Posted 21.03.2012 by Irsingess
Stojím pred Tebou a chvejem sa. Strachom a aj vzrušením. Neviem rozoznať, ktoré z toho mnou lomcuje viac, tak len stojím a čakám. Prvé čo spravíš, je natiahnutie koženej záslepky na oči. Doťahuješ mi remeň na temene, poriadne na tesno, hlavou mi len tak hádže. Dotiahneš aj druhý remeň, a tma okolo mňa je dokonalá. Je to zvláštne, lebo nielen Ťa počujem, ale doslova cítim ako okolo mňa krúžiš. Stojím v pozore, čakám, no triaška sa zväčšuje. Zrazu len strohý príkaz aby som otvorila ústa. Dostávam do nich kovový gumou potiahnutý krúžok, a ďalší remen na temene, ďalšie mixlovanie mojou hlavou.
Zjavne si ale spokojný. Pristúpiš ku mne zo zadu, tvoj dotyk mnou prebehne ako blesk. Jemne mi prejdeš po krivkách, zablúdiš do rozkroku, no potom zo mňa strhneš cez hlavu sveter aj tričko. Keď začneš rozopínať podprsenku, vzpätím sa. Odtlačim tvoju ruku a chcem sa otočiť. No zrazu som dostala dva pohlavky, až ma prehlo. Nemala som šancu ich vidieť, pochopila som ale že podprsenka pôjde dole.
Za to som dostala na krk široký, ale jemne polstrovaný obojok. Keď zohnem hlavu, cítim ako sa mi drie o sánku. Ty ale na nič nečakáš, postupne mi dvíhaš nohy a zbavuješ ma tých prekliatých lodičiek i sukne. No keď príde na gaťky, opäť a vo mne vzbúri hrdosť, odpor i hanba. Jednou rukou si ich pridŕžam, druhou sa Ťa snažím nahmatať a odtlačiť od seba. Raz sa mi to aj podarilo, ale výsledkom bolo že si mi skrútil ruku tak silno, až som si musela kľaknúť. Ruku, stále vykrútenú, mi na zápestí ozdobilo kožené puto. Jeden zvrat a vytočil si mi ruku nad hlavu, zalomil v lakti a už som mala puto zacvaknuté o očko obojku na temene. Ešte sa snažím zachrániť čo sa dá, ale končím aj s druhou rukou za krkom, polonahá a úplne bezmocná. Počujem že si sa zadychčal, ale viac ma mrazia tvoje slová, že toto si ešte odpykám. Snažím sa ospravedlniť, ale z krúžku v ústach vychádza len neurčité mrmlanie, a prúd slín čo mi steká na hruď.
Postavíš ma opať do pozoru. Čakám, že keď už sa nemôžem brániť, že mi strhneš nohavičky. Dáš si na čas, oddychyhuješ, niečoho si sa napil. Ale keď pristúpiš, na moje pekvapenie mi nohavičky prudko zaťaháš hore. Od prekvapenia heknem a snažim sa postaviť na špičky, ale Ty len ťaháš a taháš. Zarezávajú sa mi do pyskov, do zadku, počujem ako praskajú nitky. Keď povolíš a stiahneš mi ich konečne dole, cítim to ako vykúpenie.
Na zadné oko obojku pripínaš reťaz, a ťaháš ma cez miestnosť. Zrazu mi podlomíš kolená a ja dosadám na kovovú stoličku. Nepríjemne ma studí, no Ty pokračuješ v ťahu reťazou dozadu. Prehnutá dozadu cez operadlo, hlavu mám zaklonenú a prsia mierne vypúlené. Prejdeš predomňa, jemne mi vsunieš ruky medzi stehná, a začneš rozťahovať nohy. Bránim sa, mecem, nechcem sa vzdať, nechcem skončíť bezbranne zviazaná. No bez väčšej námahy mi pripneš nohy k nohám stoličky, a ja polorozkročená sa už naozaj nikam nedostanem, len počujem ako už spokojnejší si niečo hundreš.
Tvoje slová na mňa padajú ako ľadové rany. Vraj som bola neposlušná, kopala som, chcela som Ťa zraniť a za to si zaslúžim trest. Namiesto aby som bola rada, že sa mi venuješ, som Ti znepríjemnila deň. Snažím sa odvrávať, ale skôr sa dusím vlastnými slinami. Povoliš reťaz o pár očiek, takže sedím viac vzpriamene. Zrazu mi len chytíš hlavu za temeno, a spredu, cez otvor v krúžku, mi tlačíš moje vlastné gaťky. Mykám hlavou až stolička nadskakuje, ale ty len tlačíš a tlačíš. Napína ma nielen z dotyku na mandle, ale aj z chuti a zápachu gatiek. Po ich zarezaní do mňa sú cítiť naozaj všetkým. Je mi zo mňa zle, mykám rukami, ale podvedome sa snažím siahnuť si aj do rozkroku, presť si po mušličke, zlepšiť teplo a svrbenie čo odtiaľ vychádza. No nedá sa, putá nepustili.
"Trest prvý" zrúkneš mi zrazu do ucha. A hneď na to mi pristane úder pravítkom na vnútrajšok stehien. Údery pokračujú, a ty sa pomaly blížiš k mojej jaskynke. Čim si vyšše, tým viac to páli a štípe. Zrazu ale prejdeš na pupík, a postupuješ smerom k prsiam. Teším sa, lebo hoci to štípe ako fras, je to oveľa lepšie ako tam dole. A práve vtedy, z ničoho nič, naplocho prichádza úder na pysky a klitoris. Výkrik bolo určite počuť aj cez improvizovaný roubík. Celým telom mi prechádza triaška, trhám rukami, no pálčivá bolesť sa rozplýva veľmi pomaly. Plesk plesk, dve rýchle opakovania za sebou a bolesť sa mení na oheň, na lávu čo sa mi z lona rozbieha do tela. Vlastne som teraz za gaťky aj vďačná. Je mi jedno čo v nich je, od bolesti som sa do nich zahryzla. Chvíľu počkáš, a ja cítim ako postupne bolesť odchádza, ako keď steká voda zo skla. Počujem Tvoj dych pri mojej hlave, ako si pri mne naklonený, ako sa pozeráš na mňa a moju bolesť. Počujem jedno dve zasvišťania, ale úder nedopadá. Ešte raz, a teraz dopadol na moju bradavku. Len taký jemný, ale v rýchlom tempe ich opakuješ. Každý ďalší je silnejší. Mykám sa, snažím sa uhnúť, pár razy mi aj netrafíš bradavku. Zrazu prestaneš. Oddychujem, snažím sa polapiť dych, keď prichádza silný úder na moju zmučenú bradavku. Vystrelila som od operadla, ale skôr než som sa spamätala, prišli tri silné údery opať na mušličku. Všetko prestalo existovať, ostala len tma a bolesť, na ktorú som sa celkom sústredila. Aj keď som nič nevidela, vnimala som ju ako pulzuje, širi sa a trávi moje telo. Niečo si mi hovoril, ale počula som len hlas, žiadne slová sa ku mne nedostali. Chcela som utiecť, chcela som si chytiť pysky, chcela som sa stočiť do klbka.
Po chvíli, som si začala všímať aj zvyšnú realitu. Tvoje slová, že nabudúce už snáď budem poslúchať na slovo. Konečne sa mi podarilo uvolniť svaly, poriadne sa nadýchnuť a zastaviť triašku. Cítila som tvoj pohľad, ako sa kocháš mojou trýzňou. Zrazu som začula zasvišťanie pravítka. Mykla som sa, no Ty si mi len zo smiechom povedal, že prvý trest už mám za sebou.
----
pokračovanie nabudúce
Zjavne si ale spokojný. Pristúpiš ku mne zo zadu, tvoj dotyk mnou prebehne ako blesk. Jemne mi prejdeš po krivkách, zablúdiš do rozkroku, no potom zo mňa strhneš cez hlavu sveter aj tričko. Keď začneš rozopínať podprsenku, vzpätím sa. Odtlačim tvoju ruku a chcem sa otočiť. No zrazu som dostala dva pohlavky, až ma prehlo. Nemala som šancu ich vidieť, pochopila som ale že podprsenka pôjde dole.
Za to som dostala na krk široký, ale jemne polstrovaný obojok. Keď zohnem hlavu, cítim ako sa mi drie o sánku. Ty ale na nič nečakáš, postupne mi dvíhaš nohy a zbavuješ ma tých prekliatých lodičiek i sukne. No keď príde na gaťky, opäť a vo mne vzbúri hrdosť, odpor i hanba. Jednou rukou si ich pridŕžam, druhou sa Ťa snažím nahmatať a odtlačiť od seba. Raz sa mi to aj podarilo, ale výsledkom bolo že si mi skrútil ruku tak silno, až som si musela kľaknúť. Ruku, stále vykrútenú, mi na zápestí ozdobilo kožené puto. Jeden zvrat a vytočil si mi ruku nad hlavu, zalomil v lakti a už som mala puto zacvaknuté o očko obojku na temene. Ešte sa snažím zachrániť čo sa dá, ale končím aj s druhou rukou za krkom, polonahá a úplne bezmocná. Počujem že si sa zadychčal, ale viac ma mrazia tvoje slová, že toto si ešte odpykám. Snažím sa ospravedlniť, ale z krúžku v ústach vychádza len neurčité mrmlanie, a prúd slín čo mi steká na hruď.
Postavíš ma opať do pozoru. Čakám, že keď už sa nemôžem brániť, že mi strhneš nohavičky. Dáš si na čas, oddychyhuješ, niečoho si sa napil. Ale keď pristúpiš, na moje pekvapenie mi nohavičky prudko zaťaháš hore. Od prekvapenia heknem a snažim sa postaviť na špičky, ale Ty len ťaháš a taháš. Zarezávajú sa mi do pyskov, do zadku, počujem ako praskajú nitky. Keď povolíš a stiahneš mi ich konečne dole, cítim to ako vykúpenie.
Na zadné oko obojku pripínaš reťaz, a ťaháš ma cez miestnosť. Zrazu mi podlomíš kolená a ja dosadám na kovovú stoličku. Nepríjemne ma studí, no Ty pokračuješ v ťahu reťazou dozadu. Prehnutá dozadu cez operadlo, hlavu mám zaklonenú a prsia mierne vypúlené. Prejdeš predomňa, jemne mi vsunieš ruky medzi stehná, a začneš rozťahovať nohy. Bránim sa, mecem, nechcem sa vzdať, nechcem skončíť bezbranne zviazaná. No bez väčšej námahy mi pripneš nohy k nohám stoličky, a ja polorozkročená sa už naozaj nikam nedostanem, len počujem ako už spokojnejší si niečo hundreš.
Tvoje slová na mňa padajú ako ľadové rany. Vraj som bola neposlušná, kopala som, chcela som Ťa zraniť a za to si zaslúžim trest. Namiesto aby som bola rada, že sa mi venuješ, som Ti znepríjemnila deň. Snažím sa odvrávať, ale skôr sa dusím vlastnými slinami. Povoliš reťaz o pár očiek, takže sedím viac vzpriamene. Zrazu mi len chytíš hlavu za temeno, a spredu, cez otvor v krúžku, mi tlačíš moje vlastné gaťky. Mykám hlavou až stolička nadskakuje, ale ty len tlačíš a tlačíš. Napína ma nielen z dotyku na mandle, ale aj z chuti a zápachu gatiek. Po ich zarezaní do mňa sú cítiť naozaj všetkým. Je mi zo mňa zle, mykám rukami, ale podvedome sa snažím siahnuť si aj do rozkroku, presť si po mušličke, zlepšiť teplo a svrbenie čo odtiaľ vychádza. No nedá sa, putá nepustili.
"Trest prvý" zrúkneš mi zrazu do ucha. A hneď na to mi pristane úder pravítkom na vnútrajšok stehien. Údery pokračujú, a ty sa pomaly blížiš k mojej jaskynke. Čim si vyšše, tým viac to páli a štípe. Zrazu ale prejdeš na pupík, a postupuješ smerom k prsiam. Teším sa, lebo hoci to štípe ako fras, je to oveľa lepšie ako tam dole. A práve vtedy, z ničoho nič, naplocho prichádza úder na pysky a klitoris. Výkrik bolo určite počuť aj cez improvizovaný roubík. Celým telom mi prechádza triaška, trhám rukami, no pálčivá bolesť sa rozplýva veľmi pomaly. Plesk plesk, dve rýchle opakovania za sebou a bolesť sa mení na oheň, na lávu čo sa mi z lona rozbieha do tela. Vlastne som teraz za gaťky aj vďačná. Je mi jedno čo v nich je, od bolesti som sa do nich zahryzla. Chvíľu počkáš, a ja cítim ako postupne bolesť odchádza, ako keď steká voda zo skla. Počujem Tvoj dych pri mojej hlave, ako si pri mne naklonený, ako sa pozeráš na mňa a moju bolesť. Počujem jedno dve zasvišťania, ale úder nedopadá. Ešte raz, a teraz dopadol na moju bradavku. Len taký jemný, ale v rýchlom tempe ich opakuješ. Každý ďalší je silnejší. Mykám sa, snažím sa uhnúť, pár razy mi aj netrafíš bradavku. Zrazu prestaneš. Oddychujem, snažím sa polapiť dych, keď prichádza silný úder na moju zmučenú bradavku. Vystrelila som od operadla, ale skôr než som sa spamätala, prišli tri silné údery opať na mušličku. Všetko prestalo existovať, ostala len tma a bolesť, na ktorú som sa celkom sústredila. Aj keď som nič nevidela, vnimala som ju ako pulzuje, širi sa a trávi moje telo. Niečo si mi hovoril, ale počula som len hlas, žiadne slová sa ku mne nedostali. Chcela som utiecť, chcela som si chytiť pysky, chcela som sa stočiť do klbka.
Po chvíli, som si začala všímať aj zvyšnú realitu. Tvoje slová, že nabudúce už snáď budem poslúchať na slovo. Konečne sa mi podarilo uvolniť svaly, poriadne sa nadýchnuť a zastaviť triašku. Cítila som tvoj pohľad, ako sa kocháš mojou trýzňou. Zrazu som začula zasvišťanie pravítka. Mykla som sa, no Ty si mi len zo smiechom povedal, že prvý trest už mám za sebou.
----
pokračovanie nabudúce
ak je to reálne tak to je fajne mať takéto zážitky 