Trest

Pred tebou som sklonená,
v kolenách na zemi ohnutá.
Čakajúc na dotyk od teba,
niečo sa tu začína.

Prvá rana na pólku dopadla,
ešte len trochu štípala.
Druhá za ňou ide tiež,
no slovka zo mňa nečuješ.

Môj dnešný trest od teba,
s úctou sa do mňa zarýva.
Takto ďalších dvadsať prijímam
a zuby pri nich zatínam.

Na konci týchto tvojích rán,
slzy už máčajú moju tvár.
Moja pokožka je boľavá,
a do červená som sfarbená.

V závere dňa dnešného,
naučila som sa niečo nového.
Ty si vládcom v mojom srdci,
a okolo teba sa to toči v mojej mysli.

Ty si môj jediný Pán,
s tebou všetko prekonám.