Dominanti, otvorte si ma

Sorry, ale fakt nemam na mysli, aby ste si zobrali speculum a otvorili si ma, až tak doslova som ten nadpis ozaj nemyslela. Napisem tu aj poviedku ale najskor sa vam trochu prihovorim. Keďže som neposlušná subinka, tak vám idem dať prednášku milí dominanti. Tešíte sa? Tak sa peknucko usaďte a medzi časom si kľudne poskriabte ručičky, vam to dovolím, ďakovať nemusite, a už vás predpokladám asi aj svrbia dlane.
Ešte by som chcela spomenúť, ze som tu dlhšiu dobu nebola, čiže ak som vám neodpísala tak to preto a teraz sa uz akosi pretrhla niť, ale ak máte záujem tak kľudne napiste znova, odpisem. No a teraz uz k veci. Už viackrát mi tu bolo napísané od akoze dominantov, ze ma potrestate tak, ze ma pretiahnete. Prosím vás to už co toto ma s dominanciou? To si vazne myslíte ze toto aj ma niečo spoločné s Ds? To ja neviem, ako mozete vnímať, ze bdsm je o tomto. Veď to radšej choďte na nejakú sexzoznamku, taktiež keď vidím fotky ktoré si tu dávate kde je vaše prirodzenie tak to uz vôbec neviem ci som este na stránke zameranej na bdsm. Alebo ten prístup niektorých z vas čo si hovorite ze ste dominanti a pritom vnímate bdsm tak, ze si budete zo žien robiť handry a robiť si s nimi co chcete bez ohladu na to co chcú ony. O tomto vazne bdsm nie je a ak mate zaujem sa len uspokojit na zene a robit jej kadeco sadisticke bez ohladu na jej city tak tuto psychicku poruchu neskryvajte za to, ze ste dominanti, pretoze toto vazne nema s dominanciou nic spoločné. Tiež niektorí z vás zvyknú robiť veľký nápor na psychiku subinky, fakt to nerobte, slabšie povahy sa môžu z toho aj zblázniť všetko zvalite na ňu a pritom ona neurobila nič zle. Uvedomte si, ze skutocny dominant by mal vzdy vedieť odôvodniť svoje správanie a konanie a byť zodpovedný za svoje slová, činy a sľuby a neskrývat svoje chyby za vyhovorkami a nehadzat všetko na subinku alebo nezacat uplne subinku ignorovať a to len preto ze ste pochybili, klamali a nehodlate si to priznat. Taktiez dalsia vec je ze niekedy vasim spravanim mozete subinku slabsej povahy prehovorit k tomu co naozaj nechce a potom ked to urobi tak to bude ona co sa bude citit zle. Teraz este prejdem ku subikom, môj názor je, ze dominám by ste nemali platiť, ozajstná domina vám dá lekciu aj bez toho, aby ste jej za to zaplatili. Dominy by si nemali robiť zo subikov sponzorov, bdsm nie je biznis. A ešte jedna vec, parkrat som sa stretla s tym, ze dominant napísal, ze sa mu stalo pri davani vyprasku to, ze sa u subinky pretrhla koža a išla krv. Cize dominanti takéhoto typu, odporúčam vám, dávajte vyprask len sami sebe. Keď je subinka masochistka a súhlasí s krvou a slzami tak v poriadku, ale aby ste takéto niečo spôsobovali len v dôsledku svojej neschopnosti a predovšetkým nezodpovednosti, tak to je ozaj moc a najlepšie bude keď budete dávať lekcie len sami sebe. Pamätajte, komunikácia, empatia, zodpovednosť a dôvera sú veľmi dôležité a myslím, ze správny dominant by tieto pojmy mal mat osvojene este viac než ktokoľvek iný, pretože ste to práve Vy Dominanti a Dominy, ktorí nesiete zodpovednosť nie len za seba, ale aj za iných. ... No toto bolo aspoň tak zhruba co som chcela napísať a teraz už ta moja sľúbená poviedka.



"Dobrý deň." pozdravim sa keď vojdem, no aka som ja slušne vychovana, čo sa ešte o sebe dnes nedozviem.
"Dobry deň, posaďte sa na ležadlo." odzdravi sa mi, no tak asi tu nie som sama slušne vychovana. Vzapati ma vyzve, aby som si sadla na ležadlo. Síce neplanujem aby ma vyšetroval, prisla som si len pre ospravedlnenku, ale tak urobím mu radosť a sadnem si tam.
"Ja by som vas chcela požiadať o ospravedlnenku na včera."
"A preco?" Opýta sa ma. No prečo asi, pomyslím si. Asi ze som sa chcela uliať zo školy, aj ked tento zamer nebol prvocieleny, usiel mi vlak, dalsi mi isiel o dve hodiny a mne sa nechcelo zas mrznut na zastávke ako skoro stale ked čakám na vlaky do ci zo školy.
"Lebo som bola doma." No tak toto je odpoved roka, gratulujem si, to mu urcite nedoslo toto. Nabuduce mu poviem, ze som bola na planete Zem, to by bola dalsia z mojich uzasnych odpovedi. No nic, len nebudem panikarit, budem sa pekne usmievat a hrat sa na blbu ze nemam ani len poňatia kam smeruje touto otázkou.
"A preco ste boli doma?" No a uz to začína, ide to tu zo mňa vyťahovať ako z chlpatej deky.
"Bolo mi zle." Výborne, našla som veľmi logickú odpoveď. Určite bude s ňou spokojný a nedá mi ďalšiu otázku, začnem utesovat samú seba aj keď tomu vôbec neverím.
"A co vás bolelo?" Dobrá otázka, čo ma to vlastne bolelo?
"Brucho." Odpoviem po chvíli premýšľania. Tak toto mu urcite nebude napadne, ze premýšľam nad tym, co ma vlastne bolelo.
"Z čoho?" No to je otázka, z coho som vlastne mala tie imaginárne bolesti brucha?
"To neviem." Jasné, niekto by si aspoň na rychlo vymyslel ze z jedla, no ja tu poviem ze neviem, to je zážitok táto moja debata s nim.
"Kde vás to bolelo?" To nie je možné, chcem len ospravedlnenku a nie policajný výsluch. No nič, ukážem niekde na miesta kde je brucho, aspoň ze sa orientujem kde sa vôbec nachádza brucho, ten doktor musí mať zo mňa úžasnú radosť, aj tak sa mi zdá, ze sa už trochu na mne baví.
"Boli tie bolesti silné?" ďalšia otázka. Pane bože ja chcem len ospravedlnenku, nechajte ma žiť, chcem len pokojne odísť s ospravedlnenkou v ruke a asi uz aj zmeniť lekára na nejakého, ktorý mi bez akýchkoľvek otázok vypíše ospravedlnenku.
"Celkom ano." Odpoviem. Bože moj nech mi už konečne dá tu ospravedlnenku a ja sľubujem ze už ku nemu nikdy neprídem.
"Tak to musíme vyšetriť." povie tym typickým lekárskym hlasom.
"Ale mne je už dobre, už sa cítim fajn, to len včera mi bolo zle." snažím sa dostať situáciu pod kontrolu.
"Musím vás vyšetriť, neviem z coho ste mali tie bolesti, mohlo to byť aj nieco vážne." Čože? To kedy sa to takto zvrtlo? Ako sa toto mohlo stať? Ja nechcem žiadne vysetrenie. A momentálne jediné čo je tu vážne je táto situácia, z ktorej sa musím co najrýchlejšie vymotať.
"To určite nebolo nic vážne, mne je už dobre, len vás poprosim o tu ospravedlnenku a pojdem."
"Som lekár, je mojou povinnosťou vás vyšetriť ked sa mi niečo nezdá." Takze ľudia, ponaučenie do budúcna, neverte tomu, ze ked niekoho o niečo poprosite, tak vám aj vyhovie. A ešte jedna vec, len aby ste vedeli, jediné co sa nezda tomu lekárovi nie je môj zdravotný stav, ale to, ze už dávno ma odhalil, ze klamem a teraz sa dobre baví na mojich vydesených reakciách.
"Tak dobre." Poviem mu napokon. Nejaké prehmatanie brucha snad zvládnem.
"Stiahnite si leginy a nohavičky pod zadok a ľahnite si na bok na lezadlo, urobím vám vyšetrenie per rectum, aby som zistil, či ste v poriadku." No tak toto si asi robí srandu. Fajn, ja koncim, vzdavam sa.
"Prepáčte, ja som klamala, len som potrebovala ospravedlnenku." Vychrlim naraz zo seba jedným dychom. Hm, čím to asi tak bude, ze ho to vôbec neprekvapilo. No nevadí, aspoň ze môžem ísť konečne preč bez nejakého vyšetrenia, síce pravdepodobne aj bez ospravedlnenky, ale aspoň uz konečne môžem ist domov.
"Počkajte slečna." Otocim sa za ním uz keď skoro otvaram dvere keďže ku tým dverám som sa dostala takmer kozmickou rýchlosťou v nádeji, ze bez povšimnutia zdrhnem.
"Viete o tom, ze klamať sa nemá?" Nie, o tom ja nič neviem, doteraz som o tom ani len nepočula.
"Poďte naspäť a posadte sa na lezadlo." Neviem sice co to ma znamenat, ale posluchcem ho, má akýsi zvláštne dominantný tón v hlase. Keď si sadnem, tak on sa paradoxne postaví a podide ku mne. Diva sa mi priamo do oči, usmievam sa a tvarim sa akoby nič, vlastne pokúšam sa tváriť, ako keby som tu ani nebola, aj ked akosi to pravdepodobne nefunguje keďže sa díva priamo na mna. Ale dobre znamenie je, ze sa usmieva aj on, vymeníme si tu pár minút vzájomného usmievania a pekne zabudneme na to, ze som si vôbec niekedy niečo vymyslela. Teda zabudne hlavne on, lebo ja toto budem ešte dlho predychavat, takto ma vrátiť keď sa pokusam ujsť.
"Postavte sa." Urobím to. Ani neviem preco ho vlastne poslucham. Ked tak obaja blizko seba stojime, tak si uvedomim, ze je odomna o dost vyšší, dalsi plusovy bod k jeho dominancii, uzasne, ešte nech mi tu da na zadok a bude to pravý dominant.
"Budete ma ešte niekedy klamať?" No jasné, ze nie, uz ku nemu nikdy nepridem, hneď ako sa dostanem z tejto ordinácie tak menim obvodného lekára, potom budem klamať toho.
"Nie." Odpoviem, ale určite mu nedodám ani slovo o mojom pláne zmeniť lekára, čo je vlastne dôvod preco ho už nebudem klamať.
"V poriadku." Chvíľu sa odmlci, paráda teraz príde ta veta o tom, ze som voľna a môžem ísť.
"To brucho vás zvykne bolievat?" No jeej aký starostlivy, sa o mňa zaujíma, to je také milucke.
"Nie." Odpoviem automaticky bez toho aby som sa vobec zamyslela nad jeho otazkou a on na mňa pozrie skumavym pohľadom.
"Boli vas momentálne teraz niečo?" Popravde ma akosi zacina boliet hlava a hrdlo ale to sú dôsledky toho, ze som sa včera ponáhľala na vlak do skoly ktorý som mimochodom aj tak nestihla ale to ma začalo bolieť až teraz, keby ma to bolelo skôr tak by som to povedala miesto toho brucha.
"Nie." Genialna odpoveď vsak ze? Ale verim, ze ked budem vsetko takto pekne negovat, tak uz konecne budem moct ísť domov, som uz dosť unavená. A vlastne na co cakat? Do ruky si beriem školskú tašku s tým, že nejako vyklznem pomedzi neho, priblizim sa ku dveram a konecne zdrhbem.
"Kamze slecna? Dovolil som vám odísť?" Povie a zachyti moju ruku aby som mu neusla. No takú nádhernú stratégiu som mala a nevyšla mi, strašne toto.
"Viete slečna, ja som dominant." No a ja som neposlusna subinka, tak čo kámo, dame nejaku bdsm lekciu? No ale späť k tomuto tu pritomnemu zrazu dominantovi, ktorý mimochodom čaká na moju reakciu, takže idem po ňom len tupo pozerať, tváriť sa ze neviem co to znamená slovo dominant a uz vobec nie bdsm a ds. No keď uvidí ten môj nechapavy pohľad tak pokračuje.
"A tým, ze som dominant tak klamstvá trestam. Viem, ze si len teraz nedávno prestúpila ku mne od všeobecnej lekárky pre deti a dorast, ale upozornujem ta, ze takéto správanie ja nestrpim. Ked sa budes spravat ako dieťa, tak budem ku tebe aj tak pristupovať preto aj to tykanie." Paráda, konečne mi tyka, mám radšej keď mi ľudia tykajú. A to, ze ma ide potrestať? Pche, to asi žartuje, to si nemôže dovoliť ved na to nemá právo, síce mierne ma znepokojuje ze tu dnes z nejakých pre mna neznámych príčin nemá sestričku, ale tak panikarit nebudem. Zrazu sa mi zadíva do očí a položí mi ruku na čelo.
"Ďalšie klamstvo, keby ti bolo tak dobre tak necítim, ze mas zvýšenú teplotu. Keďže sa spravas ako malé decko tak budeš tak aj potrestaná, ale predtym ta este vysetrim, lebo ťahať tu z teba ako z chlpatej deky co všetko ta boli a ty mi aj tak budeš tvrdiť ze nič, tak to si to radšej sám overim, sadni si a vyzlec si blúzku." To zartovanie ho asi baví. Stale len bez slov na neho pozerám, na čo reagovať keď to nemyslí vážne.
"Bolo niečo nezrozumitelne?" Opýta sa po chvíli keď vidí, ze sa akosi nemám k činu.
"Povedala som, ze mi je fajn, žiadne vyšetrenie nepotrebujem." Na ten trest mu ani nereagujem, dokonca som sa ešte stále neposadila a tak stojíme oproti sebe. Pozerám na neho ako si začína nasadzovadz fonendoskop, ktorý mal doposiaľ prehodeny okolo krku.
"Len pokoj." Ani nestihnem zaregistrovať co sa deje a uz ma začína popod blúzku počúvať. No aspoň ze som si ju nemusela vyzliecť. Zrazu si ma otočí chrbtom.
"Dýchaj zhlboka." No to by som nebola ja provokaterka číslo jedna, keby som na truc nezadrzala dych a nedychala vôbec. Nahne sa ku mne a len sa usmeje.
"Sa mi tak vidí, ze ty chceš ten vyprask dostať už hneď teraz." Jeho reakcia a fakt, ze mi už dochádza kyslík spôsobia, ze sa párkrát zhlboka nadychnem co hneď využije na to, aby ma popocuval. Opäť si ma otočí k sebe celom, chytí ma za plecia a jemne zatlačí dole aby som sa uz konecne posadila na lezadlo.
"Teraz otvor ústa, vyplaz jazyk a povedz ááá" To kto už len v dnešnej dobe hovorí ááá? A on mi bude vravieť niečo o tom ze ja som decko.
"Bude to?" Opýta sa keď čaká s drevenou paličkou pred mojimi ústami.
"Nie." Odpoviem ale v tej chvíli mi vsunie do úst tu palicku. Tak ju samozrejme začnem hrýzť nie? Co ine by som s nou asi tak mala robit, ved predsa som úplne normálne dievča.
"Porucha identity? Šteniatko?" Po týchto jeho slovách uz len na neho pozerám s otvorenými ústami zatial co on mi pozerá do hrdla.
"Mierne začervenane." Konštatuje. Vyberie palicku z mojich úst a začne mi prehmatavat krk.
"Uzliny máš trochu zvacsene. Nepýtal som sa ta náhodou co ta bolí? Nevieš povedať, ze hrdlo?" Nie neviem tak isto ako neviem povedať ze aj hlava.
"Nebola to az taká bolesť." Zašomrem. On na to len pokyve hlavou do strán a prevrati očami. Jej už ho ide zo mna poraziť, paráda, ja týchto dominantov dokážem riadne provokovať.
"Lahni si." Povie po chvíli nekompromisným hlasom.
"Na čo?" Nedá mi sa neopýtať. Ako tam tak sedim tak si polozi z každej strany dlane vedľa mojich nôh a nakloni sa ku mne.
"Ale čo, ze by si sa bála?" Ha, to urcite.
"Ani náhodou." Odpoviem smelo.
"No tak ľahnúť, stiahnuť leginy a dať nohy od seba." On snad sranduje. Začnem sa smiať.
"Niečo smiešne? Ak si dobre pamätám tak ešte musíme vyšetriť to bruško."
"Ale to ma neboli."
"To si vravela aj pred chvíľou ze ta nič nebolí a mas chytené aj hrdlo aj uzliny a pravdepodobne aj zvýšenú teplotu, ktorú ti za chvíľu odmeram. Na to, čo hovoríš sa spoliehať nedá, čiže ľahnúť a nech to nemusím opakovať."
"Lebo co?" Bože môj môže mi niekto povedať prečo som taká blba a provokujem este aj teraz? No on na moju nádhernú provokáciu zareaguje len zasmiatim a keď vidí ze stále len sedím bez akéhokoľvek pohybu, tak sa toho ujme on. Zodvihne mi nohy a položí mi ich na lezadlo a jemne mi zatlaci na hruď aby som si uz konecne ľahla. Posadi sa vedľa mňa. Odhrnie mi blúzku a potom sa chytí mojich legin, ktoré si vzápätí chytím aj ja a ťaham hore.
"Len kľud, nebuď taka vyplašená." Povie razne. No tak jemu sa to povie. Chyti mi ruku a položí mi ju vedla nohy. Potom oboma rukami mi stiahne leginy kúsok pod podbrusko. No aspon ze som do hladka oholena. Začína mi prehmatavat brucho.
"Povedz ak by to bolelo." No to teda určite nepoviem, este ma potom bude chcieť vyšetriť dôkladnejšie a nevyhnem sa tomu prstu v konecniku. Akože ja by som proti tomu nemala nič, popravde celkom ma ta predstava vzrusuje ale pride mi to strasne blbe. Ako mi tak prehmatava brucho tak na niektorych miestach to neviem preco celkom bolí, ale som ticho. Aby bolo jasné, ja nejako nezvyknem klamať ale tak toto je výnimočný prípad lebo ja sa nechcem dať vyšetrovať a tento tu si tu chce dodržiavať Hippokratovu prísahu lebo si asi myslí, že sú všetci svätí a každý to myslí vážne keď povie, ze mu je zle. Z myšlienok ma odtrhne keď cítim, ako mi vyťahuje leginy a sťahuje blúzku naspäť ako som ju mala predtým.
"Sadnúť." Povie mierne nahnevanym hlasom. Čo sa zase deje? Este stale sedi vedla mna na lezadle. No ked uz je taky nahnevany tak ho radsej nebudem este viac provokovat a bez slov posluchnem a sadnem si vedla neho, no hneď ako sa posadim sa ani nenazdam a razom ma chyti za ruku a prehne si ma cez nohy.
"Čo to robíte?!" Poviem totalne vydesene a začnem sebou strašne sklbať. Pristane mi rana na zadku no aj ked je to celkom silne tak nevydam ani hlasok.
"Upokoj sa, neublížim ti." Ma pokojný ale rázny hlas, začne ma hladkat po mieste kde mi práve pacol.
"Povedal som ti, že mas povedať počas prehmatavania keď to bude bolieť, no miesto toho si bola ticho a len vďaka tvojej mimike som dokazal poznat ze ta to boli. Dôvod?" Neviem, ci sa mam sústrediť na jeho slová alebo na to, že mi hladká zadok. Bože môj tunak sa nedá ani sústrediť.
"Nechcela som aby ste mi robili tamto vyšetrenie." Odpoviem mu konečne aj niečo pravdivé nech ma radosť.
"Per rectum? Ved to je normálne vyšetrenie, nie je sa prečo hanbiť." Hej jasné, hovor mi to este takto prehnutej cez koleno, hotová idylka.
"Môžete ma už pustiť?" Bože táto poloha je strašne blba.
"Hneď ako ti dám spanking tak ťa pustím." To on mi tu akoze vážne ide naplacat na zadok? Neviem ani čo mu mam na to odpovedať, spanking ma už dlho laka a popravde táto celá situácia ma z nejakého dôvodu aj celkom vzrušuje, aj ked na jednej strane sa cítim celkom blbo takto ohnuta cez jeho kolená teda presnejšie stehná, inak prečo sa to vlastne volá prehnutie cez koleno keď trestana osoba leží na stehnách osoby ktorá ju trestá? Vyborna faktická otazka, vsakze mili dominanti? Cize ani neviete cez co si nas prehynate. Bože jak ja toto provokovanie zboznujem. No ale asi by som sa viac mala zamerať na situáciu v ktorej teraz momentálne som čo mi pritvrdi aj náhle zastipanie na zadku spôsobené dopadom jeho dlane na môj zadok. Po každom jednom údere mi chvíľu hladká miesto, kde dopadla rana. Asi po desiatej rane sa náhle ozve z jeho ust.
"Pozri sa na mňa. Si v poriadku?" Ľudia, neverili by ste akym starostlivym hlasom to povedal. Koho chce oblbnut? Veď ma tu prave tresta. Aj nadalej mam tvár dole aby mi do nej nevidel a ani sa neunuvam na neho pozrieť a nieto mu niečo ešte aj odpovedať. Zrazu ucitim ako si jednu ruku premiestnil z môjho zadku na môj chrbát a jeho druhá ruka sa dotkne mojej brady a líca a jemne si otoci moju tvar celom k sebe. Aj keď sa vyhýbam ocnemu kontaktu s ním, tak cítim, ze si ma podrobne prezerá. Pane bože ja musím byť taká červená, ze by som tromfla kľudne aj paradajku. Začne ma hladkat po líci, pozriem na neho co to ma akoze znamenať, no docielim tým len to, ze sa začnem červenať este viac a na jeho tvári vidim spokojný úsmev. No jak ja sa cítim blbo. Náhle otocim hlavu opäť dole aby mi nevidel do tváre, počujem, ze sa trochu zasmial, jeho ruka mi prechádza od líca po krku, až cez chrbát ku zadocku kde mala skončiť no akosi mu to asi nevydalo keď ju cítim medzi nohami načo inštinktívne zareagujem silným spojením nôh.
"Pokoj, len skúšam, či ta to vzrušuje." Povie tak prirodzene, ako keby toto bola náplň jeho práce. Vzápätí dá ruku preč a ja ucitim ďalší úder po zadku a opätovne pohladenie. Síce jeho údery nie sú najslabšie ale držím, co ine mi asi tak aj ostava a navyse ma to aj celkom vzrusuje, no najviac sa mi páči to, ze cítim, ze ma celú situáciu pod kontrolou, sleduje moje reakcie, nemá v pláne mi ublížiť a príde mi citlivý a starostlivy.
"Tak a je to dvadsať." Povie spokojne. Zosuchnem si nohy po jeho nohách dole na podlahu a rýchlo sa narovnam a plánujem zdrhnúť bez toho aby sa mi po tomto co i len pozrel do tváre a ja do tej jeho. Zachyti moju ruku, no ostanem chrbtom k nemu a ani sa neunuvam otočiť, nechcem žiadny očný kontakt. Postaví sa a podide zozadu ku mne, chytí ma okolo pása a ja ucitim, ze nie som jediná co je vzrusena.
"Všetko v poriadku?" Opýta sa jemným hlasom. Som ticho. Prejde predomna a snaží sa mi pozrieť do tváre no tu mám sklonenu a pozerám na zem. Chytí si ma do objatia, jej to je také zlatucke, on ma objima, popri objatí ma začne hladkat po chrbte a zadocku. Ked ma doobjima, tak mi chytí bradu a zodvihne aby som sa ne neho pozrela. Na chvíľu sa nám spoja pohľady a hladime si do oči asi pár sekúnd kým opäť sklopim zrak. Zas si ma da do objatia.
"Teraz este odmeriame tu teplotu, suhlasis?" Len prikyvnem na suhlas.
"Tak sa pekne posad." Posadim sa, on vyberie z nejakej zásuvky teplomer, príde ku mne, prilozi mi ho ku celu a hneď sa mu ukáže akú mam teplotu.
"37,6." Povie strucne a odíde zaniesť teplomer a čosi zvlastne zoberie do ruky.
"Stiahni si leginy a nohavičky, dam ti do zadocku cipok proti teplote." Ak dneska nedostanem infarkt tak potom uz nikdy.
"Nie." Moment prečo to hovorím detsky a priečne miesto toho aby som to povedala dospelo a rázne? Pozrie na mňa a zdvihne pravé obočie.
"20 rán na zadok ti nestačilo?"
"Keď ja sa naozaj nechcem vyzliekat." Len prevráti očami a odíde aj s cipkom preč. Z jednej skrinky vyberie plastovy pohár a napustí doň vodu, potom otvorí zas nejaku zásuvku a vyberie liek. Podide ku mne.
"Pači." Poda mi pohár aj s liekom, presnejšie s paralenom. Užijem ho a zapijem vodou. Pohladka ma po hlave. Super, teraz sa fakt cítim ako to šteniatko. Zas upriamim svoj pohlad na zem no on mi nadvihne bradu a pobozka ma na čelo. Pohladka ma po líci a odíde si sadnúť za svoj stôl kde začne nieco písať do mojej zdravotnej karty.
"Bolí ta aj hlava však?" Opýta sa ma.
"Áno."
"Zatiaľ mas len takú zacinajucu chrípku, predpisem ti lieky a po troch dňoch sa mi prídeš ukázať, plus ti dam sprievodny list na sono brucha a keď prídeš na kontrolu tak mi už aj povieš na kedy ta objednali, platí?" Otočí sa smerom ku mne a pozrie sa na mna.
"Platí." Odpoviem. Spokojne sa usmeje, no jaky stastnucky ze som mu takto súhlasne odpovedala. Postaví sa zo stoličky a pristúpi ku mne.
"Ako sa cítiš?" Opýta sa ma starostlivo.
"V pohode." Bože môj mne je mizerne, bude zázrak ak vôbec dojdem domov som strasne unavená, ale to zvladnem, nie som ziadna padavka, budem mysliet pozitivne, prinajhorsom kdesi na ceste odpadnem a zrazi ma auto. Hm, tak toto asi nebolo moc pozitívne.
"Viem, ze sa necitis dobre, doma si pekne lazkaj do postielky a oddychuj, už sa na teba tesim ked prides o tri dni na kontrolu. A davaj na seba pozor." Povie mi a pohladka ma po lici. Este raz ma objíme a dá mi pusu na čelo. Do ruky mi poda tu moju vytuzenu ospravedlnenku a pri odchode mi ešte zakýva.


Ešte taký dodatok, absolútne nie som zaťažená na lekárov a neberiem ich ako niečo viac než sú iní ľudia a iné profesie, mne ide len o to, ze ma jednoducho láka dostať vyprask v ordinacii od lekára, to je všetko. Ja žiadne profesie nepovysujem nad iné a ľudí súdim len podľa charakteru, nie podľa profesie alebo vyzáže. Určite by bolo zaujímavé dostať vyprask aj niekde inde a od niekoho iného.

PS: Ale ľudia, snáď ste v tejto poviedke nečakali sex, ja som predsa slušne dievčatko.