Pamätáš si na to, keď sme sa prvýkrát stretli?

Stála si pri okne a pozerala si sa von na pomaly zapadajúce slnko. Izba bola zahalená v teplom zlatom svetle. Ticho medzi nami bolo naplnené očakávaním. Vzduch bol hustý, akoby všetko okolo nás čakalo na pohyb, na slovo, ktoré by všetko rozvírilo.

„Pamätáš si na to, keď sme sa prvýkrát stretli?“ spýtala si sa náhle, tvoj hlas bol tichý, takmer ho odniesol jemný vánok, ktorý sa predral cez pootvorené okno.

Otočila som sa k tebe, čakala som, čo povieš ďalej. Tvoje oči hľadali moje, akoby si v nich chcela nájsť odpoveď.

„Čo ti prebehlo hlavou, keď sa naše pohľady prvýkrát stretli?“
„Aký pocit ťa zaplavil pri prvom dotyku?"
„Cítila si to tiché napätie z neznáma?“

Pamätala som si ten deň. Ten moment, keď som ťa uvidela prvýkrát. Bola si zahalená do tajomstva, ktoré ma okamžite priťahovalo. Každý náš dotyk, každý pohľad medzi nami, bol nabitý energiou, ktorá mi zamotala hlavu.

Ale ty si nechcela, aby som ti odpovedala. Prišla si bližšie, tvoje oči zrazu skrývali niečo viac než len otázky, bolo to niečo temnejšie.

„Nechaj tie otázky teraz bez odpovede,“ povedala si a chytila ma za ruku. V tvojom dotyku bol prísľub niečoho väčšieho, niečoho, čo sme obe cítili, ale ešte nezažili.

„Teraz mám pre teba inú úlohu, prečítaj mi príbeh, ktorý som nedávno napísala.“

Podala si mi zopár stránok, na ktorých bol text napísaný uhľadným rukopisom. Posadila som sa na posteľ, zatiaľ čo ty si si našla miesto za mnou. Pozrela som sa na názov príbehu: „Pamätáš si na to, keď sme sa prvýkrát stretli?“ Srdce mi začalo biť rýchlejšie. Zbadala si môj výraz a na perách ti zahral nenápadný úsmev. „Inšpirovala som sa naším prvým stretnutím, ale pridala som aj pár svojich nevyslovených predstáv o tom, čo všetko som s tebou chcela urobiť už vtedy.”

„Skús sa sústrediť na text, bez toho, aby si sa zachvela.“
„Bez toho, aby sa ti rozmazal pohľad."
„Bez toho, aby si čo i len jemne vzdychla.“

Začala som čitať. Písmena sa mi rozplývaju pred očami, keď tvoje ruky nájdu cestu okolo môjho tela, prsty opatrne skúmajú každú moju reakciu.

Snažím sa sústrediť. Vzduch v miestnosti je zrazu tažší, napätie sa medzi nami stáva hmatateľným. S každým tvojim dotykom je pre mňa čoraz ťažšie udržať koncentráciu. Snažím sa nepohnúť, nezachvieť sa, ale tvoje dotyky sú intenzívnejšie.
Cítila som, ako sa pomaly topím v napätí medzi tým, čo čítam, a tým, čo prežívam.

Bola to viac než len hra, bola to skúška, výzva, ktorá ma nútila čeliť samej sebe a svojim túžbam.

Ty si vedela, že som bola v tejto hre odsúdená na prehru.
Preto si nepotrebovala odpovede v slovách. Vedeľa si o iných spôsoboch, ako ti odpoviem.

Nie cez moje hlasivky.
Nie cez pohryzené pery, po ktorych skĺzne môj jazyk.
Nie silou vydychovaného vzduchu.

Ale spôsobom, akým moje boky túžia stále naliehavejšie po hĺbke tvôjho dotyku, zatiaľ, čo sa topím v riadkoch príbehu.
Spôsobom, akým ťa moje steny pevne obklopia, keď mojej pičke prstami odhalíš, čo všetko sa mohlo odohrať v deň, keď sa naše pohlady po prvýkrát stretli.

Teraz sme to prežívali. Akoby sme čas vrátili späť k nášmu prvému stretnutiu, tentokrát však bez zábran a s odvahou.