O ženách, čo bývajú samé 18+

Spoznal som ju, keď ma z policajného zboru preradili do mesta. Vraj sa sama navrhla, že u nej môžem prechodne spať. Zistilo sa totiž, že zbor mi nemá ako vybaviť ubytovanie.
Bolo to od nej naozaj šľachetné, veď kto si len tak k sebe vezme cudzinca, teda… viem, že čítala moje hodnotenie, ale…

Keď som ju prvýkrát uvidel, vedel som, že ju budem mať rád. Môj partner mi pomohol nájsť jej adresu a celou cestou k nej mi hovoril, aké mám šťastie, že si ma k sebe vezme. A naozaj. Sršala z nej neskutočne pozitívna energia.
Jediné, čo mi nešlo do hlavy, prečo tak pekné mladé a naozaj sympatické dievča býva samo. Mala však jedno veľmi temné tajomstvo, ktoré ma ešte len čakalo.

Netrvalo dlho a našli sme si k sebe cestu.
Chodili sme na prechádzky, varila mi obedy do práce a večer sme často zaspávali pri telke, schúlený k sebe. Pracovala ako webový grafik a väčšinu svojej práce robila cez internet, z domu. Považujem to za hriech, že chodila von tak málo.

Mala zvláštny dar. Jej anjelská tvár pôsobila na okolie neskutočným spôsobom. Každý, a videl som to na všetkých typoch ľudí okolo: starí, mladí, ženy a muži. Všetci do jedného chceli na tej tvári vidieť úsmev. A ja som ho na nej vídal naozaj často. Bol to neuveriteľný kontrast v porovnaní s prácou, ktorú som na policajnej stanici odvádzal. Pracoval som na protidrogovom… cez deň to bývalo peklo, doma zase nebesá s jediným anjelom, ktorý mi vždy pripravil večeru.

Bolo mi jasné, že sa zdržím v tejto domácnosti. Tým, že som bol len návšteva, často zabúdala, že nie je doma sama. Aj teraz sa usmievam, keď si spomeniem, ako často vychádzala z kúpeľne úplne nahá. Vždy som si zakryl oči, a potom jej priniesol župan. A ona ma vždy pohladila a povzdychla si pri tom, že keby boli všetci muži ako ja, ľahšie by si našla manžela.

Raz takto večer, keď opäť zaspala na gauči… no, môžete to považovať za trúfalé, ale ja som chcel vidieť tú tvár s ešte krajším úsmevom. Bez slov som sa pomaly vymanil z jej ospalého objatia a presunul sa k jej lonu. Venoval som príprave jeden nádych a pokúsil sa o nemožné. Zo začiatku som bol jemný, nechcel som ju ihneď zobudiť. Opatrne som používal iba jazyk a nastražil som uši, či sa náhodou neprebudila. Neviem, ako dlho to trvalo, ale dych sa jej zrýchlil a jej vzrušenie bolo cítiť aj tam dolu.
Keď sa však náhle zobudila, odtisla mi zdesene hlavu, chytila sa za ústa a rozbehla sa k sebe do izby. Netuším, čo sa stalo za zatvorenými dverami, no bola do rána ticho.
Keď som sa potom ráno zobudil na gauči, správala sa typicky žensky, teda akoby sa včera večer nič nestalo. A mne neostávalo nič iné, len hrať túto hru a o nič viac sa nepokúsiť. Dokonca, a to ma mrzelo najviac, vylúčila z nášho večerného programu spoločné túlenie sa pri televízii. A naše pravidelné vychádzky do parku boli zrazu len akousi povinnosťou. Ach tie ženy, niekedy bývajú také nevysvetliteľné.

Prešlo pár týždňov, kým som sa dostal k rozuzleniu mojej prvotnej záhady. Bolo to po akomsi jej telefonáte s ex-priateľom, keď mi celá v slzách a s vínom v ruke rozprávala o dlhom vzťahu, ešte zo strednej školy, ktorý sa znenazdajky premenil v nočnú moru plnú modrín a nakoniec povolením obojku s názvom vzťah.

V ten večer mi odpustila moju trúfalosť a pobozkala ma na čelo. Noc sme prespali na jej posteli vedľa seba a ja som sa o nič nepokúšal.

Čas bežal ďalej a obaja sme snáď na všetko zabudli. No nedostatok partnera v jej živote som zase raz odhalil náhodou. Vstal som trochu skôr ako obvykle a chcel som sa jej spýtať, kam položila moju konzervu s kuracím mäsom. A tak som neohlásene vošiel do jej izby. Zrazu som videl, že rieši svoje intímne chvíľky ženskými hračkami a spanikáril som.
Bál som sa, že ma bude podozrievať, že ju špehujem, a tak som sa snažil prezieravo vzdialiť z dohľadu čo najrýchlejšie. Musela ma však počuť. Lebo vibrovanie sa náhle zastavilo a o pár minút bola v kuchyni, celá červená do tváre.
Spýtala sa ma, či som bol u nej v izbe a ja som len sklopil pohľad.
Myslel som si, že v ten deň zavolá na políciu a oznámi im, že už ma naďalej nebude ubytovávať.
Naozaj som sa bál.
Hrozne.

Ale neurobila to. Len si o pár dní pozvala na návštevu nejakého muža. Hrozne sa mi nepáčilo, že s ním flirtuje, keď som doma. A ešte viac sa mi nepáčilo, že keď som sa občas z práce vrátil, jeho voňavku som cítil po celom dome. Dokonca... aj v jej izbe.
Snažil som sa to ignorovať ako sa len dalo. Z toho chlapa som cítil, že je zlý a že ona si zaslúži lepšieho. Raz, keď ma kolega doviezol po práci trochu skôr som ich zastihol, ako si to ich ústne dutiny rozdávajú, akoby nevedeli na čo majú pohlavné orgány. Vtedy... a to som za normálnych okolností naozaj slušný, som mal neskutočnú chuť ošťať tie jeho topánky a smiať sa mu, keď bude čvachtať pri vyprevádzaní. Popravde som to neurobil len zo strachu, že by kvôli tomuto mohol ostať dlhšie.

Neprešiel ani týždeň a opäť mi plakala na krku a hovorila o tom akí sú všetci muži hajzli.
A pila.
Pila naozaj veľa.
Až tak, že som sa neovládol a opäť sklonil hlavu k jej lonu.

Ja viem, že ma nechala len kvôli tomu, že bola opitá. Ale ten výraz v jej tvári stál za túto malú podlosť. Bola neskutočná. Krásna. Žiadna žena ma tak nedokázala rozveseliť svojou radosťou.
Táto noc prešla do plynulého víkendu. A keď vyspala svoju náladu pod psa a svoje promile, videl som, ako jej pomaly dochádza, čo sa včera stalo.

Zakaždým, keď si šla z izby urobiť kávu, neveriacky na mňa pozerala. Ten pohľad bol mozaikou strachu, údivu, hriechu, skazenosti, nechuti, odporu, ale aj zvedavosti a malého kúska chuti vyskúšať to znovu.

Ja viem, že mám šikovný jazyk. A teraz to už vedela aj ona.
Tentokrát som to priam navrhol ja. Bez slova som k nej prišiel do izby. Veľmi neisto si sadol na zem, položil hlavu na jej kolená a spýtavými očami jej pozrel do tváre. Viem, že to rozpojenie nôh len naznačila, v skutočnosti sa nerozpojili. Ale bol to pre mňa signál. Ihneď som za ním vystrelil ako zhypnotizovaný. Vložil som tam jazyk a včerajšok sa zopakoval.
Za triezva.
A hneď niekoľko krát.

Po tom si len sadla na posteľ, chytila sa za hlavu a neveriacky pozerala na holú stenu pred sebou. Netušil som, čo sa jej preháňa hlavou, až kým nechytila do ruky telefón. Cúvol som dozadu.
Veď... ak by jej niečo na tomto vadilo, mohla ma zastaviť. Sľúbil by som jej, že sa to nikdy nestane. Mne s ňou bolo skvelo aj bez tohoto. Varila úžasné jedlá a ani moji kolegovia so mnou netrávili toľko času.

Nikoho však nevytočila. Aspoň v ten deň nie.
Snažil som sa netlačiť na pílu. V jej smere sa na našom každodennom režime nezmenilo takmer nič až na dve veci. 1. trvala na tom, že mi bude vlastnoručne umývať zuby ...asi mi rozumiete, keď som sa tomu čudoval, ale mal som ju rád a tak som si ich nechal umývať. A za 2. takmer každú noc to končilo rovnako, orálnym sexom a túlením sa v posteli.

Nikdy som o nič také nestál. Ale myslím, že jej bolo z mojej erekcie jasné, že všetky tieto nočné dobrodružstvá sa podpísali aj na mojich hormónoch. Musím povedať, že ani môj verný kolega, ktorý robil psovoda, nevedel, čo sa u nás doma deje celé tie dni. Ale videl na mne, že som akýsi nevybúrený a že sa vo mne stupňuje napätie.
Pamätám si, že sa to udialo rýchlo. Nasadila mi kondóm, nechala ma vyjsť na vrch a...
Keď sme sa obaja urobili, začala neskutočne plakať.
Trvalo to hrozne dlho a ani raz sa na mňa nepozrela.
Akoby to už nedokázala.
Akoby sme urobili niečo, čo sa nemá.
Ale ja som bol šťastný. Nerozumel som, prečo ona šťastná nie je.
Dokonca som aj kýval chvostom, aby jej bolo jasné, že sa mi to páčilo a že sa teším, ale nepomohlo to.
Ešte v ten deň mu zavolala. Nepovedala kolegovi prečo ma doma už nechce. Ani sa so mnou nerozlúčila. A do policajného psinca ma nikdy nebola pozrieť.
A ani jedlo nám tam nevarili také dobré. Samé sušené granule...