Cesta peklom.

Toto je krátka časť dlhšieho a ešte nedokončeného príbehu nevinnej Jane, ktorá bola na Panstve Bressac obvinená z krádeže, ktorú nespáchala a ktorá bola následne kruto vyšetrovaná, zbavená nielen svojho šatstva, ale aj slobody, dôstojnosti a ľudskosti, aby sa napokon stala úbohou nahou otrokyňou.

Tento príbeh, jeho postavy, miesta a techniky v ňom popísané sú len fikciou BDSM erotiky. Techniky popísané v príbehu nie sú vhodné na realizáciu v reálnom živote a autor v žiadnom prípade čitateľov na ich realizáciu, alebo napodobňovanie nenavádza.

CESTA PEKLOM

"Milá Jane, pripravil som pre teba niečo špeciálne. Už o dva dni prejdeš svoju malú cestou peklom. Pripravil som ju len pre teba." povedal kpt. Martel s jemným úsmevom na perách, akoby mimochodom, v jedno ráno, keď mu Jane robila spoločnosť pri raňajkách v kancelárii. Jemne, takmer nežne ju pri tom pohladil po vlasoch a tvári. Stále prebiehalo vyšetrovanie jej podozrenia z krádeže. Aj napriek tomu, že jej už predstavil všetky dôkazy potrebné na obžalovanie pred súdom Martel to stále odkladal. Dokonca ani po získaní svedectva od údajnej spolupáchateľky Alex, sa neodhodlal k postúpeniu prípadu na súd. Argumentoval tým, že potrebuje ďalší čas na získanie doplňujúcich informácií a vypracovanie obžaloby. Plánoval tiež konfrontáciu Jane a Alex po získaní priznaní od oboch žien. Pokiaľ nebude zhodné, a on veľmi dobre vedel, že nebude, bude môcť útrpnými technikami postupne preskúmavať výpovede oboch. Sudca Lamarte mu v jeho zábave nebránil. Nebolo prečo. Napokon sa Jane aj tak dostane do aukcie odsúdených na výkon trestu v otroctve. Nebolo sa kam ponáhľať. Aj Jane vedela, že je to preto, že ho stále ešte baví sa s ňou hrať sadistické hry. Už si zvykla. Dokonca mala strach, že sa to niekedy skončí a ona bude predaná v aukcii majiteľovi, u ktorého si odpyká svoj trest, na ktorý bola neprávom odsúdená. Nejako si na Martela zvykla. Boli spolu takmer každý deň, keď bol v službe. Spravidla mu robila spoločnosť na raňajkách, pri ktorých jej dovolil sa najesť a vypiť si kávu spolu s ním. Potom mu zvyčajne vyfajčila. Keď mal čas, brával si ju cez deň na mučenie, no nepreháňal to veľmi s krutosťou. Vedela, že sa mu páči a pre vlastné dobro sa mu snažila vyhovieť v jeho perverzných chúťkach. Vždy ju to bolelo, ale, keď bola poslušná, bolelo ju to výrazne menej. Jane na Martelovu strohú vetu neodpovedala, len na neho poslušne uprela plachý pohľad. Martel však ďalej nepokračoval s vysvetľovaním. Ešte raz ju pohladil po nevinnej tvári a doplnil: "Teš sa Jane. Ja sa už neviem dočkať." Keď dopili kávu a dojedli marmeládové croissanty, Janu mu vyfajčila a krátko posedela na jeho kolenách. Keď sa dosýta vyhral s jej hrubými bradavkami, nechal ju odviesť naspäť do kobky.

Na jeho tajomné slová myslela osamote v kobke. Bála sa. Vedela, že vo vymýšľaní techník mučenia je neprekonateľný. Prejsť cestu peklom, tie slová v nej vyvolávali strach, na ktorý nevedela zabudnúť. Netušila, čo sa môže za tým strašidelným označením skrývať, no vedela, že to bude o utrpení. O jej utrpení.

Nápad, pripraviť pre Jane cestu peklom, dostal asi pred dvoma týždňami. Jane sa mu páčila nielen kvôli jej krásnym rozvaleným veľkým prsiam a hrubým bradavkám, ktoré ironicky nazýval "bradavčiská", ale hlavne preto, že mu svojou okrúhlou tvárou, hustými hnedými vlasmi, mierne mandľovými hnedými očami a nevinným výrazom v tvári pripomínala aziatky, pre ktoré mal veľkú slabosť. Pri vytváraní cesty peklom sa preto nechal inšpirovať niekoľkými starodávnymi japonskými technikami, ktoré svojou fantáziou prispôsobil a skombinoval. Vytvoril tak sériu na seba nadväzujúcich techník, ktoré mali Jane spôsobiť nepretržité utrpenie trvajúce niekoľko hodín a ktoré, ako dúfal, ju bude po túto dobu neustále udržiavať na hranici jej síl. Areál cesty peklom nechal vybudovať v detenčnom centre v horách ďaleko za mestom. Štyri drevené jednoduché kôlne s výbavou zhotovili skúsení remeselníci rýchlo. Najdlhšie im trvalo vybudovať betónový kruh s otočnou rampou na útrpnú chôdzu, ktorou sa rozhodol Martel prepojiť statické techniky, ktorým bude Jane podrobená v štyroch kôlňach rozmiestnených dookola rampy. Pri prehliadke dokončeného komplexu bol Martel spokojný. Všetko vyzeralo tak, ako naplánoval, všetko bolo na svojom mieste, výbava zariadeniami a nástrojmi na mučenie bola kompletná. Zachvel nedočkavou rozkošou.

O dva dni, po ďalších spoločných raňajkách a fajke, ktorú si vychutnával dlhšie, ako obvykle, s úsmevom Jane oznámil, že chvíľa, keď si prejde svoju cestu peklom nastala. Jane sa pri tých slovách zachvela. Nemalo zmysel sa brániť a ani prosiť. Martel jej nasadil ťažké železné okovy na zápästia, členky a jednu aj na krk. Okovy na členkoch prepojil ťažkou hrubou reťazou. Rovnakou reťazou spojil aj úbožiačkine ruky pred telom. Ďalšou dlhou reťazou spojil potom reťaze na členkoch s reťazami na rukách pred telom a okovou na krku. Okovy a reťaze spájal veľkými visiacimi zámkami. Po dokončení spútania Martel demonštratívne pomykal ťažkými reťazami. Celé spútanie nechal Martel zhotoviť špeciálne na túto príležitosť. Kov, z ktorého boli okovy a reťaze zhotovené, bol ťažký a hrubý, hnedej farby evokujúcej dojem, akoby pochádzali z historického väzenia. Rovnakým dojmom pôsobili aj ťažké visiace zámky. Spútanie nemalo Jane príliš obmedzovať v pohybe. Nepohodlie jej malo spôsobovať svojou váhou. Zároveň malo v Jane vyvolávať strach a obavy svojou hrozivosťou. Tento zámer sa Martelovi dokonale podaril. Jane, spútaná v okovách a reťaziach, sa chvela strachom. Vyzerala ako nešťastníčka, ktorá bola v stredoveku odsúdená a vedená na nejaký strašný trest. Martel ju chytil za reťaz vedúcu od krku k rukám, prinútil ju do mierneho predklonu a pomalou chôdzou odviedol do policajnej dodávky. Reťaze pôsobivo hrkotali. Policajti v službe si Jane so záujmom a škodoradostnými poznámkami obzerali a ticho pri tom závideli svojmu veliteľovi zábavu, ktorá ho čakala.

Jane si musela sadnúť na lavicu policajnej dodávky, v zadnej uzavretej časti. Oproti nej si sadol Martel. S úsmevom si ju obzeral. Jemnými kopancami do členkov jej naznačil, aby mala počas jazdy roztiahnuté nohy a on sa tak mohol kochať nielen pohľadom do jej rozkroku, ale hlavne pohľadom do jej hanbou utrápenej tváre. Jane sa však moc nehanbila. Od strachu nedokázala myslieť na hanbu zo svojej neustálej nahoty. Poslušne držala roztiahnuté nohy a chvela sa obavami. Martel dal šoférovi pokyn k odchodu.

Cesta trvala asi hodinu. Dodávka zastavila, Jane počula, ako sa otvára brána. Potom prešla ešte kúsok pomalou jazdou a napokon zastavila úplne. Martel vzal Jane za reťaz pod krkom a vyviedol ju z auta. Dodávka odišla. K Martelovi s Jane pristúpil policajt patriaci k detenčnému centru. Zasalutoval a oznámil Martelovi, že je všetko pripravené podľa jeho pokynov. Jane sa okolo seba rozhliadla. Areál bol zo strany, ktorú videla, obohnaný vysokou betónovou stenou. Mimo betónovej cesty, ktorá viedla stredom, bol všade pekný zelený trávnik. Betónová cesta viedla k vybetónovanému kruhu, v strede ktorého bola na kovovom hriadeli horizontálna železná rampa. Dookola stáli štyri menšie drevené budovy pripomínajúce kôlne. Za nimi pokračoval trávnik smerom k stromom, medzi ktorými sa v diaľke črtali ďalšie stavby. Bolo príjemné, slnečné a teplé počasie. Aj napriek obavám, ktoré cítila, pôsobil areál na Jane príjemným dojmom. Martel viedol Jane za reťaz v miernom predklone po betónovej cestičke až k rampe. Rampa mala dĺžku asi šesť metrov. Jane si všimla, že betónový kruh pod rampou bol rozdelený na akési tri prstence, asi meter široké, ktoré mali odlišný povrch. Prstenec najviac pri kraji bol vysypaný hrubou vrstvou piesku. Stredný prstenec bol betónový a v jeho povrchu boli zaliate husto pri sebe kamene - okruhliaky. V najvnútornejšom prstenci boli rovnako v betóne husto vedľa seba zaliate ostré, hranaté skaly. Medzi týmito širšími prstencami prstencami boli aj dva užšie prstence s hladkým betónovým povrchom. Rampa a hriadeľ boli z rovnakého hrubého hnedého kovu, ako Janine okovy. Martel prinútil Jane, aby sa postavila k rampe na strednom prstenci z okruhliakov. Kamene Jane nepríjemne tlačili do bosých nôh. Rampa jej siahala niečo pod prsia. Martel na rampe posunul dve rukoväte tak, aby boli pred Jane v šírke jej ramien. Reťaz spájajúcu Janine ruky pripojil zámkom k oku na rampe a prikázal Jane, aby sa chytila rukovätí. Otočným kohútom na hriadeli uvoľnil rampu a nastavil najnižší odpor. Pristúpil k Jane pripútanej k rampe. "Kráčaj! Choď! Budeš pred sebou tlačiť rampu! No tak! Hýb sa Jane! Hýb sa!" prikázal Jane a posotil ju dopredu. Jane pochopila začiatok Jej cesty peklom. Zaprela sa do rampy, ktorá šla ľahko. Utrpenie jej však spôsobovali okruhliaky, ktoré ju pri každom kroku bolestivo tlačili do chodidiel. Boli tak na husto vedľa seba, že Jane, aj keď sa snažila, nevedela nájsť miesto, kam by stúpila, aby pri tom neucítila nepríjemnú, tupú bolesť. Ochkala a od bolesti pri tlačení rampy krívala. "Nespomaľuj! Nesmieš sa zastaviť! Kráčaj Jane!" pobádal ju Martel, cítiac, ako mu erekcia vydúva nohavice. Pomáhal si pri tom aj dlhým koženým korbáčom, ktorým Jane zľahka šľahal po chrbte, zadku a stehnách vždy, keď ju bolesť v chodidlách prinútila potácavo sa zastaviť. Pohľad na tackajúcu sa Jane, krčiacu sa pri každom boľavom kroku, ho privádzal do čoraz väčšieho vzrušenia. "Ako nádherne vynikajú tie pekné krivky jej tela, ako úžasne sa pri tom húpu tie jej lajdáky, ako vzrušujúco sa jej vlnia boky a ako pri tom vystrkuje zadok." bežalo mu mysľou. Nevedel sa na to predstavenie vynadívať a s pôžitkom jej pri tom vyťal ďalších pár rán korbáčom. Plesknutie korbáča na jej svetlú sviežu pokožku mu spôsobovalo ešte väčšiu slasť. "Nespomaľuj Jane! Nespomaľuj! No tak! Hýb sa! Hýb sa!" poháňal ju kráčajúc popri nej pohodlne po hladkom povrchu. Jej utrpenie mohlo trvať asi trištvrte hodinu, no zdalo sa jej nekonečné. "Stoj! Je čas na oddych!" prikázal jej napokon Martel. Odopol Jane od rampy a za reťaz pod krkom ju odviedol k jednej zo štyroch kôlní. Na drevenom stĺpiku pred vchodom visel malý štít s vyrytou zubatou vlnovkou. Jane sa tackala vedľa Martela. Otvoril dvere a vošli do kôlne.

Kôlňa mala vo vnútri štvorcový tvar so stenami asi štyri metre dlhými a tri metre vysokými. Celá bola vyhotovená z dreva, len kovové súčiastky boli z kovu rovnakého ako Janine okovy a aj rampa, pri ktorej pred chvíľou chodila. Čerstvé morené drevo vytváralo v kôlni príjemnú arómu. Asi v dvoch tretinách vzdialenosti medzi vchodom a zadnou stenou kôlne stál hranatý drevený stĺp štvorcového profilu s hranou asi pätnásť cm. Do stropu aj podlahy bol pripevnený robustnými železnými päticami. Pod ním vpredu stála drevená podložka ktorej hornú stranu tvorili rovnobežné rady ostrých hrán trojuholníkového profilu. Podložka mala štvorcový tvar s dĺžkou strany asi 120 cm. K drevenej podlahe bola pripevnená štyrmi robustnými skrutkami v rohoch. Po oboch stranách stĺpu bolo na sebe položených niekoľko kamenných štvorcových platní so stranou asi 100 cm a hrubých asi 10 cm. Na strope prekladanom kladami bola ešte jedna kladka a niekoľko ôk. Rovnako na bočných stenách, mimo menších okien, bolo niekoľko ôk, ktoré mohli slúžiť na zavesenie nástrojov, prípadne pripútanie obete.

Martel odopol Jane reťaz prechádzajúcu pred telom od krku cez ruky až ku členkom a ruky jej po rozopnutí okov spútal zase za chrbtom. "Toto je tvoja prvá zastávka, Jane. Tu si oddýchneš pred ďalšou chôdzou po kameňoch." oznámil jej so slabým vzrušením v hlase. Potom jej prikázal, aby si kľakla na podložku pred stĺp. Ostré hrany hornej strany podložky Jane boľavo tlačili na predkoleniach. Musela zaujať pozíciu v sede na pätách, tak, aby sa jej temeno hlavy opieralo o stĺp. Martel ju reťazou pripútal za okovu na krku k stĺpu. "Toto je stará japonská technika Jane. Verím, že si ju užijeme obaja spoločne." oznámil jej veselo. Položil jednu nohu na jej stehno a pritlačil ju k podložke, ktorá jej bolestivo zatlačila na predkolenia. Jane zastonala. "Ako sa ti to páči Jane? Bolia ťa predkolenia? Chceš radšej naspäť na kamene, však? Za chvíľu budeš spomínať na svoju prechádzku po kameňoch, ako na oddych." rehotal sa Martel, keď pokračoval. Vzal jeden z kamenných blokov a pomaly, opatrne ho položil nešťastnej Jane na stehná. Ťarcha ju bolestivo pritlačila na podložku. Slzy jej vyhŕkli z ubolených očí. Martel ju naoko súcitne pohladil po hustých hnedých vlasoch zopnutých do chvosta, aby nezakrývali úbožiačke krk. Bola taká krásna vo svojom utrpení. Martel obchádzal stĺp a kochal sa pohľadom na kľačiacu Jane. Okrúhly zadok dosadal na päty a utrápené chodidlá nežne trčali spod jeho oblín plynulo prechádzajúcich do zvodných oblúkov jej širokých bokov. Prsia jej odovzdane viseli a natŕčali dopredu hrubé, dlhé, hnedé bradavky. A tá nežná nevinná tvárička zmáčaná slzami. Cítil slasť. Pohladil ju po líci a ucítil vlhkosť sĺz. Namočené prsty si utrel do jej pier. Keď ucítil ich hebkosť, neodolal a vopchal dva prsty do jej úst. Odovzdane ich prijala. Pohladil jej vlhké vnútro líc a jazyk. Potom prsty vytiahol a boľavo jej nimi stlačil líca. Usmial sa nad grotesknosťou jej stlačenej tváre. Dostal nápad, že sa bude môcť lepšie kochať pohľadom na utrpenie v jej tvári, keď jej podvihne hlavu za vlasy. Vzal teda povraz a priviazal ho Jane na chvost jej vlasov. Druhý koniec povrazu priviazal na stĺp tak, aby jej ťahom za vlasy udržiaval hlavu vztýčenú. Jane zastonala. Vzal ďalší kamenný blok a opatrne ho položil na ten už spočívajúci na jej stehnách. Dával si pozor, aby hrany kvádrov lícovali. Estetika mučenia bola preňho dôležitá. Jane hlasito zastonala. So záujmom si pozrel, ako sa ostré hrany tvrdej drevenej podložky zatláčajú do nešťastníčkiných predkolení. Priložil ďalší blok. Opäť pomaly a presne. Jane nariekala usedavým plačom. Nové a nové slzy jej stekali po nežných lícach. Martel ich zotieral prstami a vlhčil nimi jej hrubé bradavky. Zdalo sa mu, že aj napriek utrpeniu, ktoré Jane podstupovala, reagovali slabou erekciou. "Ach, ty si tuším nadržaná." skonštatoval zvesela, keď jej ich bolestivo poštípal. Priložil ďalší blok a potom ešte posledný. Jane mala pocit, že jej kamenné bloky rozdrvia o tvrdú podložku nohy. Boli naukladané na seba tak, že jej už zakrývali prsia, siahali jej takmer po tvár. Martel ju nechal tak v jej utrpení a zapálil si cigaretu. Opretý o parapetu okna ju pomaly fajčil a vyfukoval smerom k Jane svetlé obláčiky dymu. S chladným pohľadom pritom sledoval trpiacu Jane. Všetko išlo tak, ako si predstavoval. Utrpenie úbožiačky bolo presne také, aby ju udržiavalo na hrane znesiteľnosti, no nedovolilo jej stratiť vedomie. Vzal z rohu bambusovú tyč. Asi jeden a pol cm hrubú a 80 cm dlhú. Najskôr s ňou prešiel Jane pod bradou. S pôžitkom sa jej pozeral do tváre. Potom tyčou bodal do jej chodidiel. Tlačil jej tupý hrot tyče do stredu chodidiel, kým sa jej z hrdla nevydral silnejší ston. Akoby testoval, či je ešte pri vedomí. Bodal ju tyčou do krásneho, bieleho zadku a napokon našiel škáru medzi kamennými blokmi a telom, ktorou sa tyčou dostal k prsiam. Tlačil jej ich, až kým neprešlo stonanie do chrčania. "Tvoja cesta sa ešte len začína Jane. Neboj sa, bude dlhá a boľavá! Len zostaň pri vedomí Jane, neodpadávaj." pošepkal jej do ucha pred ďalšou cigaretou. Tú však už fajčil pri Jane. Popol si odklepával na jej hlavu a dymiaci koniec jej držal pod nosom, kým sa nerozkašľala. Pohyby spôsobené kašľom sa prenášali na jej zmučené predkolenia, aby ešte viac trpela. Keď dofajčil, zložil pomaly dva kamenné bloky z jej stehien. Uvoľnenie spôsobilo rýchle prekrvenie miest, kde hrany podložky najviac tlačili. Jane zajačala. Jej prsia boli už zase dostupné. Martel vzal bambusovú tyč, ktorú už predtým použil a začal ňou Jane biť po hornej strane pŕs nad bradavkami. Údery vykonával pomaly a presne, aby umožnil zúboženej Jane sa po každom spamätať a vydýchnuť si. Neskôr jej hrotom bambusovej tyče silno zatláčal bradavky do prsníkov. Tlačil pomaly, silno a dlho, až mala pocit, že jej cez ubolené bradavky prerazí hrudný kôš. "Vyfajčíš ma!" prikázal Martel, keď už nedokázal ovládnuť svoje vzrušenie. Rozopol si nohavice a natrčil Jane k tvári stoporený úd. Jane na perách ucítila vlhkosť z dlhodobej erekcie. Poslušne ho vzala do úst. Martel si musel pritláčať jej hlavu za temeno a zároveň jej prirážal do úst. Urobil sa rýchlo. Mohutná dávka jeho horúceho semena jej zaliala krk. S úľavou prehltla. Martel jej za intenzívneho stonania odložil zo stehien zvyšné kamenné bloky. Uvoľnil jej vlasy a tiež okovu na krku od stĺpu a prikázal jej vstať. Jane sa snažila, no nešlo to a tak sa bezmocne zvalila vedľa podložky. Martel si so záujmom prezeral otlačené rovnobežné stopy na jej predkoleniach. Boli preňho také sladké. Tlačil ju do nich prstami a s pôžitkom počúval jej stony. Tlačil ju do nich aj bambusovou tyčou a napokon jej ňou ubolené predkolenia po dĺžke vaľkal. Jane plakala a skrúcala sa na zemi v bolesti. Bavil sa tak možno aj ďalšiu polhodinu. "Vstaň!" prikázal jej napokon a pomohol jej za rameno na nohy. Už sa na nich dokázala udržať. Opäť ju spútal reťazami a okovami tak, ako bola pri rampe. "Je čas vydať sa na cestu Jane. Poď! Musíš!." povedal a vyviedol ju z kôlne.

Opäť ju priviedol k rampe. Mala však podstatne menej síl, ako pri svojej prvej chôdzi. Pripútal ju na jej pôvodné miesto a prikázal jej kráčať. Trmácala sa po kameňoch tlačiacich ju do chodidiel, zakopávala o vlastné nohy, potkýnala sa a zúfalo sa držala rampy. Čím viac nevládala, tým viac ju šľahal korbáčom. Znovu a znovu sa zviechala aby kráčala dookola ďalej. Cesta peklom. Áno, pomyslela si, je to skutočne cesta peklom. Peklom, ktoré pre ňu na mieru vytvoril jej mučiteľ, ktorý v jej utrpení nachádza najväčšiu slasť. Polhodinu sa takto trmácala dookola tlačiac pred sebou rampu, kým ju Martel neoslobodil, aby si ju odviedol do ďalšej kôlne.

Pred jej vchodom visel na drevenom štíte obrázok akéhosi stola. Nemala čas rozmýšľať. Martel ju neľútostne zatiahol dnu. Kôlňa vyzerala úplne rovnako, ako tá predchádzajúca. Namiesto stĺpa a podložky v nej však bol akýsi malý drevený stôl, pod ktorého doskou bol lem z mreže. Aj tu bola na strope kladka, nejaké oká a tiež oká na bočných stenách pri oknách. Viseli na nich povrazy, prúty a biče. Tentokrát Martel zbavil Jane všetkých reťazí, ponechal jej len okovy. Prikázal Jane vyliezť na stôl a sadnúť si do tureckého sedu. Okovy na jej členkoch spojil jedným zámkom. Páčila sa mu, keď sedela v tureckom sede. Bola ohybná a vedela tak sedieť dlho. Martel sa vtedy tešil pohľadom na čierny kučeravý lichobežník jej ohanbia. Aj teraz si doprial ten pohľad. Ach, ako veľmi ho vzrušoval. Na predkoleniach bolo stále vidieť stopy predchádzajúceho mučenia. Hlavu mala zvesenú, toľká bolesť ju unavila. Poslušne držala a on sa s ňou hral, ako s bábikou. "Toto je Tokijský stolec, Jane. Pobudneš na ňom pred ďalšou chôdzou po kamennom chodníčku. Uži si to Jane! Dúfam, že ti menšie nepohodlie nebude vadiť." oznámil jej a skrútil jej ruky za chrbát. Povrazom jej ich zviazal v zápästiach a potom niekoľkými ovinmi nad a pod prsiami k trupu. Potom jej povrazom priviazal nohy za kolená k stolu tak, že ich mala roztiahnuté položené na stole. Pri viazaní mu pomáhal mrežový lem pod doskou stola. Takto roztiahnuté kolená v tureckom sede jej spôsobovali trochu nepohodlia a bolesti. Bol to však len začiatok. Prinútil ju sa zohnúť tak, až sa prednou stranou trupu pritlačila k doske stola. Povrazom jej trup zaistil mnohými ovinmi cez mrežu lemu stola tak, že vytvoril akúsi sieť, ktorá jej nedovoľovala sa nadvihnúť ani o centimeter. Z úst sa jej vydral ston. Bola to hrozná poloha, Jane sa ťažko dýchalo. Spĺňala však Martelove očakávania o pomalom a tiahlom utrpení. Vedel, že nepohodlie sa stane už za chvíľku neznesiteľné a jeho obeť bude nariekať v mukách. Potešilo ho to. Pri viazaní si dal záležať, aby jej udržal prsia roztiahnuté do strán, takže teraz čiastočne trčali spod zohnutého trupu. Hrubé bradavky ho provokovali. Neodpustil si boľavé štípanie. Potom vzal do rúk bambusovú tyč a začal ňou úbožiačku bodať do voľných častí tela a do dlaní rúk spútaných za chrbtom. Hlava nešťastnice trčala pred stolom bez opory. Bol to ďalší premyslený zdroj jej utrpenia. Martel sa pred ňu postavil a prikázal jej držať hlavu čo najviac hore. Mohla sa však o to snažiť len chvíľu. Únava ju premohla a bezmocne hlavu spustila. Martel jej na okovu na krku nasadil veľké kovové oko. Naň potom zavesil veľké kamenné závažie. Jane odkvapkávali slzy z tváre na podlahu a miešali sa so slinami, ktoré jej tiekli z úst otvorených v snahe lepšie sa nadýchnuť. Martel si rozopol nohavice a vytiahol už zase stoporený úd. Nastokol si naň Janine ústa a narážal si naň úbožiačkinu hlavu, kým sa jej do úst nevystriekal ďalšou dávkou horúceho semena. Oprel sa o dvere kôlne a spokojne si zapálil. Vyfukoval obláčiky cigaretového dymu, zatiaľ čo Jane stonala a nariekala slabým hlasom. "Oddýchni si Jane, no tak, oddýchni si." hovoril jej a hladil ju pritom po zvesenej hlave. Netušila, koľko utrpenia ešte znesie. Mala pocit, že už už upadne do milosrdného bezvedomia. No nestalo sa tak. Jej mučiteľ bol skúsený a vedel jej bolesť dávkovať tak, aby si ju vychutnala všetku. Pod Martelovým hladením sa jej telo nežne chvelo bolesťou, ktorá jej spaľovala zohnutý chrbát a krk. Vzrušovalo ho to tak, že ešte raz využil teplý otvor jej úst. Asi po hodine strávenej v polohe spôsobujúcej jej príšerné muky ju Martel začal rozväzovať.

Keď nabrala trochu síl v Martelovom náručí, opäť ju spútal reťazami a priviedol k rampe. Bezmocne na nej ovisla. Nepomáhali ani pálčivé rany korbáčom. Martel preto zavolal policajta, ktorý musel Jane podopierať a viesť ju pripútanú k rampe po kameňoch mučiacich jej bosé nohy. Bol to ten istý, čo ich privítal pri príchode. Teraz už mala mučiteľov dvoch. Ani jeden pre ňu nemal štipku zľutovania. Kráčala v mrákotách po hrboľatom chodníku, potkýnala sa, nariekala. Podopierajúci policajt ju nútil k ďalšej chôdzi, zatiaľ čo Martel ju šľahal korbáčom. Opäť to trvalo viac, ako polhodinu, kým Martel usúdil, že môže prejsť do ďalšej kôlne. Pomáhajúci policajt, vzrušený blízkosťou jej týraného tela a jeho dotykmi, však požadoval svoju odmenu a tak si musela kľaknúť na hrboľaté kamene a dožičiť mu úľavu v ústach. Až potom ju priviedli k tretej kôlni.

Na jej drevenom štíte bolo znázornené zariadenie na štyroch nohách, s hornou časťou v tvare strechy. Vstúpili dnu. Jane vnímala svoje okolie ako v sne. Aj tak však videla, že kôlňa sa od ostatných odlišuje len zariadením v strede. Bol to masívny drevený kôň na štyroch hrubých drevených hranatých nohách pripevnených k podlahe železnými päticami. Jeho hornú, sedaciu časť, tvorila strechovitá masívna konštrukcia s ostrou hranou smerujúcou nahor. Zo stropu visela smerom k zariadeniu kladka. Opäť videla aj oká na strope a bočných stenách, množstvo povrazov, kamenných závaží v tvare gúľ, bičov a prútov. Jej mučenia sa zúčastnili obaja, Martel aj policajt, ktorý jej pomáhal s chôdzou. Bola už natoľko vysilená, že ju musel policajt podopierať, zatiaľ čo Martel ju pripravoval na ďalšie utrpenie. Opäť jej odstránil reťaze a ponechal len okovy. Opäť jej spútal ruky skrútené za chrbtom k trupu ovinmi pod a nad prsiami. Tentokrát však urobil pri rukách za chrbtom masívny uzol, ku ktorému pripol karabínu visiacu na reťazi z kladky. Jane to celé sledovala bez náznaku odporu. Len s hrôzou v mysli a strachom, čo bude. Martel ju začal na kladke vyťahovať, kým sa neocitla nad dreveným koňom. Zatiaľ, čo ju opatrne spúšťal, roztiahli jej nohy tak, aby dosadla na ostrú hranu svojou kundičkou. Precízne jej roztiahli aj pysky, aby sa ostrá hrana zarezala do jej brázdičky. Upevnenie v kladke ju už len udržiavalo na koňovi, aby z neho nespadla. Martel pochválil policajta za pomoc a obaja šťavnato komentovali jej utrpenie a smiali sa na nej. Jane hlasito plakala. Aby nebolo bolesti málo, zavesili jej na členky ťažké kamenné závažia v tvare gulí. Tie jej udržiavali nohy napnuté nadol a zároveň ju bolestivou pritláčali brázdičkou na ostrú hranu dreveného koňa. Jej nárek vyplnil kôlňu. Mala pocit, že ostrá hrana pekelného zariadenia ju rozreže napoly. Kundičku mala ako v ohni. Jej mučiteľom to však nestačilo. Páčilo sa im, keď sa kymácala a spôsobovala si pohybom ešte väčšiu bolesť. Najskôr ju preto štípali a ťahali za jej masívne bradavky. Neskôr sa chopili prútov a šľahali ju po zadku a stehnách. Napokon sa zabávali švihaním po provokačne vystrčených, rozvalených prsiach. Neprestávali, kým šľahané časti jej zmučeného tela neboli celé pokryté ružovými stopami po ranách prútom. Martel ju prútom bodal do pahorku a pupku. Bili ju po lýtkach a dokonca aj chodidlách. Obaja pritom kliali, že si pri tomto mučení nemôžu dopriať úľavu v jej ústach a že ju preto budú musieť zložiť a dovoliť jej oddýchnuť si. To napokon, po asi hodine jej príšerného utrpenia, aj spravili. Obaja sa jej vystriekali do úst. Pri kľačaní ju musel vždy jeden podopierať, aby sa od vysilenia nezvalila na zem. Nijako im to však nebránilo v uspokojení. Naopak, Martel zbožňoval, keď videl svoju obeť v stave na pokraji síl. Zdala sa mu vtedy vláčna a hebká a jeho vzrušenie neukojiteľné.

Z kôlne s dreveným koňom ju vyviedli v reťaziach na poslednú púť k rampe. Keďže bola takmer nevládna, pripútali ju k rampe, ako handrovú bábiku. Podopierali ju obaja, pričom si obaja do sýtosti dopriali ohmatkávania jej nahého tela. Nútili ju prepletať nohami po kamennom chodníku a neustále ju pobádali k ďalšiemu kroku. Sotva vnímala svoje utrpenie, no ani to ich neobmäkčilo a pokračovali kým neprešla aspoň polhodina. Potom ju, držiac ju medzi sebou za ramená, odviedli do poslednej kôlne.

Na jej vývesnom štíte boli vyryté dva podviazané guľaté prsníky pripomínajúce balóny. Jane to však nevnímala. Všimla si len, že táto kôlňa je úplne prázdna, len v jej strede visela zo stropu kladka. A samozrejme množstvo ôk, povrazov, bičov a prútov na bočných stenách. Opäť jej Martel sňal reťaz z okovy na krku a ruky rozopol a opäť zopol reťazou za chrbtom. Osmičkovým viazaním jej pevným povrazom podviazal prsia. Uzol medzi vydutými prsníkmi potom pripojil ku kladke. Až potom ju pomáhajúci policajt mohol prestať podopierať. Jane sa kymácala na ubolených nohách v snahe udržať rovnováhu. Martel ju vytiahol vyššie, až zúfalo hľadala oporu na špičkách prstov. Obaja si užívali ohmatávanie jej tela a pochvaľovali si, že tie jej "vysáše" sú teraz vyduté, ako balóny. Napokon ju Martel vytiahol tak, aby visela na podviazaných prsníkoch celou svojou váhou bez opory. Smiali sa, ako naťahovala špičky v snahe oprieť sa aspoň trochu o blízku podlahu. Napokon svoje úsilie vzdala a ostala bezmocne visieť na svojich zúbožených prsiach, ktoré začali získavať bordovú farbu. Ťahaním za kučeravé chĺpky jej ohanbia ju znova a znova rozkývavali a užívali si jej nárek. Najviac ich potešilo, keď im čierny chĺpok zostal medzi prstami a úbožiačka piskľavo zaskučala. Vytiahli ju ešte vyššie. Na členky jej zavesili niekoľko kamenných závaží v tvare gulí, aké použili aj na drevenom koňovi. Pochvaľovali si pri tom, ako jej vyšponovali telo. Brucho, stehná a zadok jej šľahali rozličnými nástrojmi. Martel ju vyťahoval hore a spúšťal dole a sledoval, ako pri tom trpí. Napokon už bolo ich vzrušenie neudržateľné. Martel ju spustil, pokým nedosadla na kolená. Opäť si obaja užili slasť aj uvoľnenie v jej ústach. Na prebratie jej vylepili niekoľko zaúch, no ich účinok bol pochybný. Martel ju teda opäť vytiahol do výšky a nechal visieť na vydutých prsiach. Prikázal policajtovi, aby mu s Jane vybavil odvoz naspäť na stanicu.

Až do príchodu policajnej dodávky sa ešte hrali s nevládnou Jane. Skúšali rôzne spôsoby, ako ju ešte bolesťou prinútiť k akej takej reakcii a tešili sa pritom každému tichučkému stonu, alebo slabému záchvevu úbožiačkinho tela. Napokon ju Martel spútal okovami a reťazami rovnako, ako keď ju priviedol. S pomocou policajta ju, držiac medzi sebou, odviedli do auta a posadili na lavicu. Martel si musel sadnúť vedľa nej a držať ju, aby nespadla. Po príchode na stanicu si ju ešte podopierajúc priviedol do kancelárie. Sňal jej okovy a reťaze a nechal ju zviezť sa na zem vedľa stola. Nechal sebe a aj zúboženej Jane priniesť kávu, vodu a sendviče. Pozeral sa na výsledok svojej práce a bol spokojný. Už zase sa ho zmocňovalo vzrušenie. Objal Jane a pomohol jej na nohy. Cítil vôňu jej tela zmiešanú s vôňou jej potu. Poznal to dobre, bola to vôňa mučenia, a jeho tak veľmi vzrušovala. Jane mala po celom tele stopy mučenia a špiny z povrazov, okov a reťazí. Špinavá a páchnuca vyzerala, skrútená na zemi, ako zúbožené zviera. Jeho to však priťahovalo. Mal nutkanie byť k nej jemný a nežný v akomsi zvláštnom, sadistickom súcite. Najskôr si ju posadil na kolená a nežne sa jej dotýkal na miestach, ktoré ho zaujali. Aj pri tom jej však dával najavo, že on je Pán a ona len nahá väzenkyňa, povinná strieť z jeho rúk čokoľvek si zaumieni. Keď sa trochu prebrala a posilnila prineseným občerstvením, vysadil ju na stôl a ešte s ňou súložil. Keby vládala, bola by šokovaná, bolo to po prvý krát, čo ju použil inak, ako jej ústami. Pochvaľoval si, aká nevládna pritom je. Kruto ju hrýzol do bradaviek a mykal jej s nimi tak, že mala pocit, že jej ich už, už odtrhne. Keď do nej striekal, zašepkal jej nežne do ucha: "Už je dobre Jane, už je dobre. No tak, už je dobre. Dúfam, že si si svoju dnešnú cestu užila rovnako, ako ja, Jane. Ale ak nie, nevadí, s radosťou ti doprajem repete!"