Prevýchova 2

TREST

Zložil som telefon a zamyslel som sa.Priateľ mi práve volal,že sa stal omyl a poslal mi inú babu.Obe boli zabalené vo folii a jednoducho ich zamenil.Tejto sa chcel aj tak zbaviť pre jej nezvládatelnost.Tak sme sa dohodli,že ju skúsim dať do laty,ved na to má času dosť.Pozrel som na obrazovku a videl,že ešte spí.Kamera snímala celú miestnosť,jednu tretinu zaberali tri železné klietky,dve zatiaľ prázdne.
Asi o hodinu sa zobudila a začala sa rozhliadať,kde to vlastne je.Pridal som zvuk a počul ako kričí,vrieska a volá o pomoc.Z úsmevom som si spomenul,ako som ešte prázdnu miestnosť požičal miestnej rockovej kapele na dva mesiace ako skúšobňu,aby som otestoval jej zvukotesnosť.Bol som si istý,že ju z vonku nezačuje nikto.Dopil som kávu,vzal pripravene jedlo a šiel dolu.
Len čo ma zbadala,začala mi nadávať,vyhrážať sa,prosiť aby som ju pustil.Položil som jedlo na stôl a čakal kým prestane.Po chvíli jej došiel dych,celá sa triasla a čakala na moju reakciu.Pristúpil som k nej,pozrel do očí a ked som videl,že sa znova nadychuje,tak som začal ja.
"Zavri zobák,a neopováž sa ho viac otvoriť kým sa Ta niečo nespýtam!!!Už viem že sa stala chyba a nemala si tu byť Ty.Ale s Tvojím pánom som sa dohodol,že tu zostaneš na prevýchovu.Od tejto chvíle som ja Tvoj pán.Bez môjho dovolenia nesmieš urobiť absolútne nič,nesmieš rozprávať,jesť,piť,vyprázdňovať sa.Volne hýbať sa smieš iba vo svojej cele,pokiaľ nebudeš pripútaná.Nesmieš mať orgazmus bez môjho dovolenia!Za každé neuposlúchnutie budeš bez milosti potrestaná!!!"
"Ak si ma pochopila,tak pokývaj hlavou."
Dvakrát sa nadýchla,akoby sa chystala niečo povedať,ale v poslednej chvíli si to rozmyslela.Nakoniec sa nadýchla znova a spustila.
"Tak na to zabudni!Ja nie som nikoho majetok.Budem si robiť čo chcem a nikto mi v tom nebude brániť a ani mi rozkazovať.Okamžite ma odomkni a pusť ma von!
Bojovne zdvihla hlavu a čakala akoby si bola istá,že nič iné urobiť nemôžem.Odomkol som mrežu a vošiel dnu.Okamžite sa na mňa vrhla,chcela ma udrieť do tváre,ale presne to som čakal.Skôr ako sa ma dotkla dopadla moja ruka na jej tvár.Facka ju odhodila na mrežu a kým sa stihla spamätať,strelil som jej aj z druhej strany.Chytil som ju za vlasy,omotal si ich okolo zápästia a v predklone odtiaholl na širokú drevenú lavicu.Pevne som ju pripútal,ležala na bruchu,každú ruku a nohu zvlášť a tiež cez chrbát a v páse.Zdvihol som jej hlavu a pozrel na ňu.V očiach mala slzy a strach z toho čo ju čaká.
"Asi si ma nepočúvala,takže teraz Ta musím potrestať.Vieš že musím.A nebudem sa tváriť,že ma to neteší,naopak,urobím to rád a dôkladne.Už teraz sa teším na každú Tvoju chybu,na nesplnené príkazy,na každé Tvoje zaváhanie."
Nevšímal som si viac jej krik a zahľadel som sa na hrbu rákosiek rôznej hrúbky a dlžky. boli zatiaľ nepoužité a tušil som ze niektoré budu použité iba dnes.Naslepo som jednu vybral a švihol ňou do vzduchu. Ozval sa ostrý zvuk a ona začala ticho prosiť."Nie prosím,budem poslušná,urobím co chcete."
"Neskoro dievčatko.Dostaneš trest ktorý si budeš ešte dlho pamätať."
Prvá rana dopadla na lýtko a ona hlasno vydýchla.Systematicky od podkolennej jamky po členok dostala dvadsať rán.To už jej plač prešiel do kriku.To isté som zopakoval na druhej nohe.Nechal som ju trochu vydýchať.Vymenil som rákosku za najtenšiu čo som našiel a podišiel som k nej."To bol iba začiatok maličká,o chvíľu pokračujeme."
"Prosím už dosť" zasipela.
"tak pokračujeme...."
Tentokrát dostala na každé lýtko tridsať rán.Určite čakala že budem pokračovať na stehná a zadok,ale to som v pláne nemal. čaklo ju ešte niečo oveľa horšie.
"Vieš ktoré miesto na tele je najcitlivejšie?" Nechápavo na mňa pozrela,potom sa jej hrôzou rozšírili oči.
"Na kundičku nie nie,prosím prosím..."
"Neboj sa,na tú tiež príde,ale nie dnes"
Päta. najcitlivejšie miesto na tele. Prvú ranu nečakala a vydala zvierací výkrik. Ked pochopila čo ju čaká,začala sa metať a pokúšala sa oslobodiť. vedel som,že sa jej to nepodarí a pokračoval som vo výprasku. Série po päť rán ka každú pätu.Po pol hodine a šiestich zlomených rakoskách sa už iba nekontrolovane triasla,z úst jej tiekli sliny a niekedy v strede výprasku sa pomočila.
Päty mala na niekoľkých miestach trochu rozseknuté,ale nie moc.Pár dní bude mať problém chodiť,ale určite si svoj prvý trest zapämatá,tak ako som jej sľúbil.
Uvoľnil som putá a zložil som ju na zem.
"Trest je vykonaný,čo máš povedať?"
Pozerala na mňa neprítomným pohľadom a bola ticho.
"No tak,mám pokračovať?" skríkol som.
To ju prebralo.
"Dakujem za potrestanie pane"
"No vidíš že to ide.A teraz na miesto!"
Pokúsila sa vstať,ale pri prvom pokuse sa z výkrikom zvalila na zem.
"Povedal som na miesto!" znovu som skríkol so znova.
Po štyroch sa plazila do svojej klietky.Dal som jej tam jedlo a vodu.
"Najedz sa a vyspi sa.Zajtra začína Tvoj výcvik.......

POKRACOVANIE?