Let

Raz putoval krajom mocný a vznešený Pán ako tak šiel videl na zemi ležať ufulanu roztrhanu bezcennu handru Hmm možno na niečo poslúži pomyslel si Pán a zobral handru so sebou Hodil ju doma pred svoje dvere a poutieral do nej svoje vznešené nohy Na druhý deň chytil handru do rúk a poutieral si do nej svoje zablatene topánky
Handre sa to veľmi páčilo to že môže byť aspoň trochu užitočná aj keď leží na zemi pred dverami
Ako šiel čas tak Pán handru používal častejšie a častejšie dokonca jedného dňa ju zobral dnu domov a hodil tam na zem Handra bola šťastím bez seba že sa konečne dostala dnu do domu
Každý deň ako bola v blízkosti toho vznešeného Pána tak sa ku nemu viac a viac približovala
Dokonca sa stalo že Pán ktorý bol taký mocný a vznešený prejavil svoje láskavé srdce a pár krát handru aj oslovil
Ako šiel čas tak sa handra a Pán zbližovali
Handra bola Pánovi verne a oddane omotana okolo nôh a rozprávala Pánovi príbehy
Pán mal však natoľko láskavé srdce že dovolil svojej oddanej handre zdvihnúť hlavu Handre sa to veľmi zapáčilo a žiadala od Pána stále viac a viac
Pán ktorý bol na toľko mocný že daroval handre krídla stále veril že mu bude verne slúžiť
Lenže jedného dňa sa stalo niečo nepredstaviteľné Handra na toľko spysnela že chcela roztiahnuť svoje nové krídla a letieť Verila že je na toľko schopná že to určite dokáže aj sama Lenže sa prestala
Ako vzlietla do vzduchu tak ju začal vietor unášať preč od jej Pána Vietor a koruny stromov ju trhali na kúsky Už zase z nej bola len zničená a potrhana handra Všetky rany čo jej Pán zahojil boli späť Plakala prosila ale vietor ju unášal ďaleko
Až raz ustal a ona zničená a unavená dopadla na zem Nevedela pochopiť prečo ju tento krát jej rany tak bolia veď už toľko krát bola potrhana a zničená ale nikdy to tak nebolelo
Až jedného dňa sa jej zjavila dobrá víla ktorá jej vysvetlia že jej Pán bol na toľko mocný že jej dal neobyčajný dar Dar o ktorom tá handra ani netušila Jej Pán jej dal dušu Tým ako jej dovolil dvíhať hlavu jej dával aj svojou silu a tie rany čo ju teraz tak bolia bolia pre to tak veľmi lebo to bolí roztrhaná duša Handra ktorá nikdy nepoznala lásku zrazu o ňu prišla
Vlastnou pýchou a hlúposťou sa pripravila o možnosť byť po boku vznešeného Pána
A tak teraz tíško leží na zemi a narieka Dúfa že znovu pôjde okolo nejaký Pán ktorý síce nebude tak vznešený ani mocný ale taký ktorý bude mať len silu v rukách Bičom z nej vyženie jej dušu a lásku Každá jedna slza ktorá sa jej skotula z oka nebude od bolesti alebo pre potešenie jej nového pána Ale každá jedna bude smútiť za jej vznešenym Pánom
Každý večer v kúte keď sa bude snažiť vylízať zo svojich rán bude snívať sen o tom ako ju raz vietor prinesie k dverám jej Pána vie že okolo neho nôh už bude omotana iná handra taká ktorá si to bude vážiť a taká ktorá si to aj zaslúži Jediné v čo dúfa je že bude môcť vznešeného Pána poprosiť o odpustenie....