírák v jednom kupéčku „Starkým sa asi na Country Lodenici veľmi páčilo.“ S ruksakom Ramones, jej bolo hneď jasné že bude v tomto vlaku minorita. „Kurva chcelo by to dáke pivo, lebo tu asi skapem“ a začala sa pretláčať davom. Niečo pod ťažkou obuvou zachrupčalo a arabským deťom nejak skrivilo ústočka. „Pardón!“ zamrmlala a v tom zachytila čosi biele obdĺžnikové...a už to letí na zem. V rýchlosti sa obzrela ako display bliká poslednými pixelmi. „Pard..“, no nestihla dopovedať, prerušil ju hlasný brechot psa. „Šarik má asi po chvoste“, pomyslela si. Pretlačila sa až k jedálnemu vozňu a zamierila si to rovno k prvému voľnému fleku, s nejakým podivínom oproti. „Pivo, hmm...nie... dve, ale makajte ak ma chcete vidieť ešte živú.“ Slastne sa oprela a prenikavým pohľadom analyzovala spolucestujúcich v jedálnom vozni, na trati Bratislava, Trenčín, Košice a späť.
On si nalial pivo do zbytočného pohára, pitie z fľaše mu prišlo prirodzenejšie a zadíval sa na ten zjav oproti. „Tak punk´s not dead?“ opýtal sa. Individum punkového razenia do neho zaborilo pohŕdavý pohľad. Nevyzeral k svetu ale jeho hlas ju zaujal. Hlas pripomínal Karola Machatu, a z príjemného barytónu jej prebehol mráz po chrbte „Ale sváko...čo vy o tom viete“ On, ako to už v jeho veku býva, so slabými sociálnymi interakciami, zatúžil sa s niekým, hoc aj cudzím porozprávať. Nepočúvala čo hovorí, vnímala len jeho krásny hlas, ktorý v nej vzbudzoval doposiaľ neznáme pocity akéhosi nepopísateľného blaha. Zapáčil sa jej. Hodnú chvíľu ho počúvala a z doteraz jej neznámeho dôvodu začala mať mokro v priesvitných čiernych nohavičkách. Sama tomu nerozumela a možno ani nechcela. To zvláštne, tajomné napätie zrazu túžila stoj čo stoj prerušiť. Začala mu nalievať pivo do aj pre ňu zbytočného pohára, pozrela mu do tváre a nevdojak z nej vyhŕklo: „Sexuálnu revolúciu ste síce v šesťdesiatych rokoch zažili, ale ošukať ma to by ste si už netrúfli, čo?“ Na jej veľké prekvapenie ostal stoicky sedieť a kútikom úst mu na chvíľku preletel úsmev. Nahol sa k nej, chytil ju za obojok, pritiahol si jej tvár bližšie a machatovsky zašepkal: „Tak poď na hajzel ty fľandra“. Zbledla, no od vzrušenia zmiešaného so strachom ani len necekla a poslušne vstala. On ju ťahal za obojok smerom na WC, okolosediaci konzumenti nechápavo prizerali tejto scéne. Arabské deti by možno pochopili keby to malo aspoň jemenské titulky a dochrámaný jazvečík vo svojom mozočku o váhe 64 gramov zhodnotil, že je správne suky ťahať za obojok. Zámka na WC zaklapla. Zatiahol ju za vlasy tak silno, až jej vyhŕkli slzy, no rovnako ako v reštauráku ani len necekla. „Tak ja ťa neošukám?“ zaznel šepkajúci Machata. Ticho. Sotil ju dozadu, no presne dosadla na zatvorenú misu. Dve pomerne silné facky zanechali červenú pamiatku na punkáčskych lícach. Už bolo počuť tiché stonanie. Rozopol nohavice, stiahol trenky a bez akéhokoľvek varovania jej ho vrazil do úst. Cukla, no, nemala. Červený odtlačok dlane už naberal telovú farbu a tak sa znova pripomenul. Vedela čo má robiť, a už radšej neodporovala. „Stačilo!“ pošepkal. Otočil ju chrbtom k sebe, vyhrnul károvanú sukňu a stiahol premočené nohavičky. Ochutnal. „Tak toto by mal byť nápoj bohov, nie nejaká sóma, či ambrózia“ pomyslel si v duchu a zasunul. Cukla, no nemala. Monotónne hučanie vlaku prerušili asi štyri hvizdy opasku vo vzduchu s následným plesknutím a tiché slastné vzdychy. Hladiac si v mysli svoje ego prirážal čoraz tvrdšie a rýchlejšie. Rukami sa oprela o stenu, viac roztiahla nohy. On ju chytil pod krk a besne prirážal. Jazvečík by určite závidel. S blížiacim sa vrcholom, ruky privierali silnejšie krk s obojkom. Napolo šialený na pokraji fyzických síl, nevnímajúc realitu sa vzopäl k heroickému výkonu. Ozval sa mužský výkrik slasti, vrchol blaha automaticky stisol ruky do bolestného zovretia krku. Naplnil ju a nie len očakávaniami. Zavrávoral. Ona nie, vzdychal od únavy. Ona nie. On bol červený od vyčerpania, ona nie. Zbledol. Ona už dávno. Čašník v reštauráku akurát doniesol dve pivá, na trati Bratislava Trenčín, Košice a späť.