Pre teba

Píšem to pre teba. Neviem sa ubrániť pocitu že sme si tak blízko verím, že to možno stačí. Neviem sa ubrániť myšlienkam o tvojej pravde.O tom čo si mi povedal, si zvyknutý klamať si zvyknutý byť sám je možné že čakáš na mňa a je možné ,že sa to neskončí nejako. Predstavujem si ako ťa chytím za vlasy pritlačím sa k tebe blízko a oližem tvoj strach zo vzrušením pri vyslovení zo pár varovných slov. Spustíš sa na kolená oprieš si hlavu o moje stehno objimajúc moju nohu. Počujem tvoj dych ako sa zrýchľuje lebo to vieš od kedy si ma videl kto som. Vidíš to aj keď som ja nebola presvedčená a bránila sa tomu roky. Napísal si pár viet ktoré spustili vlnu sili ale aj trápenia. Chcem ťa chytiť chcem ti ukázať svoje podsvetie ktoré tak miluješ. Smiem byť sebecká a zahodiť všetko na čom som do teraz tak dlho pracovala ?Iba pre to, že mám nejaký pocit? Uhýbaš pohľadom tvoje čierne oči pod závojom tmavých mihalnic ten tvoj zadok, mäsitý a okrúhly ma provokuje k prectavám . Chcem ťa prehnúť cez koleno a dať ti ten najosobnejší výprask aký si kedy zažil. Chcem počuť ako vzdycháš pri každej rane ktorú ti nadelím a nie len to. Ako si sa opovážil prísť mi do cesty keď som bola slepá ako si sa opovážil otvoriť mi oči keď som už bola v pohodlí. Ty si nevieš predstaviť čo by si si všetko za to to zaslúžil. Som ti vďačná no zároveň viem že to čo som do teraz vytvárala nemá myseľ že to čo mám teraz nikdy nebude to čo naozaj chcem. Vieš si predstaviť ako moc ťa chcem chytiť pod krk a povedať ti že sa zbláznim. Od malého dievčatka túžim po mužovi čo si zoberie moje meno ktorý ma bude zbožňovať a ktorý rád bude trpieť všetko čo si zmyslím, o ktorého sa postarám, ktorý sa obráti na mňa a bude veriť že všetko robím pre naše dobro.Presne ako môj spolužiak v škôlke... Vždy som dostala to čo chcem a vždy som mala a vytvorila som čo som chcela. Nakoniec aj nočné mori ožili keď som si nedala pozor.Všetky myšlienky sa sústredili na všetko z minulosti. Prečo som ja nebola nikdy s nikým spokojná a šťastná odmietala som seba svoju podstatu Bohyňu ktorá vždy vedela nájsť cestu správne riešenia dvihala slabých menila životy chodila od domu k domu. Všetky tie emócie ma ničia a zároveň uzdravujú z pocitu že som slúška ja som predsa Kráľovná ty si to vedel.Vedelo to mnoho ľudí ale ja som ich odmietla verila som predstave o sebe ktorá ma síce napĺňala ale nie je to moja podstata. Neviem prečo som to prijala zrovna od teba. Keď som ťa videla vedela som kto si a netuším ani ako, nevedela som ani tvoje meno. Nie že by si bol tak čitateľný to iste pre okolie nie ,ale ja som ťa zacítila a od tej doby sa môj život mení môj postoj k sebe môj postoj k minulosti môj postoj k budúcnosti . To ako sa pozerám na vlastného partnera točí sa mi hlava vieš? Predstavujem si ako sa mi odovzdávaš do rúk milión zážitkov čo by sme mohli spolu mať. Niečo silnejšie niečo čo nie je plytke založené len na nijakých domnienkach a predstavách o tom druhom,niečo hlbšie niečo nad realitou, pritom ťa nepoznám z tohto života určite nie ale už dávno... Viem to zablokovať ale nechcem je to tak čerstvé. Nechápem ako si si mohol to to dovoliť prečo to nebolo rok do zadu pol roka do zadu prečo teraz. Vskriesim sa cítim milión pocitov prežívam minulosť súčasnosť v niekoľkých dimenziách na raz zrovna v tedy keď sa mám zamerať na to pohodlné čo som prijala,čo som vytvorila v bezpečí pred tým čo si mi ukázal ."Áno to si ty Lola" och ako krutim hlavou, hodila by som sa možno o zem byť tak naivná ... Dviham hlavu čo raz vyššie páči sa mi to. Nemám strach no zároveň si uvedomujem ,že nemám nič kým mi nekačí môj svet pri nohách... Potrestala by som ťa, milovala by som ťa... Ani si sa neodvážil zaklopať vošiel si mi do hlavy áno viem ťa dostať preč keby som chcela. Ale pravdepodobne nechcem. Všetky tie rozhovori o počasí, práci a kto čo by chcel teraz robiť či jesť... To nie som ja.Rozhovori ktoré vediem ja sú očami sú o energií sú o zmysli sú hlboké milión myšlienok básní obrazov. Nikto ma nemôže len tak schmatnúť a donútiť si kľaknúť bez toho aby som nemala pocit že už to nie som ja. Že moja cesta v tejto roly sa na dobro proste skončila áno občas by sa dalo si vymeniť rolu to hej ale moja pozícia je inde. Neviem sa z toho dostať. "Prípinam ti obojok vybrala som si ťa vo svojej hlave,padni mi k nohám alebo uteč ,boj sa ma, idem si po teba! Keď už raz lovím nedokážem prestať kým nie je korisť moja. Len s veľkým sebazaprením a presvedčovaním kôly mojej rodine ktorú som vytvorila. Je to to čo chránim svojimi krídlami väčšmi než svoju sebeckosť. Nič iné ťa predo mnou nezachráni iba ja. Musím viesť boj zo sebou. Keď som si to uvedomila tak mi veľa ľudí povedalo že som kráľovná niekto sa mi už aj prirodzene poklonil vo chvili kedy som to nečakala. Ostala som v rozpakoch. Si Kráľovná v šatách slúžky aby si oklamala tých ktorých si nechceš vybrať nenaležia ti no oklamala som aj samú seba a to poriadne.Tí ktorí ma spoznajú mi nedovolia nikdy uveriť že by som mohla byť slúška. Nedá sa dobre kraľovať keď nevieš čo zažívajú tvoji poddaný... treba splynúť v dave predrať sa špinou ,okúsiť bolesť aj radosť tých ktorí sú mi zverený. Celý život sa uberal k tomuto bodu aby mohla byť cesta jasnejšia ,vzduch lahší. Chodíš si okolo ako cudzí vtedy si predstavím ako ťa schmatnem a ... rozpísala by som sa ale nezaslužiš si to budem to písať po kúskoch dám chtíč do slov a postupne sa s tým vyrovnám. Ako by sa už všetko stalo scény kde stojí v kuchyni a varíš prídem zo zadu obimem ťa pohriziem vnorím svoje prsty do tvojich vlasov a potiahnem tak aby sa ti vzrušením podlomili kolená...neustále by som chodila okolo teba a draždila ťa tak ako nikto pred tým... scény kedy si ťa odchytim na zachodoch všetky detaily mám premyslené ale neviem či to zvládnem, prestať sa ovládať ma môže stať veľa...