Dalšie dve hodiny som pracoval a na obrazovke sledoval ako sa pokúša
dostať z reťazí. Pochopila,že keď sa nebude hýbať,tak ju svorky budu menej bolieť,ale vždy to po chvíli vzdala a začala sa zmietať. Pohybujúce sa svorky zvýšili bolesť a ona sa opäť snažila nehýbať. Sledoval som jej boj a bol som stále viac vzrušený.
Krátko pred polnocou som usúdil,že stačilo. Zišiel som k nej,cestou vzal dútky z tvrdej neopracovanej kože a vibrátor. Ležala zaliata potom a slzami. Medzi nohami mala kaluž od štiav ktoré s nej tiekli. Bez varovania som do nej zasunul vibrátor,pár krát ním pohýbal,pripevnil ho o svorky a zapol na najmenšiu rýchlosť. Napäla sa ako luk a znova sa pokúsila vytrhnúť z reťazí.
"Nie prosím pane prosím prosím."
Už iba chripela,hlasivky jej od toľkého kriku vypovedali poslušnosť. Bez slova som zdvihol dútky a prvá rana dopadla na prsia. Po nej dalšia a dalšia. Postupoval som zhora dolu,iba svorkám som sa vyhol. Jedno stehno,druhé a znova naspäť. Po celú dobu sa zmietla a prosila aby som prestal. Napol som reťaze na maximum,takže stratila aj tú malú možnosť pohybu čo mala a prešiel som jej za hlavu. Rany začali dopadať na svorkami týranú pičku. Po každej napla celé telo,ale uhnúť sa nemohla. Videl som,že je na konci zo silami,tak už dostala iba päť silných rán a dútky som odložil. Kľakol som si medzi jej nohy,uvoľnil vibrátor a začal ním pomaly pohybovať. Popri tom som dával dolu svorky. Najskôr tie na pyskoch,po každej zaúpela a nakoniec tú na klitorise. To už bolo vidieť že sa jej bolesť zlieva z rozkošou,šťavy s nej tiekli a mláka pod ňou bola stále väčšia. Dokonca sa pokúšala prirážať proti vibrátoru,ale reťaze to nedovolili. Ked sa priblížila k vrcholu tak som prestal. Pozrela na mňa a iba v očiach som videl jej prosbu aby som pokračoval.
"Nie moja,Tvoj trest práve skončil a prichádza odmena. Uvoľním Ti ruku a môžeš sa urobiť koľko krát chceš."
Tak som aj urobil. Povolil reťaze,uvoľnil jednu ruku úplne a vložil do nej vibrátor. Na nič nečakala,vrazila si ho medzi nohy a zúrivo začala masturbovať. Obrovskou rýchlosťou dnu a von,oči mala stlpkom,bolo vidieť iba bielka. Kľakol som si k nej a stisol medzi prstami bradavky. Zrazu akoby skamenela,vibrátor hlboko v sebe,dokorán otvorené ústa a na niekoľko sekúnd prestala dýchať. Medzi nohami jej vytryskla fontána čírej tekutiny. Chcela vibrátor vytiahnuť,ale zabránil som jej v tom a prepol ho na najvyššiu rýchlosť. Pokúsila sa schúliť a uniknúť tomu,ale až tak reťaze uvolnené nemala. Chvíľu bojovala,ale nakoniec sa podvolila a začala si sama dráždiť bradavky. Teraz som vibrátorom pohyboval pomaly a ona sa blížila k dalšiemu orgazmu. Vyrážala proti mojej ruke v snahe to zrýchliť,ale nedovolil som to. Vtom zachrčala,takmer si odtrhla bradavku a vybuchla v dalšom orgazme. Opäť z nej vytryskla fontána,celá sa nekontrolovateľne triasla,z hrdla vychádzali zvieracie zvuky. Počkal som kým sa upokojí a začne vnímať svet.
"Dakujem pane,dakujem dakujem vám."
"Vieš že mi nemáš hovoriť pane. A zasa si to povedala dvakrát."
"Zaslúžim si trest. Prosím potrestaj ma."
Volnú ruku som opäť pripútal reťazou a vzal rákosku. Oči previazal šatkou,takže nemohla uhýbať.
"Ak prvých päť rán vydržíš potichu,tak Ti tie zvyšné odpustím."
Iba kývla hlavou že rozumela a čakala. Prvá rana dopadla na spodnú stranu prsníka. Zahryzla si do pery,nechty zaryla do dlaní,ale vydržala. Druhú ranu čakala na druhý prsník a nesklamal som ju. Neboli najsilnejšie,takže vydržala aj tú. Tretia a štvrtá šli cez bradavky. Vydržala aj tie. Nemal som chuť obrať sa o päť rán,tak posledná dopadla na boľavú a rozdráždenú pičku. To nemohla vydržať. Zvrieskla a znova,už po niekoľký krát a opäť márne sa pokúšala dostať z reťazí.
"Sklamala si ma,takže dostaneš aj dalších päť."
Dostala ich rýchlo za sebou za neustáleho zmietania a chrčania.
Nečakal som a znova do boľavej pičky zasunul vibrátor. Na zemi ležali rozhádzané svorky,dve som zdvihol a pripol na bradavky. Zúbky sa zaryli do mäsa,ozvalo sa dalšie zakvílenie. Dráždil som boľavú pičku,kým znova nevybuchla v orgazme,ale tentokrát som jej nedal čas a pokračoval bez prestania. Už sa nevládala brániť,iba sa triasla až nakoniec omdlela vysilením.
Odpútal som reťaze prikryl ju dekou a nechal spať.
Ráno som si dal na čas. Privítala ma s úsmevom.
"Dakujem Ti,bolo to to najhoršie ale aj najkrajšie čo som zažila. Všetko ma bolí a napriek tomu ..... chcem u Teba zostať,chcem aby si Ty bol mojím pánom."
"Na tom čo Ty chceš nezáleží. Máš svojho pána a on rozhodne či Ta prepustí. Potom si môžeš vybrať iného ak budeš chcieť. Teraz odchod do kúpeľne,vyzeráš otrasne."
Smutne zvesila hlavu a s nohami naširoko odcupitala. Viac o tom nehovorila.
Dalšie dni výcvik prebiehal bez problémov. Snažila sa splniť všetko čo som chcel aby si zaslúžila odmenu a ja som jej ju takmer každý deň doprial. Večer omdlievala po sériách orgazmov a ráno netrpezlivo čakala na úlohy.
Ani som sa nenazdal a prišiel čas odovzdať ju jej pánovi. Ráno vyšla z kúpeľne v očakávaní pokračovania výcviku a prekvapene hľadela na kôpku šiat.
"Obleč sa a uprav. Dnes sa Tvoj pobyt a výcvik u mňa skončil. O hodinu príde Tvoj pán a odvezie si Ta.
Nechápavo na mňa hľadela. Z očí jej začali tiecť slzy.
"Prosím pane,nechajte si ma. Prosím! Pane práve som sa previnila,zaslúžim si trest."
Usmial som sa.
"Dobrý pokus dievčatko,ale už žiadne tresty. Už Ta bude trestať iba tvoj pán. A dúfam,že budeš poslušná a neurobíš mi hanbu. Ani by Ti to nepomohlo. Ak budeš neposlušná aby Ta pán poslal preč,tak sem sa vrátiť nemôžeš."
Zo zvesenou hlavou sa obliekla,poobzerala zaslzenými očami po pivnici a pomaly stúpala hore schodmi. Ledva sme stihli vypiť poslednú spoločnú kávu,už nie ako subinka a sadista,ale ako dvaja priatelia ktorý sa lúčia,zastavilo pred domom auto. Jej pán vošiel a cez zuby sykol.
"Do auta suka. Do kufra a zavri za sebou."
Zaváhala,ale môj pohľad ju rozhýbal a bez obzretia vyšla von. Bolo počuť buchnutie kufra. Chvíľu sme debatovali,dohodli si dalšiu budúcu spoluprácu a nakoniec rozlúčili.
Zapol som počítač a začal si prehrávať záznamy. Niektoré boli vhodné na predaj,takže som ich začal upravovať. Jeden z nich ma zarazil. Bola na ňom ona,mokrá od potu a slz,zaprášená. Na moment sa mi zazdalo,že som ju už niekde videl,ale hned som tú myšlienku zavrhol. To nieje možné,bol by som na to prišiel skôr.
Prešiel mesiac a už iba občas som si na jej výcvik spomenul. Jej pán sa neozval,to som považoval za dobré znamenie. Dievčatko poslúcha,nemá dôvod sa sťažovať.
Večer som prišiel neskoro,oslava kamarátovych narodenín sa pretiahla. Pred bránou ležala drobná postava,pod hlavou taška. Bola to ona. Zobudil som ju a pozval dnu. Viditeľne unavená,rozospatá smerovala do pivnice.
"Kam ideš? Chod do hosťovskej izby a vyspi sa. Ráno sa pozhovárame."
Bez námietok poslúchla a ja som vytočil jej pána. Vysvitlo,že ju prepustil,pretože síce poslúchala na slovo,takmer nemal dôvod ju trestať,ale robila to strojovo,bez záujmu,bez radosti že mu môže slúžiť. Nakoniec sa pozhovárali a dohodli na ukončení služby. Prekvapilo ho že je u mňa hádam viac ako mňa.
Ráno uvarila kávu a sadli sme si do záhrady a preberali jej další pobyt u mňa.
"Ako sa vlastne voláš naozaj?"
"Miriam."
"Ako dlho vieš o svojom masochizme?"
"Dlho som netušila čo to je. Mala som normálny život a manžela. Kúpili sme dom a neskor sa ukázalo,že v nom šialená babizňa s vnukom zavraždili predchádzajúcich majiteľov krutým spôsobom na niekoho objednávku a vysielali to na internet. Pokúsili sa zabiť aj mňa,takmer ma utopili ale on sa asi do mňa zamiloval a v poslednej chvíli ma zachránil.
Manželstvo sa nám rozpadlo a ja som si uvedomila,že sa mi to vlastne páčilo a že by som znova také niečo chcela zažiť znova ale neprísť pri tom o život. Našla som na nete stránku kde to bolo možné a tak som sa dostala k svojmu pánovi. Dalej to už vieš."
"Zaujímavý príbeh. Som rád že si sa dostala kumne. Ani nevieš ako."
Usmiala sa a pohodlne natiahla na lehátku.
Počkal som kým zadrieme a šiel k trezoru. Chvíľu trvalo kým som našiel čo som hľadal. Usb s pár filmami. Na obrazovke sa objavila pivnica. V popredí chlap v latexe a na kríži žena. Uštedril je pár rán bičom a ona omdlela. Posunul som to dalej.
Zena v sklenej kocke ktorá sa plní vodou. Chlap v latexe berie pištoľ a vystrelí na svoju spoločníčku. V poslednej chvíli vyberá ženu z vody.
Teraz vidím jej tvár. Ano,je to ona. Miriam! Mladšia,kratšie vlasy ale nepochybne je to ona. Koniec filmu.
Ten chlap sa vtedy ku všetkému priznal,ale netušil kto je objednávateľ,neviedli ku mne žiadne stopy,nikdy ma nepodozrievali. Pozrel som z okna,stále ležala na lehátku a driemala.
Cestou do pivnice som sa zastavil v dielni. Niekoľko úderov kladivom spolahlivo zničilo posledný dôkaz. Teraz ju mám doma. Teraz je moja,možno až do smrti.
Kúsky usb-čka skončili na zemi. Zajtra uprace začiatok svojho osudu rozdrvený na maličké kúsky.
Nahlas som sa rozosmial a šiel pre bič. Dosť bolo vyvalovania sa na slnku.......
KONIEC....(ale... otvorený?...)
dostať z reťazí. Pochopila,že keď sa nebude hýbať,tak ju svorky budu menej bolieť,ale vždy to po chvíli vzdala a začala sa zmietať. Pohybujúce sa svorky zvýšili bolesť a ona sa opäť snažila nehýbať. Sledoval som jej boj a bol som stále viac vzrušený.
Krátko pred polnocou som usúdil,že stačilo. Zišiel som k nej,cestou vzal dútky z tvrdej neopracovanej kože a vibrátor. Ležala zaliata potom a slzami. Medzi nohami mala kaluž od štiav ktoré s nej tiekli. Bez varovania som do nej zasunul vibrátor,pár krát ním pohýbal,pripevnil ho o svorky a zapol na najmenšiu rýchlosť. Napäla sa ako luk a znova sa pokúsila vytrhnúť z reťazí.
"Nie prosím pane prosím prosím."
Už iba chripela,hlasivky jej od toľkého kriku vypovedali poslušnosť. Bez slova som zdvihol dútky a prvá rana dopadla na prsia. Po nej dalšia a dalšia. Postupoval som zhora dolu,iba svorkám som sa vyhol. Jedno stehno,druhé a znova naspäť. Po celú dobu sa zmietla a prosila aby som prestal. Napol som reťaze na maximum,takže stratila aj tú malú možnosť pohybu čo mala a prešiel som jej za hlavu. Rany začali dopadať na svorkami týranú pičku. Po každej napla celé telo,ale uhnúť sa nemohla. Videl som,že je na konci zo silami,tak už dostala iba päť silných rán a dútky som odložil. Kľakol som si medzi jej nohy,uvoľnil vibrátor a začal ním pomaly pohybovať. Popri tom som dával dolu svorky. Najskôr tie na pyskoch,po každej zaúpela a nakoniec tú na klitorise. To už bolo vidieť že sa jej bolesť zlieva z rozkošou,šťavy s nej tiekli a mláka pod ňou bola stále väčšia. Dokonca sa pokúšala prirážať proti vibrátoru,ale reťaze to nedovolili. Ked sa priblížila k vrcholu tak som prestal. Pozrela na mňa a iba v očiach som videl jej prosbu aby som pokračoval.
"Nie moja,Tvoj trest práve skončil a prichádza odmena. Uvoľním Ti ruku a môžeš sa urobiť koľko krát chceš."
Tak som aj urobil. Povolil reťaze,uvoľnil jednu ruku úplne a vložil do nej vibrátor. Na nič nečakala,vrazila si ho medzi nohy a zúrivo začala masturbovať. Obrovskou rýchlosťou dnu a von,oči mala stlpkom,bolo vidieť iba bielka. Kľakol som si k nej a stisol medzi prstami bradavky. Zrazu akoby skamenela,vibrátor hlboko v sebe,dokorán otvorené ústa a na niekoľko sekúnd prestala dýchať. Medzi nohami jej vytryskla fontána čírej tekutiny. Chcela vibrátor vytiahnuť,ale zabránil som jej v tom a prepol ho na najvyššiu rýchlosť. Pokúsila sa schúliť a uniknúť tomu,ale až tak reťaze uvolnené nemala. Chvíľu bojovala,ale nakoniec sa podvolila a začala si sama dráždiť bradavky. Teraz som vibrátorom pohyboval pomaly a ona sa blížila k dalšiemu orgazmu. Vyrážala proti mojej ruke v snahe to zrýchliť,ale nedovolil som to. Vtom zachrčala,takmer si odtrhla bradavku a vybuchla v dalšom orgazme. Opäť z nej vytryskla fontána,celá sa nekontrolovateľne triasla,z hrdla vychádzali zvieracie zvuky. Počkal som kým sa upokojí a začne vnímať svet.
"Dakujem pane,dakujem dakujem vám."
"Vieš že mi nemáš hovoriť pane. A zasa si to povedala dvakrát."
"Zaslúžim si trest. Prosím potrestaj ma."
Volnú ruku som opäť pripútal reťazou a vzal rákosku. Oči previazal šatkou,takže nemohla uhýbať.
"Ak prvých päť rán vydržíš potichu,tak Ti tie zvyšné odpustím."
Iba kývla hlavou že rozumela a čakala. Prvá rana dopadla na spodnú stranu prsníka. Zahryzla si do pery,nechty zaryla do dlaní,ale vydržala. Druhú ranu čakala na druhý prsník a nesklamal som ju. Neboli najsilnejšie,takže vydržala aj tú. Tretia a štvrtá šli cez bradavky. Vydržala aj tie. Nemal som chuť obrať sa o päť rán,tak posledná dopadla na boľavú a rozdráždenú pičku. To nemohla vydržať. Zvrieskla a znova,už po niekoľký krát a opäť márne sa pokúšala dostať z reťazí.
"Sklamala si ma,takže dostaneš aj dalších päť."
Dostala ich rýchlo za sebou za neustáleho zmietania a chrčania.
Nečakal som a znova do boľavej pičky zasunul vibrátor. Na zemi ležali rozhádzané svorky,dve som zdvihol a pripol na bradavky. Zúbky sa zaryli do mäsa,ozvalo sa dalšie zakvílenie. Dráždil som boľavú pičku,kým znova nevybuchla v orgazme,ale tentokrát som jej nedal čas a pokračoval bez prestania. Už sa nevládala brániť,iba sa triasla až nakoniec omdlela vysilením.
Odpútal som reťaze prikryl ju dekou a nechal spať.
Ráno som si dal na čas. Privítala ma s úsmevom.
"Dakujem Ti,bolo to to najhoršie ale aj najkrajšie čo som zažila. Všetko ma bolí a napriek tomu ..... chcem u Teba zostať,chcem aby si Ty bol mojím pánom."
"Na tom čo Ty chceš nezáleží. Máš svojho pána a on rozhodne či Ta prepustí. Potom si môžeš vybrať iného ak budeš chcieť. Teraz odchod do kúpeľne,vyzeráš otrasne."
Smutne zvesila hlavu a s nohami naširoko odcupitala. Viac o tom nehovorila.
Dalšie dni výcvik prebiehal bez problémov. Snažila sa splniť všetko čo som chcel aby si zaslúžila odmenu a ja som jej ju takmer každý deň doprial. Večer omdlievala po sériách orgazmov a ráno netrpezlivo čakala na úlohy.
Ani som sa nenazdal a prišiel čas odovzdať ju jej pánovi. Ráno vyšla z kúpeľne v očakávaní pokračovania výcviku a prekvapene hľadela na kôpku šiat.
"Obleč sa a uprav. Dnes sa Tvoj pobyt a výcvik u mňa skončil. O hodinu príde Tvoj pán a odvezie si Ta.
Nechápavo na mňa hľadela. Z očí jej začali tiecť slzy.
"Prosím pane,nechajte si ma. Prosím! Pane práve som sa previnila,zaslúžim si trest."
Usmial som sa.
"Dobrý pokus dievčatko,ale už žiadne tresty. Už Ta bude trestať iba tvoj pán. A dúfam,že budeš poslušná a neurobíš mi hanbu. Ani by Ti to nepomohlo. Ak budeš neposlušná aby Ta pán poslal preč,tak sem sa vrátiť nemôžeš."
Zo zvesenou hlavou sa obliekla,poobzerala zaslzenými očami po pivnici a pomaly stúpala hore schodmi. Ledva sme stihli vypiť poslednú spoločnú kávu,už nie ako subinka a sadista,ale ako dvaja priatelia ktorý sa lúčia,zastavilo pred domom auto. Jej pán vošiel a cez zuby sykol.
"Do auta suka. Do kufra a zavri za sebou."
Zaváhala,ale môj pohľad ju rozhýbal a bez obzretia vyšla von. Bolo počuť buchnutie kufra. Chvíľu sme debatovali,dohodli si dalšiu budúcu spoluprácu a nakoniec rozlúčili.
Zapol som počítač a začal si prehrávať záznamy. Niektoré boli vhodné na predaj,takže som ich začal upravovať. Jeden z nich ma zarazil. Bola na ňom ona,mokrá od potu a slz,zaprášená. Na moment sa mi zazdalo,že som ju už niekde videl,ale hned som tú myšlienku zavrhol. To nieje možné,bol by som na to prišiel skôr.
Prešiel mesiac a už iba občas som si na jej výcvik spomenul. Jej pán sa neozval,to som považoval za dobré znamenie. Dievčatko poslúcha,nemá dôvod sa sťažovať.
Večer som prišiel neskoro,oslava kamarátovych narodenín sa pretiahla. Pred bránou ležala drobná postava,pod hlavou taška. Bola to ona. Zobudil som ju a pozval dnu. Viditeľne unavená,rozospatá smerovala do pivnice.
"Kam ideš? Chod do hosťovskej izby a vyspi sa. Ráno sa pozhovárame."
Bez námietok poslúchla a ja som vytočil jej pána. Vysvitlo,že ju prepustil,pretože síce poslúchala na slovo,takmer nemal dôvod ju trestať,ale robila to strojovo,bez záujmu,bez radosti že mu môže slúžiť. Nakoniec sa pozhovárali a dohodli na ukončení služby. Prekvapilo ho že je u mňa hádam viac ako mňa.
Ráno uvarila kávu a sadli sme si do záhrady a preberali jej další pobyt u mňa.
"Ako sa vlastne voláš naozaj?"
"Miriam."
"Ako dlho vieš o svojom masochizme?"
"Dlho som netušila čo to je. Mala som normálny život a manžela. Kúpili sme dom a neskor sa ukázalo,že v nom šialená babizňa s vnukom zavraždili predchádzajúcich majiteľov krutým spôsobom na niekoho objednávku a vysielali to na internet. Pokúsili sa zabiť aj mňa,takmer ma utopili ale on sa asi do mňa zamiloval a v poslednej chvíli ma zachránil.
Manželstvo sa nám rozpadlo a ja som si uvedomila,že sa mi to vlastne páčilo a že by som znova také niečo chcela zažiť znova ale neprísť pri tom o život. Našla som na nete stránku kde to bolo možné a tak som sa dostala k svojmu pánovi. Dalej to už vieš."
"Zaujímavý príbeh. Som rád že si sa dostala kumne. Ani nevieš ako."
Usmiala sa a pohodlne natiahla na lehátku.
Počkal som kým zadrieme a šiel k trezoru. Chvíľu trvalo kým som našiel čo som hľadal. Usb s pár filmami. Na obrazovke sa objavila pivnica. V popredí chlap v latexe a na kríži žena. Uštedril je pár rán bičom a ona omdlela. Posunul som to dalej.
Zena v sklenej kocke ktorá sa plní vodou. Chlap v latexe berie pištoľ a vystrelí na svoju spoločníčku. V poslednej chvíli vyberá ženu z vody.
Teraz vidím jej tvár. Ano,je to ona. Miriam! Mladšia,kratšie vlasy ale nepochybne je to ona. Koniec filmu.
Ten chlap sa vtedy ku všetkému priznal,ale netušil kto je objednávateľ,neviedli ku mne žiadne stopy,nikdy ma nepodozrievali. Pozrel som z okna,stále ležala na lehátku a driemala.
Cestou do pivnice som sa zastavil v dielni. Niekoľko úderov kladivom spolahlivo zničilo posledný dôkaz. Teraz ju mám doma. Teraz je moja,možno až do smrti.
Kúsky usb-čka skončili na zemi. Zajtra uprace začiatok svojho osudu rozdrvený na maličké kúsky.
Nahlas som sa rozosmial a šiel pre bič. Dosť bolo vyvalovania sa na slnku.......
KONIEC....(ale... otvorený?...)
