Zamysleny som sa zahladel von z okna na slnkom zaliate namestie. Pri fontane na lavickach vysedavali mlady ludia zatial co prechadzajuca skupinka turistov zo zaujmom sledovala prezidentsky palac. V preplnenych kaviarniach diskutovali o obchodnych zalezitostiach korporati a vychutnavali si poobednu pauzu. Z myslienok ma vytrhlo az necakane klopanie na dvere. ,,Ano Greta? vstupte. Pane, volal klient a zrusil stretnutie. Presunula som mu termin na pondelok rano. To bol dnes posledny? Opytal som sa zadumany. Ano pane. Skontroloval som cas na hodinkach a sadol si za pracovny stol. Vporiadku na dnes vas uz nebudem potrebovat. Mozete ist domov. Dakujem vam pane. Dvere sa zatvorili a v miestnosti nastalo opat ticho. Rukou som si pretrel unavene oci a dokoncil som rozpisany email. Uz som zatvaral laptop a bol na odchode ked mi prisla sprava na telefon. Potrebujem sa porozpravat. O 20 minut mas cas? Sara. Pousmial som sa pretoze som na nu posledne dni myslel dost intenzivne a nenechal som si ujst ziadnu prilezitost opat ju vidiet. Ano mam cas. Zastav sa. odpisal som. Zatial co som si zo skrine vyberal novu vyzehlenu koselu a zapinal gombiky uvedomoval som si ze to co prave robim uz davno nieje profesionalne. Vlastne... v tom momente ako som jej dal sukromne cislo som si musel priznat ze moje pohnutky niesu cisto pracovne. Citil som vinu za to ako z jej psychikou manipulujem a vedel som ze este stale som jej mohol pomoct. uvedomoval som si to obzvlast po tom co sa mi zdoverila akym peklom si presla v mladosti a ake stopy to na nej zanechalo. Vyhladala ma uz po treti krat pretoze som ju presvedcil o myslienkach ktorym sama nakoniec uverila ze su skutocne. Bol som Sarin terapeut a zaroven jediny muz ktoreho si zacinala pripustat ku telu. Bola zranitelna a prave to som mal vumysle zneuzit aby sme boli stastny... Po chvili som zapocul klopanie na dvere. Otvoril som a ona tam stala. Tak pod dnu povedal som z vaznou tvarou a zamkol za sebou.
