Poviedky

„Ideme do podkrovia, no najskôr to tu trošku sprac. Budem ťa tam čakať.“ Povie mi bez toho, že by čakal nejakú odpoveď, capne ma po zadku a odchádza.

Páči sa mi keď mi hovorí čo mám robiť. Nevnímam to ako buzerovanie, ale ako vedenie - neschádzať na zlé chodníčky, ale držať si disciplínu, plniť si povinnosti, a až potom príde odmena a oddych. Ale d...

Otvorila oči, všetko vidí rozmazane a hlava ju príšerne bolí. Postupne sa jej vracia zrak. Už rozoznáva kontúry a obrysy foriem. je v akejsi veľkej, neorustikálne zariadnej obývačke. Tehlová priečka, masívne dubové trámy, renovovaný nábytok. Takmer rozprávkové okná a dvere s kovanými kľučkami. V krbe blčí oheň. Nechápe ako sa sem dostala, na nič si...

Izba bola dosť veľká s niekoľkými skriňami a dvoma drevenými posteľami. Jedna široká s vyrezávaným stropom, zjavne určená pánovi a druhá jednoduchšia, podobná tej čo mala doma, ale táto mala väčšiu zdobenú perinu.
“Tu nájdeš oblečenie,” ukázal na menšiu skriňu na druhom konci miestnosti. “Pán príde až oslava skončí.”
“Čo mám dovtedy robiť?”
“Čakať,”...

Jelikož mám zákaz postovat cokoliv z aktuálního dění, přidám jednu vzpomínkovou.

Je tomu už mnoho let, kdy jsem zažil setkání, na které asi nikdy nezapomenu.
Na jedné zábavě jsem se seznámil s hezkou dívkou. Blond vlasy, zelené oči, pěkná postava se širšími boky a velkými ňadry - prostě pro mne to pravé ořechové.
Slovo dalo slovo a začali jsme se ...