Perverzná vanilka II

Zdravím Vás. Dnes tu mám pre Vás pokračovanie príbehu o mojej perverznej vanilke. V minulom sme mali internetovú predohru a v tomto sa zo slov stávajú činy. Príjemné čítanie.


Zazvonil bytový zvonček pri mojich dverách. Ten zvuk je strašný. Zobudil by aj mŕtveho z večného spánku a potom tým zvukom znova zabil.
Cupitala som ako to najrýchlejšie išlo vo svojich high heels shoes otvoriť dvere. Keby ten zvonček zazvonil ešte raz, asi by ma porazilo.
-Kto je tam? opýtala som sa pri dverách. Tá otázka bola zbytočná pretože som vedela že za dverami stojí on. Asi to bolo zo zvyku.
-To som ja Pani moja. odpovedal. Bolo mi to čudné. Nesedelo to k nemu. Je veľký srandista. Lebo bežná odpoveď je to som ja otvor... Otvor do **** veď to poznáte...Alebo otvor Ema počuješ ma? Asi sa príliš vžil do svojej role...
-Poď ďalej subík. otvorila som mu s prísnym výrazom pani učiteľky zo základnej školy.
Ale namiesto toho aby sa pohol v pred zostal na mňa pozerať ako dieťa na kopu darčekov pod vianočným stromčekom. Mohla som si na seba hodiť aspoň župan, uznávam. Nemusia ma susedia vidieť v korzete s malou čipkovanou sukničkou, samodržiacich pančuškách a hriešne vysokých high heels shoes vysokých ešte aj na mňa.
-Poď ďalej subík. Povedala som mu menej prísne. Zabralo to. Pohol sa v pred. Ale jeho krok nebol ako vždy. Sebavedomý, svižný, nie išiel ako po mínovom poli. Našľapoval zľahka, ako keby skúšal, či je pôda dostatočne pevná a nepreborí sa pod ním.
-Si v pohode? Musela som sa ho to opýtať. Keď chlap, ktorý je fyzicky silnejší ako Vy, sebavedomý, rýchly naraz pôsobí ako Neil Armstrong na mesiaci, nedá Vám to.
-Áno som. Len...
-Čo len?
-Len už nie si taká rozkošná a prívetivá ako inokedy. Pôsobíš tak... Tak..
-Ako?
-Dominantne
Rozosmiala som sa. S ním skutočne nie je veľa roboty. Keď na neho urobí dojem toto. Tak málo stačí k detskej radosti.
-Pamätáš ako sme sa rozprávali o SSC? A stopke?
-Pamätám.
-Vždy môžeš vyjadriť nesúhlas s tým čo sa s tebou práve deje. Neboj sa, nebudem ťa tu zväzovať a preťahovať strap onom do zadku. Každý ma svoje hranice. Ty mi snáď neveríš?
-Verím, ale si iná. Keď sme sa o tom bavili bola si zas iná. Neviem čo mám od toho čakať.
-Nebuď jak pred maturitou. Bude sa ti to páčiť. Mám pre teba vymyslené úlohy z ktorých budeme mať radosť obaja. Ale keď sa na to necítiš táááákkkk...
-Máte pre mňa vymyslenú úlohu pani moja?
-Tak sa mi to páči. Áno subík. Bež do kúpeľne a tam sa vyzleč. Boxerky si môžeš nechať. Počkám ťa v kuchyni. Nenechaj ma dlho čakať!
-Ako rozkážete pani moja. Pookrial a vybral sa do kúpeľne.
Ja som medzi tým odcupitala do kuchyne a usadila sa na stoličke. Myslím že sa mu ten nápad s vyzliekaním páčil, pretože som sa ešte nestihla ani usalašiť a už stál v kuchynských dverách len v čiernych boxerkách.
-A teraz umy riad subík! Prikázala som mu. Pozeral na mňa dosť prekvapene.
-Nepočul si? Umy ten riad čo je v dreze! Zopakovala som mu. Síce nepôsobil nadšene, ale umýval ho. Tak strašne nemám rada umývanie riadu. Tak ma napadlo, že by sa dal využiť na túto mnou neobľúbenú činnosť. Hra na sluhu. Ani on nemá rád umývanie riadu. Aj keď bol otočený ku mne chrbtom, videla som jeho nespokojný výraz tváre v odraze sklenených dvierok na linke. Vedela som prečo som mu povedala aby si nechal boxerky. Má v nich veľmi pekný zadok. Na zožratie. Kým on umýva riad, ja ho môžem obzerať. Rada ho obzerám. Má peknú postavu. Široké ramená, hrubé potetované ruky, vypracované bruško. Cvičí a je to na ňom vidieť. Páčia sa mi jeho tetovania. Každé má svoj význam. Sú kronika jeho života.
-Hotovo. Máte pre mňa ďalšiu úlohu Pani moja? Vytrhol ma svojím znudeným hlasom z mojich myšlienok.
-Bolia ma nožičky subík. Vyzuj mi topánočku a pomasíruj mi chodidlá. Táto úloha sa mu veľmi zapáčila. Má rád nohy. Pekné ženské nohy. Pobavilo ma ako rýchlo sa zoscrolloval k mojim nohám. Natešený ako dieťa na vianoce mi vyzul topánku a stiahol pančušku z nohy. A začal masírovať "boľavé" chodidlo. Musím uznať, nohy masíruje naozaj božsky. Lepšie ako profi pedikérka. Mám rada keď mi niekto masíruje nohy. Mám z toho príjemný pocit. Zavrela som oči a vychutnávala si ako mi masíruje chodidlo. Niceeee. Pritiahol si chodidlo bližšie a začal mi bozkávať nart a prechádzať po ňom jazykom. Prešli mi po tele zimomriavky. Jazykom prešiel ku prstom a strčil si ich do pusy. Sal ich, cmúľal, oblizoval. Bola som z toho vzrušená. Toto ma skutočne vzrušuje. Ako iné dámy vzrušuje, keď sa ich partner venuje bradavkám, mňa vzrušuje keď sa venuje nožičkám. Som z toho mokrá. Pre niekoho to môže znieť divne ale je to tak. Všimol si čo to so mnou robí a začal mi prechádzať po lýtku. Najprv prstami a potom aj jazykom. Vyššie a vyššie. Na vnútornú stranu stehna. Vzrušovalo ma to ešte viac. Až kým sa nedostal k...
-Čo to robíš subík? Na tomto sme sa nedohodli!
-Chcem Vás potešiť ešte viac pani moja. Vy nechcete aby som Vás potešil?
Najprv som sa zatvárila veľmi prísne a potom sa neho žmurkla na znak súhlasu.
Nadvihol mi sukničku z čipky a stiahol dole nohavičky.
-Panička je vzrušená. Konštatoval so šibalským úsmevom.
-Áno je! A zato môžeš ty. Tak rýchlo dorob čo si začal.
Chytil ma za boky, stiahol trochu nižšie na stoličke aby mal dobrý prístup. Strčil hlavu medzi moje stehná a začal sa mi venovať jazykom. Páči sa mi jeho štýl. Nevenuje sa len klitorisu ale berie medzi pery aj pysky a sem tam zájde jazykom aj dnu. Ide mu to tak dobre že netrvá dlho a ja som vždy z neho hotová. Je to také intenzívne... Ecstasy sy sy sy. Je to ako vstúpiť do raja v ktorom môžem zostať kratšie ako sama chcem. Pomaly sa vraciam späť na zem so svojho malého/veľkého raja so širokým úsmevom na tvári. Na jeho tvári je tiež úsmev. Nie tak široký ako môj ale skoro rovnako spokojný.
Máte pre mňa ďalšiu úlohu pani moja?