Vášnivý proces, riešenia rovnice o dvoch neznámych, získaval prvú kontúru. Výsledok bol daný, pomstiť Vierku a vyriešiť jej a aj moje nemalé poníženie. Sudca by povedal, je vinná! Nie som len sudca, chcem byť exekútor! Žiadne zabavovanie majetku, oko za oko, zub za zub!
Nedodržanie dohodnutých pravidiel, predložené dôkazy neodškriepiteľné. Chlpy vo vrecúšku, šráfy po tele, na duši.
Ok, chlpy vyrašia možno o mesiac. Budem to znova upravovať, česať, starať sa. Chcel som holiť ja, holil iný.
Šráfy a odreniny potrvajú možno týždeň. Dotrhané šaty, spodné prádlo, zničené lodičky. Nadržaní nemci, há há...
Chlapi si podajú ruky, netreba zmluvu. Tu dopadla naša dohoda tak, ako by žiadna nebola.
Poďme k meritu veci s názvom „plánovanie odplaty“.
Jednoduchá rovnica o dvoch neznámych.
Teda zápis rovnosti dvoch výrazov L(x) = P(x), v ktorom treba určiť hodnotu premenenej z daného číselného oboru tak, aby sme po dosadení dostali pravdivý výrok, neznáme - premenná v danej rovnici, koreň rovnice – hodnota neznámej (číslo), pre ktoré sa výrazy, L (x) a P(x) sa rovnajú. Ale jebme na matematiku.
Podstata je zrejmá. Pre uskutočnenie plánovanej pomsty potrebujem získať dve neznáme na svoju stranu, teda dvakrát slovo „súhlasím“.
Začnem prvým „áno“. Prvé áno musí vysloviť Vierka. Diana je zrejme už znovu-kámoška a musí byť prvoradé zdemolovať jej cítenie voči tejto neskutočnej mrche. Ako trestať jej kamarátku, keď kamarátka nebude pri tom nahá, ponižovaná, bičovaná, naťahovaná, skŕčaná, visiaca, ležiaca, sediaca, kľačiaca, stojaca, opreta, neopretá, prosiaca a neviem...? Tu sa pridáva nový rozmer, žiarlivosť.
Druhé „áno“ musí povedať mrcha prezlečená za našu kamarátku. Mimochodom volá sa Diana!!! Kurvafix! Stále ma to kmáše... Tu sa rozpisovať nemá zmyslel. Moja podaná ruka bola opľutá! Nepreženiem, keď poviem trikrát.
Prvý pracovný meeting v zložení 1+1, prebehol s Vierkou. Chlebíčky, káva, a tak... Usadila ma hneď pri prvom chlebíčku: „je mi to jedno, nalož do nej čo sa vmestí!“ Neskôr sa opravila, pri káve: „aby si to nepochopil s omylom, rob si s ňou, čo uznáš za vhodné. Mám len dve podmienky, žiaden "sexpodtón" tam nechcem cítiť, ani náznakom!“
Uvažujem, kde do pekla zostala ta druhá podmienka. Nechal som to tak, však stačí mi tá jedna.
Pri druhom chebíčku prišla znenazdajky tá druhá.
„Keď ťa uvidím nadržaného slintať, alebo Dianu nadmieru trpieť, tak to divadlo ukončím! Jelito, kopyto?“ chrstla mi do končiacej porady tento výkričník s otazníkom. Nadržaného slintať? To čo si dovolila! Nič, to poriešime neskôr. Nateraz to prepočujem... Schválené!
Bez písomnej zmluvy sme to ukončili, po vzájomnom podaní rúk, bola poslaná kefovať dlaždice v záchode. Samozrejme vzorne oblečená v slúžkovskom úbore.
Druhý deň nasledoval meeting č.2 v zložení 2+1. Na jednej strane stola moja maličkosť a Vierka, na druhej Diana. Počet bleskov a hromov, argumentov a protiargumentov naberal silu nefalšovanej búrky. Už som nevedel ako víťazne ukončiť túto prietrž mračien, keď sa znenazdajky „zapojila“ Vierka.
Dívam sa ako bez slova vyzlieka uniformu slúžky. No to dopadnem, tie sa spojili. Nebude ani pomsta ani slúžka.
Polonahá, len v plátenej gaťkovej srande na šúrku, pozerá na Dianu.
„Vieš počítať minimálne do 63, tak počítaj! Vidíš moje zápästia, kotníky?“ rozhŕňa okraje spodničky a vyvaľuje na Dianu holý, pruhovaný zadok.
„Chceš vidieť moju kundu?“ štartuje svoj vznetový motor na zaskočenú členku prípravného výboru. Papiňák v jej hlave dostáva prvé trhliny. Och joj, toto nedopadne dobre. Neviem či sa mám vopchať pod stôl, alebo schovávať fľaše, jedna asi znova poletí.
Diana rezignuje.
„Oukej, uznávam máte pravdu, vymklo sa mi to spod kontroly. A čo teraz, ideme sa znovu hnevať?“ chladnokrvne odovzdáva svoj osud do našich rúk. Revem v duchu BINGO a vyliezam z pod stola, pod ktorý som nestačil vbehnúť.
Vierka je znovu oblečená v stejnokroji pedantnej slúžky. Šnúrky aj mašličky uviazané v rovnakých dĺžkach. Všetko je tak, ako má byť.
Nastalo hromové ticho...
Ticho, kedy nikto nevie, čo povedať. Niekedy je ticho balzamom pre uši, v tomto prípade bolo priam bolestivé. Funenie troch "rozzúrených býkov" pretínali záhadné pohľady.
„Hnevať sa nebudeme!“ prelamujem lady a nápadným gestom posielam Vierku na jej miesto, teda v pravo, ku dverám.
„OK, dostaneš ponuku. Dopredu vravím, nebude to ponuka, ktorá sa neodmieta, skôr naopak. Bol som lákavo donútený zvolať túto poradu a tebe Dianka dám možnosť, ako vrátiť naše vzťahy do normálu. Ber, alebo nechaj ležať!“ to už štebotám jej smerom a snažím sa replikovať jej vlastné slová z prednedávna.
„Mám však podmienku,“... kukám na Vierku, teda slúžku pri dverách, tá mi gestom zdvihnutej ruky ukazuje číslovku 2. Toto som pochopil ihneď, ešte že ju mám.
„Teda dve podmienky! Ak sa preklopíme cez tú prvú, dozvieš sa tú druhu.“
Diana zostáva viditeľne zaskočená, začína jej dochádzať o čo tu pôjde. Priatelia, tak bledú som ju dávno nevidel. Gúĺa očami, rozťahuje nozdry a zlostne kúše spodnú peru.
Odchádzam si pre občerstvenie. Vierka niečo znovu naznačuje, tak prehodím k svojej slúžke otázku: „dáš si niečo?“ Diana je k nám chrbtom a zlostne reaguje: „dík, už mám všetko!“
Nahráva mi na smeč: „teba sa zatiaľ nikto nič nepýtal!“
Vierka veselo: „poprosím ťa, teda Vás pane, ryža by sa hodila. Je tam niekde v hornej poličke.“
A že ženy nemajú fantáziu...
Nedodržanie dohodnutých pravidiel, predložené dôkazy neodškriepiteľné. Chlpy vo vrecúšku, šráfy po tele, na duši.
Ok, chlpy vyrašia možno o mesiac. Budem to znova upravovať, česať, starať sa. Chcel som holiť ja, holil iný.
Šráfy a odreniny potrvajú možno týždeň. Dotrhané šaty, spodné prádlo, zničené lodičky. Nadržaní nemci, há há...
Chlapi si podajú ruky, netreba zmluvu. Tu dopadla naša dohoda tak, ako by žiadna nebola.
Poďme k meritu veci s názvom „plánovanie odplaty“.
Jednoduchá rovnica o dvoch neznámych.
Teda zápis rovnosti dvoch výrazov L(x) = P(x), v ktorom treba určiť hodnotu premenenej z daného číselného oboru tak, aby sme po dosadení dostali pravdivý výrok, neznáme - premenná v danej rovnici, koreň rovnice – hodnota neznámej (číslo), pre ktoré sa výrazy, L (x) a P(x) sa rovnajú. Ale jebme na matematiku.
Podstata je zrejmá. Pre uskutočnenie plánovanej pomsty potrebujem získať dve neznáme na svoju stranu, teda dvakrát slovo „súhlasím“.
Začnem prvým „áno“. Prvé áno musí vysloviť Vierka. Diana je zrejme už znovu-kámoška a musí byť prvoradé zdemolovať jej cítenie voči tejto neskutočnej mrche. Ako trestať jej kamarátku, keď kamarátka nebude pri tom nahá, ponižovaná, bičovaná, naťahovaná, skŕčaná, visiaca, ležiaca, sediaca, kľačiaca, stojaca, opreta, neopretá, prosiaca a neviem...? Tu sa pridáva nový rozmer, žiarlivosť.
Druhé „áno“ musí povedať mrcha prezlečená za našu kamarátku. Mimochodom volá sa Diana!!! Kurvafix! Stále ma to kmáše... Tu sa rozpisovať nemá zmyslel. Moja podaná ruka bola opľutá! Nepreženiem, keď poviem trikrát.
Prvý pracovný meeting v zložení 1+1, prebehol s Vierkou. Chlebíčky, káva, a tak... Usadila ma hneď pri prvom chlebíčku: „je mi to jedno, nalož do nej čo sa vmestí!“ Neskôr sa opravila, pri káve: „aby si to nepochopil s omylom, rob si s ňou, čo uznáš za vhodné. Mám len dve podmienky, žiaden "sexpodtón" tam nechcem cítiť, ani náznakom!“
Uvažujem, kde do pekla zostala ta druhá podmienka. Nechal som to tak, však stačí mi tá jedna.
Pri druhom chebíčku prišla znenazdajky tá druhá.
„Keď ťa uvidím nadržaného slintať, alebo Dianu nadmieru trpieť, tak to divadlo ukončím! Jelito, kopyto?“ chrstla mi do končiacej porady tento výkričník s otazníkom. Nadržaného slintať? To čo si dovolila! Nič, to poriešime neskôr. Nateraz to prepočujem... Schválené!
Bez písomnej zmluvy sme to ukončili, po vzájomnom podaní rúk, bola poslaná kefovať dlaždice v záchode. Samozrejme vzorne oblečená v slúžkovskom úbore.
Druhý deň nasledoval meeting č.2 v zložení 2+1. Na jednej strane stola moja maličkosť a Vierka, na druhej Diana. Počet bleskov a hromov, argumentov a protiargumentov naberal silu nefalšovanej búrky. Už som nevedel ako víťazne ukončiť túto prietrž mračien, keď sa znenazdajky „zapojila“ Vierka.
Dívam sa ako bez slova vyzlieka uniformu slúžky. No to dopadnem, tie sa spojili. Nebude ani pomsta ani slúžka.
Polonahá, len v plátenej gaťkovej srande na šúrku, pozerá na Dianu.
„Vieš počítať minimálne do 63, tak počítaj! Vidíš moje zápästia, kotníky?“ rozhŕňa okraje spodničky a vyvaľuje na Dianu holý, pruhovaný zadok.
„Chceš vidieť moju kundu?“ štartuje svoj vznetový motor na zaskočenú členku prípravného výboru. Papiňák v jej hlave dostáva prvé trhliny. Och joj, toto nedopadne dobre. Neviem či sa mám vopchať pod stôl, alebo schovávať fľaše, jedna asi znova poletí.
Diana rezignuje.
„Oukej, uznávam máte pravdu, vymklo sa mi to spod kontroly. A čo teraz, ideme sa znovu hnevať?“ chladnokrvne odovzdáva svoj osud do našich rúk. Revem v duchu BINGO a vyliezam z pod stola, pod ktorý som nestačil vbehnúť.
Vierka je znovu oblečená v stejnokroji pedantnej slúžky. Šnúrky aj mašličky uviazané v rovnakých dĺžkach. Všetko je tak, ako má byť.
Nastalo hromové ticho...
Ticho, kedy nikto nevie, čo povedať. Niekedy je ticho balzamom pre uši, v tomto prípade bolo priam bolestivé. Funenie troch "rozzúrených býkov" pretínali záhadné pohľady.
„Hnevať sa nebudeme!“ prelamujem lady a nápadným gestom posielam Vierku na jej miesto, teda v pravo, ku dverám.
„OK, dostaneš ponuku. Dopredu vravím, nebude to ponuka, ktorá sa neodmieta, skôr naopak. Bol som lákavo donútený zvolať túto poradu a tebe Dianka dám možnosť, ako vrátiť naše vzťahy do normálu. Ber, alebo nechaj ležať!“ to už štebotám jej smerom a snažím sa replikovať jej vlastné slová z prednedávna.
„Mám však podmienku,“... kukám na Vierku, teda slúžku pri dverách, tá mi gestom zdvihnutej ruky ukazuje číslovku 2. Toto som pochopil ihneď, ešte že ju mám.
„Teda dve podmienky! Ak sa preklopíme cez tú prvú, dozvieš sa tú druhu.“
Diana zostáva viditeľne zaskočená, začína jej dochádzať o čo tu pôjde. Priatelia, tak bledú som ju dávno nevidel. Gúĺa očami, rozťahuje nozdry a zlostne kúše spodnú peru.
Odchádzam si pre občerstvenie. Vierka niečo znovu naznačuje, tak prehodím k svojej slúžke otázku: „dáš si niečo?“ Diana je k nám chrbtom a zlostne reaguje: „dík, už mám všetko!“
Nahráva mi na smeč: „teba sa zatiaľ nikto nič nepýtal!“
Vierka veselo: „poprosím ťa, teda Vás pane, ryža by sa hodila. Je tam niekde v hornej poličke.“
A že ženy nemajú fantáziu...