Deň matiek

Deň víťazstva nad fašizmom som započal už tradičným combom – káva a rum. Dopoludnia som v hre Wolfenstein - The New Order pár náckom ustrelil palicu, lebo čo môže byť výživnejšie, ako v tento deň triafať náckov do hlavy?
Poobede som sa vybral na nejaké to tmavé čapované na terasku. Konečne ľudí prešiel ten ošiaľ, kedy to vyzeralo, že sa zrušila prohibícia a nie, že sa len otvorili terasy. Sadol som si úplne dozadu, teta mi natočila čierneho Svijanyho a ja s pokojom v duši som si vytiahol čítačku s rozčítanou detektívkou Dominika Dána. Všimol som si, že k stolu vedľa prišla do terasového skleníka oddýchnuť dvojica. Pekná milfka a nič moc ujo. Zapálil som si dýmku, objednal ďalšie pivo a pokračoval som s Bugerom, Hanzelom a Krauzom po horúcej stope.
Zrazu ma oslovila milfka: „Prepáčte, ja len, že môj priateľ sedával presne tam kde sedíte vy, fajčil si tam cigary a vidíte, už sme spolu tri roky. Tak aj hádam na vás sa usmeje šťastie.“ No to mi dodalo. Milo som sa usmial a povedal niečo v tom zmysle, že dúfam, že sa z toho šťastia dačo aj na mňa nalepí. V hlave sa mi rozozvučil Nazareth – Love Hurts a pomaličky som dostával opúšťaciu náladu. Vyriešilo to ďalšie pivo. K páriku vedľa dobehla ďalšia milfka a ujo, po ktorom som prebral pomyselnú štafetu sa vyparil asi domov.
Ani som nepostrehol čas, bolo treba zaplatiť a opustiť terasu. Takmer sa mi to podarilo, keď v tom ku mne pristúpila pekná milfka s tým, že oni s kamoškou by sa chceli ešte baviť a nechce sa im ísť domov a že kamoška (druhá milfka) robí tuto povyše v reštaurácii a môžeme ísť tam, lebo ma kľúče, reku posedíme tam. Podmienený reflex zakýval mojou hlavou na znak súhlasu a všetci traja sme vyrazili. Ja starý skeptik som už prehrával film s logami OVB, Partners Group, či Zepter. Nechcelo sa mi tomu uveriť. Alebo potom ešte bola možnosť (a to bolo v knižke Dominika Dána, teda to musela byť pravda), že to mohli byť jednoducho štetky, ktoré si nechali zaplatiť drink a tak.
No ale už bolo neskoro sa vykrúcať, otvárali sa zamknuté dvere reštiky, druhá milfka naťukala kód, aby sme nespustili alarm a celá reštika sa rozosvietila. Dúfam, že tu majú terminál, lebo by musela zaznieť otázka Super Maria: „hey princess, do you accept coins?“ Napodiv neprišla reč ani na možnosť skvelého investičného portfólia, či sadu kvalitných hrncov. Chceli sa normálne ľudsky rozprávať.... a trtkať.
Milfky, si otvorili fľašu vína, ja už len kofolku. Bežné kecy, až fľaša vína bola stiahnutá. V tom zazvonil druhej milfke telefón a ja som to využil a šiel na WC. Keď som si umýval ruky, pristúpila ku mne prvá milfka a bolo vymaľované. Na hajzloch ako takí puberťáci, ale zas veď prečo nie. Vrátil som sa s prázdnymi guľami a na stole stála plná fľaša vína. Zjavne sa im so mnou dobre kecalo, lebo ja mám veľmi inteligenciu a iné. Čas neúprosne plynul a prvej milfke prišla sms, od uja, kedy príde domov. Razantne vstala, rozlúčila sa, nech si nerobíme starosti, nech ešte ostaneme, no ona musí ísť. Taktne som počkal, nejakú tú polhodinku, ak by sa náhodou vrátila a keď táto kapitola bola definitívne uzavretá, pretiahol som na stole druhú milfku.
Podľa úsmevov na tvárach som usúdil, že milfky dostali pekný darček na Deň matiek. Najkrajší darček predsa nie je ten ktorý kúpite, ale vyrobíte. Zavreli sme reštiku, odprevadil som ju po križovatku, keďže šla na opačnú stranu mesta. Rozlúčila sa so slovami, že by sme mohli všetci traja dakedy (až ich starí nebudú doma zrejme) zájsť do sauny. V pondelok teda asi zájdem do Pepca dáke plavky kúpiť, či čo. A možno ich ani nebude treba, uvidíme.