Chytil som ju za ruku. “Poď ku mne. Už si mi chýbala.” pevne som ju objal. Privoňal k jej vlasom. Chvíľu sme stáli v objatí a ja som prechádzal rukami po jej chrbte.
“Aj ty si mi chýbal,” povedala pokojne a oprela si o mňa hlavu, akoby chcela počuť, čo sa vo mne odohráva. “Odprevaď ma domov, prosím.”
Lamik prosí.. Trochu nezvyk.
Sadli sme si do aut...