Posted 17.02.2023 by Pripinacik in Femdom
Päť.
Dva mesiace odopierania orgazmu sa premenili na mliečny, mazlavý vodopád ktorý mi steká po latexovej rukavici a pomalým tempom kvapká na povlečenie postele, “super, to som nedomyslela,” utrúsim do priestoru, ako tak nečinne sedím s rukou v jej dierke a hľadím na červenú stenu za čelom postele.
“Nabudúce ti natiahnem kondóm cez klietku, aby si tu nespravila zase takýto bordel.” Viky nereaguje, asi si užíva dojazd a to je presne ten moment, kedy ju musím zase stiahnúť späť do reality. Mám pocit, že to bolo pre ňu až moc veľké potešenie a tak jej to treba trošku okoreniť. Začala som z nej vyťahovať moju ruku a ona okamžite zastonala a zdvihla hlavu. Nespúšťam ju z očí, študujem jej reakcie a snažím sa ich zaradiť, tvár jej hrá všetkými možnými emóciami a pripomína okamih ako keď na hladinu vody dopadajú lúče zapadajúceho zimného slnka a tvoj mozog nevie jasne prečítať farebnú paletu, ktorú zvlnená hladina ponúka. Ako som hovorila, je to aj pre mňa veľká výzva.
Dierka sa po chvíľke odporu nakoniec poddala a ruka uzrela svetlo sveta, môjho sveta, Viky sa celá otriasala pri procese ale udatne držala jazyk za roubíkom a nevydala zo seba ani hláska. Moja kôpka štastia, hovorím si v duchu ako tak na ňu pozerám a usmievam sa.
“Vyzeráš, že máš toho dosť…” na chvíľu sa odmlčím a pozriem sa na ruku, “a čo spravíme s týmto bielym zlatom?” ako správna štetka by mala po sebe poupratovať ale ja som sa v okamihu rozhodla, že to do nej dostanem z opačného konca a ľavou dlaňou som nahrnula ejakulát na pravú dlaň a priložila ju Viky k zadným vrátkam, trochu ju pretrela a zaujala pozíciu na ďalšie vniknutie.
Viky začala mumlať a krútiť hlavou do strán, “ale, ale, ale, čo sa ti nepáči?” pýtam sa vyšším tónom hlasu, “snáď nechceš madam naznačiť, že by sa mala krotiť?”
Naklonila som sa nad jej spútané telo opierajúc sa o ľavú ruku a zblízka sa jej pozrela do očí, “JA som tu tá, čo rozdáva karty, JA mám ultimátne právo spraviť s tebou čo chcem, si moja malá sučka, moja hračka a JA sa chcem s tebou hrať. Si otrokyňa mojích predstáv, nástroj skrz ktorý mením svoju fantáziu na realitu…” v okamihu som ju verbálne skrotila. “A v neposlednom rade, nemôžeš spraviť vôbec, ale že vôbec nič, aby si ma zastavila. Ležíš tu, spútana a úplne odhalená, nikto na svete o tebe nevie toľko čo ja. Ja mám kľúče od klietky a od tvojho srdca. Naše duše sú prepletené ako divý vinič, si mojou súčasťou rovnako ako ja tvojou, som tvoja droga, ktorá ti koluje v žilách a ty nevieš povedať nie.”
Po Oscarovom monológu Viky iba zostala civieť, sliny jej stekali po krku smerom k pleciam a strácali sa pod šatami, v očiach sa jej zjavila slza dojatia ale ona rýchlo zažmúrila oči aby ju vytlačila von a zaklonila hlavu, asi v nádeji, že si to nevšimnem. To pohlo aj mnou, ale rýchlo som zahnala emotívne myšlienky a začala do Viky vstupovať rukou, stále naklonená k jej tvári, “zdvihni hlavu a pozri sa mi do očí,” zašepkala som. Slza sa niekde stratila a Viky s prižmúrenými modrými očami očakáva moment, kedy ucíti moje zápästie na okraji svojej dierky.
Intezívny moment napätia spomaľuje čas okolo nás, teória relativity na náš zvrátený spôsob, prepojenie duší, ktoré k sebe našli cestu vo svete, ktorému tak málo rozumejú a preto si vybudovali svoj vlastný, s pravidlami, ktoré určuje Madam Lena.
Viky hlasno oznamuje, že moja ruka je dnu, ja si naspäť pohodlne sadám a davám sa do práce. Ťahám ruku von a zase dnu, jej ejakulát sa mieša s lubrigantom a uľahčuje spanilú jazdu mojej ruky, “dnes ti, ako sa hovorí, vyšukám mozog z hlavy,” oznamujem svojej štetke, ktorá sa nachádza vo víre mojej fantázie a jej telo ju očividne neposlúcha, je v krčoch a svaly jej kde a tu náhodne vystreľujú. Toto sa mi náramne páči, pripadám si ako bábkoherečka, spravím pohyb a bábka poskočí, veľká zábava, to sa vám musím priznať.
Takto pokračujem, ani neviem ako dlho, stratila som pojem o čase. Zopár krát som ruku prestriedala s dildom aby som hračke dala trochu vydýchnuť. “Viky, som s tebou spokojná, dnes som sa náramne zabavila, som rada, že si tu.” Som už aj docela unavená a tak mi na teraz stačí. Odložila som hračky bokom, ruky utrela do uteráku a natiahla sa popri Viky na posteľ, v jej tvári bolo zreteľne vidieť únavu a úľavu. Nečudujem sa, predsa som ju previedla takým menším peklom a parádne zneužila jej dierku, no viem, že som neprekročila hranicu, je to predsa moja malá análna otrokyňa. Rozopla som jej náhubok a vybrala z úst, na lícach mala otlačené popruhy a musela mať meravé svaly ale aj tak sa na mňa otočila s úsmevom.
“Ďakujem madam, naozaj ďakujem, nič intenzívnejšie som ešte nezažila a myslela som, že vyskočím z kože keď som sa spravila,” Viky spustila monológ, “no to, čo prišlo potom, by sa dalo považovať za trans… tra… transcendentálny zážitok” zakoktala sa, “celé moje telo bolo strašne citlivé a vy madam, ste sa ešte iba rozbiehala, no ja som už fakt mala dosť, presne ako ste poznamenala.”
Ležím vedľa nej a počúvam jej spoveď o tom, ako si už myslela, že narazila na múr rozkoše ale moja pomocná ruka ju postrčila cez ten múr a za ním odkryla dalšiu dimenziu opojných pocitov. Citím sa skvelo, trochu unavene, ale naozaj skvelo. Som silná žena, ktorá si poradí so všetkým, čo na ňu život vrhne ale z času na čas tiež potrebujem blízkosť osoby, pri ktorej skrátka môžem byť sama sebou. To je predsa úplne normálne, neoddeliteľná súčasť každého vzťahu. Ale vanilkový vzťah vám nedokáže dať to, čo ponúka tento svet, to vám isto nemusím vysvetlovať. Viktor je ojedinelý úkaz, odchýlka v systéme, niečo s čím som nepočítala. Už keď ma kontaktoval prvý krát som mala taký divný pocit, niečo na tom chlapovi bolo, nevedela som si to vysvetliť. Áno, mala som ten večer otvorenú sedmičku vína, ale to celkom určite neovplyvnilo môj úsudok. Ja sa málokedy mýlim, mám vysoký morálny kredit a práve z týchto dvoch dôvodov nepodávam tikety. Ale teraz vážne. Čo by ste si asi pomysleli, keby ste na prvom osobnom stretnutí s potecionálnym subíkom dostala od neho kvety? Neviem ako vám, ale mne sa to nikdy nestalo. Úplne neortodoxné, bláznivé, čakal na mňa v kaviarni ako prváčik na vysvedčenie ale zároveň z neho sršala vyrovnanosť a istota, že to ako koná, neni vôbec divné. Zaskočil ma a na chvíľu ma zosadil z trónu dominancie, misky váh sa vrátili späť až behom našeho dlhého rozhovoru, počas ktorého som začala motať moje pomyselné putá okolo jeho myšlienok.
Rukou som jej prečesala vlasy ale skrz latex som necítila ich jemnosť, voňali neutrálne, vyslovene ani žensky alebo mužsky. “Dobre, trochu si odpočiň, idem sa osviežiť, ty ešte určite vydržíš.”
“Áno, madam, moje potreby máte plne pod kontrolou vy,” odpovedala Viky a ja som vstala z postele, odišla som do kuchyne a nechala ju tam ležať spútanú. Napila som sa vody a rozmyšľala čo s načatým večerom. Obvykle by sa náš večer chýlil ku koncu ale nechcelo sa mi ju pustiť domov, ešte sa mám chuť pohrať so svojou hračkou. Ale až za chvíľu, veď nemá ako ujsť. Posadila som sa v kuchyni a pomaly popíjala čerstvo odfiltrovanú vodu a v mysli si prehrávala okamihy, ktoré sa mi dnes odohrali pred očami.
Keď som sa vrátila do izby Viky nehybne ležala na posteli, aké prekvapenie, však? Pozrela sa na mňa, “môžem vám nejak ešte poslúžiť, madam?” spýtala sa neisto a ja som vycítila postranný úmysel.
“Madam slúžiš aj práve teraz, ty si možno myslíš, že tu len tak ležíš ale pre mňa to význam má, hreje ma pocit, že ťa mám v hrsti,” odpovedám a kráčam smerom k posteli, koberec tlmí dorazy mojich opätkov na zem a ako dopoviem vetu stojím vedľa nej a pozerám na ňu - zviazanú, bezmocnú, zneužitú, unavenú a odovzdanú. V okamihu mi prebleskne hlavou, že Viky má prázdnu dierku. “Viky, prečo si si od madam nevypýtala kolík?” touto otázkou som implikovala, že ju čaká trest, desať rán, počítame od znova.
“Madam, veľmi sa ospravedlňujem, môžem vás ponížene poprosiť o kolík?” odpovedá okamžite.
“Na čo ti je kolík? Kam ti ho mám dať?” pýtam sa provokatívne.
“Madam, prosím vás, chcem ho mať v zadočku, aby som vás potešila.”
“Tak v zadočku, dobre, dobre. A kto nosí v kolík v zadku?” ďalej hortím situáciu a usmievam sa.
“Madam, štetky nosia kolík v zadku a ja som jedna veľká análna štetka.” Perfektne, toto som chcela počuť.
“To je pekné, ale zaslúžila si si desať rán, kedže ti musím pripomínať, kým si, ty štetka,” otočila som sa ku komode a siahla po šuflíku s kolíkmi. Tiež ich mám peknú zbierku a kedže sme dnes rozšírili Vikyne ‘obzory’ tak volím kolík o priemere pol litrovej plechovky, viacmenej, to len aby ste si uvedomili rozmery mojej dnešnej zábavy. Zobrala som aj lubrigant, s hrejivým účinkom, s veľmi hrejivým účinkom a ako som sa otočila späť k Viky zdvihla som nad hlavu ruku, v ktorej som ho držala. Viky ho už pozná a očividne sa jej nasledujúci sled udalostí nebude až tak páčiť, čo usudzujem z jej kamennej tváre. No mali by ste vidieť jej výraz tváre, keď uvidela ten kolík, teda asi skôr kôl.
“Povedz mi Viky, na čo sa viac tešíš? Na tento krásny, veľký kolík, na to ako ti ho napracem do zadočku natretý týmto skvelým hrejivým gélom, alebo na desať rán rákoskou?” usmievam sa od ucha k uchu a neviem či ma teší jej zdesený pohľad, alebo to, že konečne využijem tento kolík.
Po chíľke mlčania konečne prehovorila, “madam, teším sa na všetky veci, ktoré môžem s vami zažiť a veľmi som vám za ne vďačná.” Och, správna odpoveď.
“Výborne, tak sa priprav,” sadám si na posteľ a rýchlo natieram hračku gélom. Kolík začnem tlačiť dnu a okamžite sa užšia polovica stráca vo Viky no potom musím pritlačiť. “Uvoľni sa.”
“Snažím sa, madam,” hovorí so zatvorenými očami a ja neprestávam vyvíjať tlak na dierku, zrazu, ani neviem ako, kolík poskočí a za hlbokého výdychu sa ocitá celý dnu. “To bolo až moc jednoduché,” poznamenám stroho a som aj mierne prekvapená. Teraz len chvíľu počkať, aby začal gél účinkovať.
Medzi tým chytím Viky za rameno a nohu a pomôžem jej preklopiť sa na kolená, ale kedže je pevne a tesno spútaná jej tvár končí v povliečke. Musím jej odopať pás, ktorý jej nohy fixuje okolo krku, nechcem si predsa pokaziť takú skvelú hračku. Vyhrniem jej sukňu, zjaví sa jej zadoček v plnej kráse, ktorý je stále poznačený predošlými ranami. Z dierky trčí červený kolík, ktorého farba je pod umelým osvetlením takmer totožná s lakom na nechtoch rúk, ktoré má stále spútané za chrbtom. Svižne pobehnem ku komode, kde ma stále čaká rákoska, beriem ju do ruky a už aj som pri Viky a bez výstrahy začínam.
Viky zastoná, “Jeden, ďakujem madam…”
Po desiatej rane ju pohladím rukou po zadočku a plynuje prejdem nižšie, cez mostík ku guľkám, ktoré silno zovriem v dlani a Viky celá poskočí. “Ďakujem, madam,” precedí pomedzi zuby a ja ju držím v dlani ešte zopár okamihov.
“Ako sa ti páči nový kolík?” pýtam sa zvedavo a jemne ho potlačím prstom hlbšie.
“Je veľmi veľký madam, ďakujem.”
“To rada počujem, idem si dať pohár vína, ty tu pekne čakaj a nikam nechoď,” dopoviem a zasmejem sa.
Ako tak odchádzam z izby otočím hlavu ponad ľavé rameno a s úsmevom sa strácam za rohom. Ešte nekončím, pomyslím si.
Dva mesiace odopierania orgazmu sa premenili na mliečny, mazlavý vodopád ktorý mi steká po latexovej rukavici a pomalým tempom kvapká na povlečenie postele, “super, to som nedomyslela,” utrúsim do priestoru, ako tak nečinne sedím s rukou v jej dierke a hľadím na červenú stenu za čelom postele.
“Nabudúce ti natiahnem kondóm cez klietku, aby si tu nespravila zase takýto bordel.” Viky nereaguje, asi si užíva dojazd a to je presne ten moment, kedy ju musím zase stiahnúť späť do reality. Mám pocit, že to bolo pre ňu až moc veľké potešenie a tak jej to treba trošku okoreniť. Začala som z nej vyťahovať moju ruku a ona okamžite zastonala a zdvihla hlavu. Nespúšťam ju z očí, študujem jej reakcie a snažím sa ich zaradiť, tvár jej hrá všetkými možnými emóciami a pripomína okamih ako keď na hladinu vody dopadajú lúče zapadajúceho zimného slnka a tvoj mozog nevie jasne prečítať farebnú paletu, ktorú zvlnená hladina ponúka. Ako som hovorila, je to aj pre mňa veľká výzva.
Dierka sa po chvíľke odporu nakoniec poddala a ruka uzrela svetlo sveta, môjho sveta, Viky sa celá otriasala pri procese ale udatne držala jazyk za roubíkom a nevydala zo seba ani hláska. Moja kôpka štastia, hovorím si v duchu ako tak na ňu pozerám a usmievam sa.
“Vyzeráš, že máš toho dosť…” na chvíľu sa odmlčím a pozriem sa na ruku, “a čo spravíme s týmto bielym zlatom?” ako správna štetka by mala po sebe poupratovať ale ja som sa v okamihu rozhodla, že to do nej dostanem z opačného konca a ľavou dlaňou som nahrnula ejakulát na pravú dlaň a priložila ju Viky k zadným vrátkam, trochu ju pretrela a zaujala pozíciu na ďalšie vniknutie.
Viky začala mumlať a krútiť hlavou do strán, “ale, ale, ale, čo sa ti nepáči?” pýtam sa vyšším tónom hlasu, “snáď nechceš madam naznačiť, že by sa mala krotiť?”
Naklonila som sa nad jej spútané telo opierajúc sa o ľavú ruku a zblízka sa jej pozrela do očí, “JA som tu tá, čo rozdáva karty, JA mám ultimátne právo spraviť s tebou čo chcem, si moja malá sučka, moja hračka a JA sa chcem s tebou hrať. Si otrokyňa mojích predstáv, nástroj skrz ktorý mením svoju fantáziu na realitu…” v okamihu som ju verbálne skrotila. “A v neposlednom rade, nemôžeš spraviť vôbec, ale že vôbec nič, aby si ma zastavila. Ležíš tu, spútana a úplne odhalená, nikto na svete o tebe nevie toľko čo ja. Ja mám kľúče od klietky a od tvojho srdca. Naše duše sú prepletené ako divý vinič, si mojou súčasťou rovnako ako ja tvojou, som tvoja droga, ktorá ti koluje v žilách a ty nevieš povedať nie.”
Po Oscarovom monológu Viky iba zostala civieť, sliny jej stekali po krku smerom k pleciam a strácali sa pod šatami, v očiach sa jej zjavila slza dojatia ale ona rýchlo zažmúrila oči aby ju vytlačila von a zaklonila hlavu, asi v nádeji, že si to nevšimnem. To pohlo aj mnou, ale rýchlo som zahnala emotívne myšlienky a začala do Viky vstupovať rukou, stále naklonená k jej tvári, “zdvihni hlavu a pozri sa mi do očí,” zašepkala som. Slza sa niekde stratila a Viky s prižmúrenými modrými očami očakáva moment, kedy ucíti moje zápästie na okraji svojej dierky.
Intezívny moment napätia spomaľuje čas okolo nás, teória relativity na náš zvrátený spôsob, prepojenie duší, ktoré k sebe našli cestu vo svete, ktorému tak málo rozumejú a preto si vybudovali svoj vlastný, s pravidlami, ktoré určuje Madam Lena.
Viky hlasno oznamuje, že moja ruka je dnu, ja si naspäť pohodlne sadám a davám sa do práce. Ťahám ruku von a zase dnu, jej ejakulát sa mieša s lubrigantom a uľahčuje spanilú jazdu mojej ruky, “dnes ti, ako sa hovorí, vyšukám mozog z hlavy,” oznamujem svojej štetke, ktorá sa nachádza vo víre mojej fantázie a jej telo ju očividne neposlúcha, je v krčoch a svaly jej kde a tu náhodne vystreľujú. Toto sa mi náramne páči, pripadám si ako bábkoherečka, spravím pohyb a bábka poskočí, veľká zábava, to sa vám musím priznať.
Takto pokračujem, ani neviem ako dlho, stratila som pojem o čase. Zopár krát som ruku prestriedala s dildom aby som hračke dala trochu vydýchnuť. “Viky, som s tebou spokojná, dnes som sa náramne zabavila, som rada, že si tu.” Som už aj docela unavená a tak mi na teraz stačí. Odložila som hračky bokom, ruky utrela do uteráku a natiahla sa popri Viky na posteľ, v jej tvári bolo zreteľne vidieť únavu a úľavu. Nečudujem sa, predsa som ju previedla takým menším peklom a parádne zneužila jej dierku, no viem, že som neprekročila hranicu, je to predsa moja malá análna otrokyňa. Rozopla som jej náhubok a vybrala z úst, na lícach mala otlačené popruhy a musela mať meravé svaly ale aj tak sa na mňa otočila s úsmevom.
“Ďakujem madam, naozaj ďakujem, nič intenzívnejšie som ešte nezažila a myslela som, že vyskočím z kože keď som sa spravila,” Viky spustila monológ, “no to, čo prišlo potom, by sa dalo považovať za trans… tra… transcendentálny zážitok” zakoktala sa, “celé moje telo bolo strašne citlivé a vy madam, ste sa ešte iba rozbiehala, no ja som už fakt mala dosť, presne ako ste poznamenala.”
Ležím vedľa nej a počúvam jej spoveď o tom, ako si už myslela, že narazila na múr rozkoše ale moja pomocná ruka ju postrčila cez ten múr a za ním odkryla dalšiu dimenziu opojných pocitov. Citím sa skvelo, trochu unavene, ale naozaj skvelo. Som silná žena, ktorá si poradí so všetkým, čo na ňu život vrhne ale z času na čas tiež potrebujem blízkosť osoby, pri ktorej skrátka môžem byť sama sebou. To je predsa úplne normálne, neoddeliteľná súčasť každého vzťahu. Ale vanilkový vzťah vám nedokáže dať to, čo ponúka tento svet, to vám isto nemusím vysvetlovať. Viktor je ojedinelý úkaz, odchýlka v systéme, niečo s čím som nepočítala. Už keď ma kontaktoval prvý krát som mala taký divný pocit, niečo na tom chlapovi bolo, nevedela som si to vysvetliť. Áno, mala som ten večer otvorenú sedmičku vína, ale to celkom určite neovplyvnilo môj úsudok. Ja sa málokedy mýlim, mám vysoký morálny kredit a práve z týchto dvoch dôvodov nepodávam tikety. Ale teraz vážne. Čo by ste si asi pomysleli, keby ste na prvom osobnom stretnutí s potecionálnym subíkom dostala od neho kvety? Neviem ako vám, ale mne sa to nikdy nestalo. Úplne neortodoxné, bláznivé, čakal na mňa v kaviarni ako prváčik na vysvedčenie ale zároveň z neho sršala vyrovnanosť a istota, že to ako koná, neni vôbec divné. Zaskočil ma a na chvíľu ma zosadil z trónu dominancie, misky váh sa vrátili späť až behom našeho dlhého rozhovoru, počas ktorého som začala motať moje pomyselné putá okolo jeho myšlienok.
Rukou som jej prečesala vlasy ale skrz latex som necítila ich jemnosť, voňali neutrálne, vyslovene ani žensky alebo mužsky. “Dobre, trochu si odpočiň, idem sa osviežiť, ty ešte určite vydržíš.”
“Áno, madam, moje potreby máte plne pod kontrolou vy,” odpovedala Viky a ja som vstala z postele, odišla som do kuchyne a nechala ju tam ležať spútanú. Napila som sa vody a rozmyšľala čo s načatým večerom. Obvykle by sa náš večer chýlil ku koncu ale nechcelo sa mi ju pustiť domov, ešte sa mám chuť pohrať so svojou hračkou. Ale až za chvíľu, veď nemá ako ujsť. Posadila som sa v kuchyni a pomaly popíjala čerstvo odfiltrovanú vodu a v mysli si prehrávala okamihy, ktoré sa mi dnes odohrali pred očami.
Keď som sa vrátila do izby Viky nehybne ležala na posteli, aké prekvapenie, však? Pozrela sa na mňa, “môžem vám nejak ešte poslúžiť, madam?” spýtala sa neisto a ja som vycítila postranný úmysel.
“Madam slúžiš aj práve teraz, ty si možno myslíš, že tu len tak ležíš ale pre mňa to význam má, hreje ma pocit, že ťa mám v hrsti,” odpovedám a kráčam smerom k posteli, koberec tlmí dorazy mojich opätkov na zem a ako dopoviem vetu stojím vedľa nej a pozerám na ňu - zviazanú, bezmocnú, zneužitú, unavenú a odovzdanú. V okamihu mi prebleskne hlavou, že Viky má prázdnu dierku. “Viky, prečo si si od madam nevypýtala kolík?” touto otázkou som implikovala, že ju čaká trest, desať rán, počítame od znova.
“Madam, veľmi sa ospravedlňujem, môžem vás ponížene poprosiť o kolík?” odpovedá okamžite.
“Na čo ti je kolík? Kam ti ho mám dať?” pýtam sa provokatívne.
“Madam, prosím vás, chcem ho mať v zadočku, aby som vás potešila.”
“Tak v zadočku, dobre, dobre. A kto nosí v kolík v zadku?” ďalej hortím situáciu a usmievam sa.
“Madam, štetky nosia kolík v zadku a ja som jedna veľká análna štetka.” Perfektne, toto som chcela počuť.
“To je pekné, ale zaslúžila si si desať rán, kedže ti musím pripomínať, kým si, ty štetka,” otočila som sa ku komode a siahla po šuflíku s kolíkmi. Tiež ich mám peknú zbierku a kedže sme dnes rozšírili Vikyne ‘obzory’ tak volím kolík o priemere pol litrovej plechovky, viacmenej, to len aby ste si uvedomili rozmery mojej dnešnej zábavy. Zobrala som aj lubrigant, s hrejivým účinkom, s veľmi hrejivým účinkom a ako som sa otočila späť k Viky zdvihla som nad hlavu ruku, v ktorej som ho držala. Viky ho už pozná a očividne sa jej nasledujúci sled udalostí nebude až tak páčiť, čo usudzujem z jej kamennej tváre. No mali by ste vidieť jej výraz tváre, keď uvidela ten kolík, teda asi skôr kôl.
“Povedz mi Viky, na čo sa viac tešíš? Na tento krásny, veľký kolík, na to ako ti ho napracem do zadočku natretý týmto skvelým hrejivým gélom, alebo na desať rán rákoskou?” usmievam sa od ucha k uchu a neviem či ma teší jej zdesený pohľad, alebo to, že konečne využijem tento kolík.
Po chíľke mlčania konečne prehovorila, “madam, teším sa na všetky veci, ktoré môžem s vami zažiť a veľmi som vám za ne vďačná.” Och, správna odpoveď.
“Výborne, tak sa priprav,” sadám si na posteľ a rýchlo natieram hračku gélom. Kolík začnem tlačiť dnu a okamžite sa užšia polovica stráca vo Viky no potom musím pritlačiť. “Uvoľni sa.”
“Snažím sa, madam,” hovorí so zatvorenými očami a ja neprestávam vyvíjať tlak na dierku, zrazu, ani neviem ako, kolík poskočí a za hlbokého výdychu sa ocitá celý dnu. “To bolo až moc jednoduché,” poznamenám stroho a som aj mierne prekvapená. Teraz len chvíľu počkať, aby začal gél účinkovať.
Medzi tým chytím Viky za rameno a nohu a pomôžem jej preklopiť sa na kolená, ale kedže je pevne a tesno spútaná jej tvár končí v povliečke. Musím jej odopať pás, ktorý jej nohy fixuje okolo krku, nechcem si predsa pokaziť takú skvelú hračku. Vyhrniem jej sukňu, zjaví sa jej zadoček v plnej kráse, ktorý je stále poznačený predošlými ranami. Z dierky trčí červený kolík, ktorého farba je pod umelým osvetlením takmer totožná s lakom na nechtoch rúk, ktoré má stále spútané za chrbtom. Svižne pobehnem ku komode, kde ma stále čaká rákoska, beriem ju do ruky a už aj som pri Viky a bez výstrahy začínam.
Viky zastoná, “Jeden, ďakujem madam…”
Po desiatej rane ju pohladím rukou po zadočku a plynuje prejdem nižšie, cez mostík ku guľkám, ktoré silno zovriem v dlani a Viky celá poskočí. “Ďakujem, madam,” precedí pomedzi zuby a ja ju držím v dlani ešte zopár okamihov.
“Ako sa ti páči nový kolík?” pýtam sa zvedavo a jemne ho potlačím prstom hlbšie.
“Je veľmi veľký madam, ďakujem.”
“To rada počujem, idem si dať pohár vína, ty tu pekne čakaj a nikam nechoď,” dopoviem a zasmejem sa.
Ako tak odchádzam z izby otočím hlavu ponad ľavé rameno a s úsmevom sa strácam za rohom. Ešte nekončím, pomyslím si.
