Posted 29.01.2023 by Pripinacik in Femdom
Tri.
Lak na nechty rýchlo schne a začína prebíjať všetky vône a pachy v izbe, madam stihla svižne aj nechty na rukách. Ja nehybne sedím a čakám na zmyslový Mount Everest, na okamih kedy sa moja dokonale oholená koža na nohách dotkne umelého vlákna pančušiek, ktoré ich následne celé uväznía vo svojom pevnom, ale zároveň delikátnom objatí. Madam si zatiaľ odbehla a nechala ma napospas trýznivému čakaniu.
Večnosť. Inak neviem opísať tých 10 minút, čo bola preč. Lenka veľmi dobre pozná moju slabinu a s ľahkosťou jej vlastnou ju proti mne využíva.
“Už sa nevieš dočkať, však?” vraví s úsmevom, keď sa vráti do izby. “Možeš sa tváriť, že si nad vecou, ale ja cítim tvoju nedočkavosť. Vidím ako sa na ne pozeráš,” prstom ukáže na posteľ, kde sú pohodené čierne silonky.
Chytila ich do rúk a podišla ku mne, držala ich za horný koniec, za čipkovaný lem, a vysiacim koncom sa začala s nimi dotýkať mojich nôh. Pri prvom dotyku mi telom prešla vlna energie a krásne ma pošteklila v podbrušku, zježili sa mi všetky chĺpky, teda aspoň tie zvyšné na rukách. Malý mentálny orgazmus. Výbuch. Chcela som madam poďakovať za to, že jej môžem slúžiť a prežívať pri tom takúto citovú nirvánu ale iba som zamumlala. S plnými ústami sa nerozpráva.
Madam pokračuje a obtiera mi silonky o nohy. Skloní sa nižšie, bližšie k mojej tvári, “ty si strašne zaťažená na pančuchy,” podotkne pravdivo, “mám pocit, že keby takto pokračujem ešte pár minút, tak sa mi tu spravíš.” Striedavo sa mi pri tom pozerá do očí a na nohy. Má asi pravdu, pocity, ktoré vo mne teraz vyvolala sú neopísateľné a ženú ma k útesu, na ktorom som nestál už dva mesiace. Vlastne nehovorím pravdu, privádza ma k nemu pravidelne a opakovane, ale nedovolí mi skočiť. Miluje edging, doviesť ťa na hranicu orgazmu, náramne ju to baví, keď sa zvíjam v kŕčoch a nemôžem dosiahnúť na vrchol reprodukčného reflexu. Štetky predsa nestriekajú…
Vzpriamila sa a hodila mi silonky do lona. “Obleč si ich,” zavelila a posadila sa na posteľ.
Zobrala som do rúk silonku Kubánskeho štýlu, otočila som ju švom na zadnú stranu a začala rolovať. Prichádza veľký okamih a vkladám pravú nohu dnu, opatrne, aby som ju nepoškodila. Nechcela by som zničiť darček od madam priamo pred jej očami. Pomaličky ju vyťahujem smerom k stehnu a elektrizujúci pocit vzrušenia rastie. Kovový stisk pásu cudnosti sa zase ozýva. Madam ma pozorne sleduje, každý môj pohyb, dbá na to aby moje pohyby, správanie a vyjadrovanie boli čo najviac ženské a tvrdo ma potrestá, keď neni spokojná. Ako povedala už dávnejšie, chce zlomiť, pošliapať a rozdrviť posledné kúsky mužnosti vo mne a z trosiek vymodelovať svoju ideálnu otrokyňu. A zatiaľ sa jej darí.
Nasadila som na lem silonky pútka a proces veľmi ostražito a jemne zopakovala na druhej nohe.
“Postav sa, nech ťa skontrolujem,” vraví madam, “pomaly sa otáčaj.”
Otočila som sa okolo svojej osi. Keď som bola madam chrbtom začula som povzdych. “Ach… Stoj, nehýb sa,” postavila sa a podišla ku mne, chytila lem silonky a napravila na ňom pútko.
“Práve si si vyslúžila 10 rán,” oznámila mi. Ups.
“Otoč sa,” a ja som sa otočila,” vyber si ich z úst.” Vybrala som nohavičky z úst. “Teraz si obleč uniformu a sprav si make-up.”
“Áno, madam, ďakujem že ste mi nalakovala nechty, sú krásne.”
“Dúfam, že ti nebudem musieť pomáhať s make-upom,” odpovedá stroho.
Obliekam sa do čiernej rovnošaty, ktorá má po lemoch goliera, rukávov a sukne biely čipkovaný vzor. Taká klasika. Pridávam navrstvenú bielu spodničku, ktorú si madam dávnejšie vyžiadala. Vraj som v nej veľmi chutná. Na koniec si dávam bielu zásteru a všímam si, že neni dokonale vyžehlená.
Všimla si to aj madam, “ďalších 10 rán, už más 20,” hovorí popri tom ako mi pomáha uviazať mašlu za chrbtom. Nemôžem namietať, že sa zástera pokrčila celkom určite v taške. Určite by som dostala za odvrávanie ďalších zopár rán.
“Ďakujem madam. Už sa to viac krát nestane madam,” prehovorím po chvíli tichým hanblivým hlasom a pozerám pri tom do zeme, aby som dala na javo moju submisivitu. Prešla okolo mňa a ja vidím pod sebou zasa tie vtipné ponožky, rukou sa jemne dotkla mojej brady a potlačila smerom nahor. Pozrela som madam do očí.
“To nič Viky, to bude v poriadku… Hneď ako dostaneš na zadok. Vieš, takéto veci sa stávaju, neni sme dokonalé stvorenia a ty ani zďaleka. A preto som tu ja, aby som ťa dotlačila k tvojím hraniciam, aby si sa mohla jedného dňa pozrieť do zrkadla a uvedomiť si, že si dosť dobrá aj pre mňa,” hovorí kľudným až utišujúcim hlasom, “ale do tej doby mi musíš dôverovať, že to, čo tu robíme má zmysel a na konci sa ti bude tlačiť na jazyk iba jedno slovo : Ďakujem.” Stále ma drží za bradu a jej hlava je v miernom záklone a pozerá, ako z výšky alebo z piedestálu. Po chvíli sa usmeje odstúpi ďalej. Ja bez slov stojím na mieste ako socha a snažím sa vstrebať jej slová.
“Dobre, teraz ten make-up,” konečne sa rozhýbem a siaham do tašky aby som si vybrala svôj make-up, “použi ten červený rúž, nech si pekne zladená,” ja si už sadám za malý stôl, ktorý je v izbe určený iba na túto činnosť. Strávila som tu dlhé hodiny zdokonaľovaním sa, ale navzdory tomu som ešte neni spokojná so svojími schopnosťami.
Dávam si záležať, nech na mňa môže byť madam hrdá, už mi to celkom ide, kde tu sa nejaká drobná chybička pritrafí, ale neni to nič hrozné. Finišujem červeným rúžom, “madam, myslím, že som hotová.”
“Tak ty myslíš?” Hovorí a pri tom sa pozerá do mobilu, “tak sa teda ukáž,” ja sa otáčam na stoličke a v momente keď mi vidí do tváre zaznie izbou ‘cvak’ a odfotí si ma. “Nech môžem porovnávať tvoj progres.”
Ešte stále sa tak trochu hanbím za svoje alter ego, preto takéto momentky dokážu odhaliť moju skutočnú tvár.
“No, neni to najhoršie Viky, ešte sa učeš,” kývne hlavou na znak súhlasu a otáčam sa späť k zrkadlu. Z vlasov si vyberám gumičku a moje plavé vlasy mi zatancujú na mojich pleciach, už je to doba čo som navštívila kaderníctvo. Upravím si vlasy a na hlavu si dávam čelenku, aby mi pri práci nezavadzali vlasy. Má aj estetický character, kedže je na nej veľká biela mašla.
Postavila som sa, aby som sa madam ukázala a ona na mňa žmurkla pravým okom, “super, obuj si topánočky, ja zatiaľ nájdem na ne putá.” Dnes ma čaká dlhý deň na opätkoch, obúvam si čierne topánky a madam už pri mne stojí s dvoma koženými doplnkami. Podá mi ich do rúk spolu s dvoma malými vysiacimi zámkami. Nasadím si ich na členky a jeden pás prevliekam medzerou medzi opätkom a podrážkou, zafixujem o členkovú časť a zaisťujem malým zámkom. ‘Cvak’. Teraz druhá a som pripravená.
“Dobre Viky, máme to za sebou, daj sa do pohybu. Ako som vravela kompletka, ja sa idem ešte natiahnúť na gauč,” hovorí s úsmevom a lienkové ponožky miznú za rohom.
Nebudem vás trýzniť s opisom upratovania, verím, že pre niekoho je bolestné už len to slovo. Musím však podotknúť, že som dostala ďalších 10 rán, aj keď neviem konkrétne za čo. A tie sa už blížili, boli mi odmenou za tú prácu, čo som odviedla.
“Madam, mate všetko upratané, tak ako ste ma to učila,” hovorím jej na prahu obývačky a madam na mňa pozrela z kresla, kde si čítala knihu, skontrolovala čas na hodinkách. Vonku už padala tma a s ňou prichádzala aj perverzná zábava dvoch ľudí, čo si plávajú svetom na rovnakej vlne. Zavrela knihu, odpila si z minerálky, ktorou som ju obslúžila už pred tým.
Mlčky vstala z kresla, prešla okolo mňa, “poď,” povedala ticho a vybrala sa smerom do izby. Otvorila skriňu a vytiahla z nej na vešiaku zavesené latexové nohavice a podprsenku vybíjanú kovovými cvokmi. Pozrela na mňa s úsmevom, “dones púder z kúpeľne, pomôžes madam sa obliecť.”
“Áno, madam, s radosťou,” a už aj som cupitala do kúpeľne a chodidlá sa už ozývali, potrebovala by som sa prezuť do niečoho pohodlnejšieho. Madam zvolila diskomfort. Keď som prišla naspäť do izby skoro mi vypadol púder z rúk. Madam tam stála nahá, jej matná, bledá pokožka tela pohltila moj zrak. Dostala som tunelové videnie. Neni nič na svete, na čo by som sa chcela teraz dívať. Zhmotnil sa mi vesmír pred očami a pocítila som masívnu polúciu v nohavičkách.
“Padni mi k nohám, ty štetka,” zavelila ráznym tónom, pravou nohou vykročila pól kroka vpred a zemi sa dotkla iba špičkou chodidla, päta jej zostala vysieť vo vzduchu. Mala ten istý lak na nechtoch. Bože. Okamžite padám na kolená a tvárou sa rútim ku kobercu k nohám svojej madam. Aha, tu som vynechala miesto pri vysávaní, ale to je už teraz jedno. Tvár sa mi dotýka zeme, púder mám stále v pravej ruke a čakám, čo bude ďalej. “Ako sa odvďačíš madam, za to že jej tu možeš dnes slúžiť a spríjemňovať deň?”
Zdvihla som hlavu a začala jemne bozkávať jej priehlavok, naozaj veľmi jemne, prešla som po stranách a tasila jazyk. Jemnými krúživými pohybmi som prešla celú hornú časť chodila a pomaly sa vybrala smerom k prstom. Zašla som do každej medzierky medzi prstami a skončila pri palci, ten som pobozkala a naspäť sklonila hlavu, “ďakujem, madam.”
“Výborne, teraz sa postav a pomôž mi obliecť nohavice,” sadla si na posteľ a čakala nech jej zľahka napúdrujem nohy. Kľakla som si na kolená a začala som. Dotkla som sa jej nohy a ucítila na končekoch prstov jej zamatovú pokožku, som neuveriteľne nadržaná, úplne šaliem ale nedávam to na sebe poznať, musím zostať koncentrovaná.
Začala som zahalovať jemnú, bledú pokožku čiernym, lesklým latexom a pred očami sa mi začal odohrávať prerod Lenky na Madam Lenu.
Lak na nechty rýchlo schne a začína prebíjať všetky vône a pachy v izbe, madam stihla svižne aj nechty na rukách. Ja nehybne sedím a čakám na zmyslový Mount Everest, na okamih kedy sa moja dokonale oholená koža na nohách dotkne umelého vlákna pančušiek, ktoré ich následne celé uväznía vo svojom pevnom, ale zároveň delikátnom objatí. Madam si zatiaľ odbehla a nechala ma napospas trýznivému čakaniu.
Večnosť. Inak neviem opísať tých 10 minút, čo bola preč. Lenka veľmi dobre pozná moju slabinu a s ľahkosťou jej vlastnou ju proti mne využíva.
“Už sa nevieš dočkať, však?” vraví s úsmevom, keď sa vráti do izby. “Možeš sa tváriť, že si nad vecou, ale ja cítim tvoju nedočkavosť. Vidím ako sa na ne pozeráš,” prstom ukáže na posteľ, kde sú pohodené čierne silonky.
Chytila ich do rúk a podišla ku mne, držala ich za horný koniec, za čipkovaný lem, a vysiacim koncom sa začala s nimi dotýkať mojich nôh. Pri prvom dotyku mi telom prešla vlna energie a krásne ma pošteklila v podbrušku, zježili sa mi všetky chĺpky, teda aspoň tie zvyšné na rukách. Malý mentálny orgazmus. Výbuch. Chcela som madam poďakovať za to, že jej môžem slúžiť a prežívať pri tom takúto citovú nirvánu ale iba som zamumlala. S plnými ústami sa nerozpráva.
Madam pokračuje a obtiera mi silonky o nohy. Skloní sa nižšie, bližšie k mojej tvári, “ty si strašne zaťažená na pančuchy,” podotkne pravdivo, “mám pocit, že keby takto pokračujem ešte pár minút, tak sa mi tu spravíš.” Striedavo sa mi pri tom pozerá do očí a na nohy. Má asi pravdu, pocity, ktoré vo mne teraz vyvolala sú neopísateľné a ženú ma k útesu, na ktorom som nestál už dva mesiace. Vlastne nehovorím pravdu, privádza ma k nemu pravidelne a opakovane, ale nedovolí mi skočiť. Miluje edging, doviesť ťa na hranicu orgazmu, náramne ju to baví, keď sa zvíjam v kŕčoch a nemôžem dosiahnúť na vrchol reprodukčného reflexu. Štetky predsa nestriekajú…
Vzpriamila sa a hodila mi silonky do lona. “Obleč si ich,” zavelila a posadila sa na posteľ.
Zobrala som do rúk silonku Kubánskeho štýlu, otočila som ju švom na zadnú stranu a začala rolovať. Prichádza veľký okamih a vkladám pravú nohu dnu, opatrne, aby som ju nepoškodila. Nechcela by som zničiť darček od madam priamo pred jej očami. Pomaličky ju vyťahujem smerom k stehnu a elektrizujúci pocit vzrušenia rastie. Kovový stisk pásu cudnosti sa zase ozýva. Madam ma pozorne sleduje, každý môj pohyb, dbá na to aby moje pohyby, správanie a vyjadrovanie boli čo najviac ženské a tvrdo ma potrestá, keď neni spokojná. Ako povedala už dávnejšie, chce zlomiť, pošliapať a rozdrviť posledné kúsky mužnosti vo mne a z trosiek vymodelovať svoju ideálnu otrokyňu. A zatiaľ sa jej darí.
Nasadila som na lem silonky pútka a proces veľmi ostražito a jemne zopakovala na druhej nohe.
“Postav sa, nech ťa skontrolujem,” vraví madam, “pomaly sa otáčaj.”
Otočila som sa okolo svojej osi. Keď som bola madam chrbtom začula som povzdych. “Ach… Stoj, nehýb sa,” postavila sa a podišla ku mne, chytila lem silonky a napravila na ňom pútko.
“Práve si si vyslúžila 10 rán,” oznámila mi. Ups.
“Otoč sa,” a ja som sa otočila,” vyber si ich z úst.” Vybrala som nohavičky z úst. “Teraz si obleč uniformu a sprav si make-up.”
“Áno, madam, ďakujem že ste mi nalakovala nechty, sú krásne.”
“Dúfam, že ti nebudem musieť pomáhať s make-upom,” odpovedá stroho.
Obliekam sa do čiernej rovnošaty, ktorá má po lemoch goliera, rukávov a sukne biely čipkovaný vzor. Taká klasika. Pridávam navrstvenú bielu spodničku, ktorú si madam dávnejšie vyžiadala. Vraj som v nej veľmi chutná. Na koniec si dávam bielu zásteru a všímam si, že neni dokonale vyžehlená.
Všimla si to aj madam, “ďalších 10 rán, už más 20,” hovorí popri tom ako mi pomáha uviazať mašlu za chrbtom. Nemôžem namietať, že sa zástera pokrčila celkom určite v taške. Určite by som dostala za odvrávanie ďalších zopár rán.
“Ďakujem madam. Už sa to viac krát nestane madam,” prehovorím po chvíli tichým hanblivým hlasom a pozerám pri tom do zeme, aby som dala na javo moju submisivitu. Prešla okolo mňa a ja vidím pod sebou zasa tie vtipné ponožky, rukou sa jemne dotkla mojej brady a potlačila smerom nahor. Pozrela som madam do očí.
“To nič Viky, to bude v poriadku… Hneď ako dostaneš na zadok. Vieš, takéto veci sa stávaju, neni sme dokonalé stvorenia a ty ani zďaleka. A preto som tu ja, aby som ťa dotlačila k tvojím hraniciam, aby si sa mohla jedného dňa pozrieť do zrkadla a uvedomiť si, že si dosť dobrá aj pre mňa,” hovorí kľudným až utišujúcim hlasom, “ale do tej doby mi musíš dôverovať, že to, čo tu robíme má zmysel a na konci sa ti bude tlačiť na jazyk iba jedno slovo : Ďakujem.” Stále ma drží za bradu a jej hlava je v miernom záklone a pozerá, ako z výšky alebo z piedestálu. Po chvíli sa usmeje odstúpi ďalej. Ja bez slov stojím na mieste ako socha a snažím sa vstrebať jej slová.
“Dobre, teraz ten make-up,” konečne sa rozhýbem a siaham do tašky aby som si vybrala svôj make-up, “použi ten červený rúž, nech si pekne zladená,” ja si už sadám za malý stôl, ktorý je v izbe určený iba na túto činnosť. Strávila som tu dlhé hodiny zdokonaľovaním sa, ale navzdory tomu som ešte neni spokojná so svojími schopnosťami.
Dávam si záležať, nech na mňa môže byť madam hrdá, už mi to celkom ide, kde tu sa nejaká drobná chybička pritrafí, ale neni to nič hrozné. Finišujem červeným rúžom, “madam, myslím, že som hotová.”
“Tak ty myslíš?” Hovorí a pri tom sa pozerá do mobilu, “tak sa teda ukáž,” ja sa otáčam na stoličke a v momente keď mi vidí do tváre zaznie izbou ‘cvak’ a odfotí si ma. “Nech môžem porovnávať tvoj progres.”
Ešte stále sa tak trochu hanbím za svoje alter ego, preto takéto momentky dokážu odhaliť moju skutočnú tvár.
“No, neni to najhoršie Viky, ešte sa učeš,” kývne hlavou na znak súhlasu a otáčam sa späť k zrkadlu. Z vlasov si vyberám gumičku a moje plavé vlasy mi zatancujú na mojich pleciach, už je to doba čo som navštívila kaderníctvo. Upravím si vlasy a na hlavu si dávam čelenku, aby mi pri práci nezavadzali vlasy. Má aj estetický character, kedže je na nej veľká biela mašla.
Postavila som sa, aby som sa madam ukázala a ona na mňa žmurkla pravým okom, “super, obuj si topánočky, ja zatiaľ nájdem na ne putá.” Dnes ma čaká dlhý deň na opätkoch, obúvam si čierne topánky a madam už pri mne stojí s dvoma koženými doplnkami. Podá mi ich do rúk spolu s dvoma malými vysiacimi zámkami. Nasadím si ich na členky a jeden pás prevliekam medzerou medzi opätkom a podrážkou, zafixujem o členkovú časť a zaisťujem malým zámkom. ‘Cvak’. Teraz druhá a som pripravená.
“Dobre Viky, máme to za sebou, daj sa do pohybu. Ako som vravela kompletka, ja sa idem ešte natiahnúť na gauč,” hovorí s úsmevom a lienkové ponožky miznú za rohom.
Nebudem vás trýzniť s opisom upratovania, verím, že pre niekoho je bolestné už len to slovo. Musím však podotknúť, že som dostala ďalších 10 rán, aj keď neviem konkrétne za čo. A tie sa už blížili, boli mi odmenou za tú prácu, čo som odviedla.
“Madam, mate všetko upratané, tak ako ste ma to učila,” hovorím jej na prahu obývačky a madam na mňa pozrela z kresla, kde si čítala knihu, skontrolovala čas na hodinkách. Vonku už padala tma a s ňou prichádzala aj perverzná zábava dvoch ľudí, čo si plávajú svetom na rovnakej vlne. Zavrela knihu, odpila si z minerálky, ktorou som ju obslúžila už pred tým.
Mlčky vstala z kresla, prešla okolo mňa, “poď,” povedala ticho a vybrala sa smerom do izby. Otvorila skriňu a vytiahla z nej na vešiaku zavesené latexové nohavice a podprsenku vybíjanú kovovými cvokmi. Pozrela na mňa s úsmevom, “dones púder z kúpeľne, pomôžes madam sa obliecť.”
“Áno, madam, s radosťou,” a už aj som cupitala do kúpeľne a chodidlá sa už ozývali, potrebovala by som sa prezuť do niečoho pohodlnejšieho. Madam zvolila diskomfort. Keď som prišla naspäť do izby skoro mi vypadol púder z rúk. Madam tam stála nahá, jej matná, bledá pokožka tela pohltila moj zrak. Dostala som tunelové videnie. Neni nič na svete, na čo by som sa chcela teraz dívať. Zhmotnil sa mi vesmír pred očami a pocítila som masívnu polúciu v nohavičkách.
“Padni mi k nohám, ty štetka,” zavelila ráznym tónom, pravou nohou vykročila pól kroka vpred a zemi sa dotkla iba špičkou chodidla, päta jej zostala vysieť vo vzduchu. Mala ten istý lak na nechtoch. Bože. Okamžite padám na kolená a tvárou sa rútim ku kobercu k nohám svojej madam. Aha, tu som vynechala miesto pri vysávaní, ale to je už teraz jedno. Tvár sa mi dotýka zeme, púder mám stále v pravej ruke a čakám, čo bude ďalej. “Ako sa odvďačíš madam, za to že jej tu možeš dnes slúžiť a spríjemňovať deň?”
Zdvihla som hlavu a začala jemne bozkávať jej priehlavok, naozaj veľmi jemne, prešla som po stranách a tasila jazyk. Jemnými krúživými pohybmi som prešla celú hornú časť chodila a pomaly sa vybrala smerom k prstom. Zašla som do každej medzierky medzi prstami a skončila pri palci, ten som pobozkala a naspäť sklonila hlavu, “ďakujem, madam.”
“Výborne, teraz sa postav a pomôž mi obliecť nohavice,” sadla si na posteľ a čakala nech jej zľahka napúdrujem nohy. Kľakla som si na kolená a začala som. Dotkla som sa jej nohy a ucítila na končekoch prstov jej zamatovú pokožku, som neuveriteľne nadržaná, úplne šaliem ale nedávam to na sebe poznať, musím zostať koncentrovaná.
Začala som zahalovať jemnú, bledú pokožku čiernym, lesklým latexom a pred očami sa mi začal odohrávať prerod Lenky na Madam Lenu.
