Bublinka
Posted 27.10.2020 by Bublinka in BDSM, Spanking
Viem že som nemala chodiť za Vami do práce dosť jasne mi to dala najavo
sms od Vás...... Dnes ťa nechcem vidieť suka.....
Hmmmm lenže už ma nechcete vidieť piaty deň Viem že sa niečo deje Niečo
Vás hnevá a trápi ale viem aj to že sa to nikdy nedozviem
Viem že tu už nik nie je v poslednej dobe zostávate v práci dlho do
večera Takže ešte jeden hlboký nádych a vstúpila som dnu
Dobrý deň Pane.... Nič.....
Zavrela som dvere za sebou a kedže bol vo dverách kľúč tak aj zamkla
Pane??? Nič ani len hlavu ste nezdvihol jediý pohyb ktorý som videla
boli Vaše prsty ako behajú po klavesnici počitača
Ahaaa takže ste sa rozhodli ma ignorovať no fajn veď ja Vás prebudím
Vyzliekla som sa do naha pekne na štyri a vliezla pod stôl Rukami pekne
chytila za kolená a pomaly roztiahla nohy ale keď som sa chcela chytiť
nohavíc a rozopnúť zips tak ste ma zrazu chytil za vlasy a postavil sa a
mňa postavil tiež Za vlasy ma odtiahol na opačný koniec kancelarie a
postavil pred stenu Ruky hore nad hlavu a opri sa o stenu!!! Bála som sa
otočiť alebo nejak pohnúť tak som len cítila že ste o do mňa na chvíľu
odstúpil ale hneď bol na späť s bičom v ruke Neopováž sa pohnúť nech ti
ani nenapadne urobiť nejaký pohyb!
Prvá rana ma veľmi prekvapila Taká silná a rýchla že aj keď som nechcela
musela som vykríknuť prešla mi cez chrbát rebrá a na prsia V tej chvíli
som si uvedomila že za svoju zvedavosť a drzosť poriadne zaplatím
Nestihla som sa ani nadýchnuť a už dopadla ďaľšia Keď som mala asi desť
rokov tak mi niekto povedal: Zakazujem ti mať strach z bolesti!! ale
ako? dnes to vôbec nefungovalao Ešte nikdy som na svojom tele necítila
takú bolesť Ešte nikdy ste ma tak nebičoval S takou silou a hnevom Rany
padali jedna za druhou a ja som už nevládala stáť Chrbát stehná zadok
nebolo miesto kde by ma Váš bič nenašiel Celá som sa triasla a
nedokázala myslieť na nič iné len aby sa to už konečne skončilo Ale
neskončilo ešte pár krát ma Váš bič našiel Nič iné nebolo počuť len môj
plač Vaše hlasé dýchanie a svišťanie biča Zrazu ste bič odhodil a znovu
ma prudko chytil za vlasy dotiahol ku kreslu a prehol cez operadlo
Počula som ako si rozopinate nohavice Nohou rozkopol moje nohy a vošiel
do mňa ale tak surovo že som znovu musela vykríknuť Rukou vo vlasoch ste
mi stále tlačil hlavu dole a tvrdo prirážal Nič len môj plač Váše hlasné
dýchanie a plieskanie tela na telo
Bože vari toto nikdy neskončí? Celá som sa triasla ale neopovážila
pohnuť Prestali ste a rukou v mojich vlasoch ste ma jedným pohybom
odhodil s kresla na zem Ležala som na zemi a plakala Vedela som že dnes
ste nebičovali mňa svoju otrokyňu ale koho alebo čo ste dnes do krvi
zbičoval? ktorého zo svojích vnútorných démonov ste dnes potreboval
potrestať alebo vyhnať? Bol to niekto z domu z práce? Niekto z ulice?
Alebo len Váš hnev strach a pochybnosti?
Obleč sa a vypadni z tadeto Dostala si čo si chcela dostala si to po čo
si prišla tak sa obleč a zmizni mi z očí už ťa nikdy nechcem vidieť...
Neviem prečo a ako sa to stalo ale zrazu som bola na lúke v nejakej
záhrade áno tu to predsa poznám toto je záhrada mojej starkej Rozbehla
som sa ku stromu ktorý stál neďaleko Pamätám si tú starú hrušku v jej
konároch som sa ako dieťa schovávala pred mojimi démonmi Na najnižšom
konári stále visela moja hojdačka ktorú mi urobil starký Jediná šťastná
spomienka na moje detstvo ktorú ste vo mne našli a dostali na povrch
Ale zrazu sa s farebnej spomienky stávala sivá a všetko začínalo blednúť
Všetko zmizlo tisíce slov spomienok obrazov pocitov a všetko bolo preč
Čo to povedal??? Už ťa nikdy nechcem vidieť??? Nie to nemohol myslieť
vážne Keby ma chcel zabiť tak by ma utopil ako šteňa keby ma chcel zabiť
tak by ma zbičoval do smrti ale nie takto Takto nemôžem predsa umrieť
nemôže byť taký krutý Veď on mi je všetkým čo som kedy chcela a nemala
všetkým čo som kedy potrebovala a po čo túžila Je mi otcom matkou
sestrou bratom mužom priateľom milencom vzduchom ktorý dýcham vodou
ktorú pijem mojím svetlom mojím slnkom a on mi povie že už ma nikdy
nechce vidieť..... Vôbec som sa v tej chvíli necítila ako nejaká prázdna
váza v ktorej nikdy neboli kvety ale ako prázdna váza ktorá spodla na
zem a rozbila sa na milion kúskov Jediný človek ktorý by tie kúsky
dokázal zlepiť tu stojí na do mnou a hovorí že už ma nikdy nechce vidieť
Nie to nie je možné keby ma chcel zabiť tak by to určite neurobil takto
Musím niečo urobiť nemôžem predsa skončiť tu a takto Z posledných síl
som sa doplazila ku Vaším noham a začala ich bozkavať Duša roztrhaná na
malé kúsky a úplne prázdna Necitila som ani len temnotu to by bolo aspoň
niečo ale ja som bola v úplnej ničote Jediný bod ktorý ma priťahoval
boli Vaše nohy ktoré som musela bozkávať Ako mu mám vysvetliť čo pre mňa
znamená ako mu mám povedať že bez neho nedokážem žiť?
Ale Vy ste stáli úplne ticho bez pohnutia ale aspoň mi dovolil bozkať
Vaše nohy Otočili ste sa a šli si sadnúť za stôl Nie nemôžem tu zostať
musím sa dostať k nemu Znovu som vliezla pod stôl a prišla ku Vám
Rozopla zips na nohaviciach a vytiahla Váš penis Začala som ho umývať
jazykom aby blol čistý veď bol celý v špinavej handre ale znovu ste ma
chitil za vlasy a zdvihol mi hlavu Dllho veľmi dlho mi pozeral do očí
Pustil mi vlasy zapol nohavice a vzdychol si Povedz otrokyňa čo ja mám s
tebou robiť?? Bála som sa aj dýchať ale vo vnútri som kričala Pane
prosím prosím Znovu si vzdychol ale už som počula že dýchate pravidelne
a nie tak nahlas Prekrížil si nohy a vyložil na môj chrbát mňa stlačil
stehnami Zostala som v ojatí Vašich nôh ale ešte stále neschopná dýchať
Vieš že si ma dnes dva krát neposlúchla? Viem Pane Vieš že ťa za to čaká
prísny trest? Viem Pane Fajn...
Zhlboka sa nadýchol a s nohami vyloženými na mijom chrbte znovu začal
pracovať Vedela som že ma čaká trest a vedela som že ma bič vôvec nebude
šetriť ale keby ste len vedeli čo pre mňa znamenajú stopy po vašom
bičovaní Dúfala som že neuvidíte môj úsmev Neviete že keď mi chýbate tak
sa v zrkadle pozerám na rany po Vašom biči Pre mňa je to ako keď si žena
dá na pery rúž a odtlačí pery na papier To pre mňa znamenajú moje rany
pre mňa sú to otlačky Vašich pier Vašich bozkov na mojom tele Keď mi
chýbate tak si ich hladkám a obzerám lebo viem že je to prejav Vašej
lasky a vzdy keď začínajú blednúť tak potrbujem nové len aby som vedela
že Vám na mne záleží
Pomaličky sa mi začali dávať kúsky mojej potrhanej duše do kopy Kúsok po
kúsku do seba zapadal pekne každý na svoje miesto
Pravou rukou ste písali ale ľavú položil na moju hlavu a pohladkal ma
vtedy aj ten posledný kúsok našiel svoje miesto
Vtedy som si aj ja mohla vydýchnuť a položiť hlavu na Vašu nohu
Cítila som ako kľudne a pravidelne dýchate a to ma upokojovalo Otvorila
som na chvíľu oči a videla ako okolo nás krúži moja ničota a temnota ale
nemohla sa ku mne cez Vás dostať Nič a nik sa ku mne nedostane kým na do
mnou držíte ruku Vy ste pre mňa ten strom z detsva Pod Vašími konármi
som zase našla bezpečie a domov Jediný domov aký som kedy mala jediné
miesto kde sa nebojím zavrieť oči ......



Už sa ma nikdy nepýtajte či na Vás myslím Nemáte ani najmenšie potuchy
čo pre mňa znamenáte
Komentáre- príspevky
Pridal/a Mastterr dňa 28.10.2020.
2 Hlasov
Neviem ci by som si dokazal vazit subinku, ktora si nedokaze vazit ani samu seba...

P.S.
Na buduce to daj prosim ta pred publikovanim niekomu skontrolovat. Tie chyby kolu oci.
Mastterr
Pridal/a Mandala dňa 27.10.2020.
3 Hlasov
Mna to tiez neoslovilo.
Neurazaju ma opisane aktivity, asi rozumiem aj pocitom akterky, ale cela ta premisa, na zaklade ktorej to vzniklo, je nezdrava.
Nedostatocna/chybajuca komunikacia, ktora sposobi takto hlboke pocity neistoty...
Mandala