Feather
Posted 3.01.2023 by Feather
Všetci chceme tráviť Silvestra a zároveň privítať Nový rok s človekom , ktorého milujeme. Mne to nemalo byť dopriate už druhýkrát po sebe. Sklamaná , ale zároveň chápajúca, že to proste nejde . A nakoniec bolo všetko inak...

"Si chcela kokot do huby. Včera si to spomínala. Reku, ak je to pravda, tak ja jeden mám. "

" A stále chcem, Pane. "

Chcela ? Ježiš , chcela , stále chcem. Pri slove fajka, kokot do huby začína fungovať Pavlov reflex a v ústach sa samovoľne tvoria sliny. Dokonca aj teraz, keď o tom píšem.

"Lush, kolík, obojok."

"Ja budem fakt dnes s vami ? "

"Chyby a tresty si priprav."

"Rozumiem, Pane . Ďakujem, Pane."

Ach jo, chyby a tresty. Mám toho na rováši fakt dosť. Zoznam celkom slušný... Ale.... Ale ja som si to predstavovala inak. Nie vysporiadanie mojich chýb a trestov. Námestie, ohňostroj, všetko to krásne silvestrovské. Byť s ním. Asi by som nemala takto rozmýšľať, ale presne toto mi prebehlo hlavou. Obliekla som sa, nachystala tak , ako chcel. Na krk obojok, do kundy lush, do zadku kolík. A išla za ním. Sadla do auta, oči zatvorené. V aute hrala hudba. Znova raz som nevedela , čo sa bude diať. Chyby a tresty.... Znova raz sedím v aute nadržaná, mokrá , plná očakávaní. Znova raz ho neviem čítať, na čo myslí, ako bude ten večer prebiehať. Stále mi je veľkou záhadou.

Auto zastaví. Podľa cesty, napriek zatvoreným očiam, viem, kde sme. Na mieste, kde sa toho odohralo medzi nami toho veľa. Za mestom.

Rozopne nohavice... " Fajči".

Konečneeee. Sliny tečú, mrnčím , užívam si, že ho mám konečne v ústach. Chytí ma za vlasy, som v siedmom nebi, ako ja milujem, keď toto robí. Posúvam do krku, čo najhlbšie ako viem, nech ho cítim čo najviac. Chcem celého a chcem všetko.

"Stačí."

Stačí ? Ako stačí ? Mne nestačí ? Ale poslúchne m a sadám naspäť na sedadlo.

"Počúvam. Tvoje chyby a tresty."

Uff... Cestou ma preplo, vyplo, pamäť žiadna, neviem ani poriadne rozprávať. Deje sa mi to, neviem si spomenúť, neviem zo seba dostať súvislú vetu, odpoveď. Totálne prepnutie, kedy mozog už je rozomlety, uvarený, zablokovaný, neschopný loviť v pamäti.

"Ja.... Ja si to nepamätám, Pane. Mám to zapísané v mobile, nepamätám si to.... Len posledný riadok, 15 opaskom. "

"Vyzleč sa od pása hore a výstup si."

Vyzliekam sa... Prečo len vrch ? Naozaj ? Žiaden sex , len trest ? Vyzlečená vystúpim pred auto a čakám... Príde ku mne, stiahne mi nohavice na kolená..

"Ruky za hlavu. Začína nový rok, mažem všetky tresty, tak to spravíme len tak proforma."

Neviem , koľko rán opaskom som dostala. Nepočítala som ich, nechápala som vlastne ani čo sa deje, prečo to maže, len som držala a krútila sa pri každom dopade opasku na moju kožu...

Hodil ma na kapotu, zozadu mi vrazil vtáka do kundy, svet prestal existovať. Milujem to prvé zasunutie, prudký nádych a výdych, nevnímam nič iné... Zrazu buchot, treskot, svetlá . Uvarený mozog si nedokáže spojiť, čo sa deje...

"Štastny Nový rok, štetka ."

Toto mi bude ešte veľmi dlho znieť v hlave. Nový rok. Ohňostroje. A ja za burácania ohňostrojov jebem na kapote auta za mestom. Čo viac môžem chcieť . Jedinečné privítanie Nového roka, najlepšie, najkrajšie , aké som doteraz zažila. S mužom, ktorého milujem.

"Šťastný Nový rok, Pane ."

"Daj si naspäť gate a poď do auta ."

Čooooo? To prečo sme už skončili ? Čo sa stalo? Prečo ? Ale natiahnem gate , nasadám do auta a odchádzame preč. Ani som si nestihla obliecť tričko. Prejdeme pár metrov a znova stojíme. Vystúpi z auta, prejde k mojim dverám, otvorí dvere , strčí mi znova penis do úst , najšťastnejšia na svete, znova . Znova ma pojebe zozadu, vystrieka sa mi na chrbát a zadok... Hm, škoda, že nie do úst, koľká škoda...

Už teraz naozaj odchádzame preč do mesta na drink. Už sa mi veľmi nechce, kašlem celé oslavy, najradšej by som ostala v tom aute s ním. Lebo nemám dosť....

Nikdy ho nemám dosť. Nie je to obyčajná pudová nadržanosť.... Je to.... Nemáš dosť dotykov. Nevieš sa nabažiť toho druhého. Potrebuješ ho cítiť. Potrebuješ sa ho dotýkať. Potrebuješ, aby sa on dotýkal teba. Potrebuješ sa nasať do neho. Potrebuješ nasať jeho do seba. Potrebuješ splynúť v jedno, v niečo nedefinovateľné. Ale to nejde. Nemáš ho dosť. Nikdy sa ho nepresýtiš, nikdy ho nebudeš mať dosť. Takto to cítim. Zakaždým.

Prídeme do baru, dám drink, obojok stále na krku. A je mi jedno, či ostatní pozerajú a čo si myslia. Mám obojok, patrím jemu, som na to hrdá a som šťastná, že je to tak. Divné pohľady ma nerozhádzali. Vypijem svoj gintonic a odchádzame znova do auta. Presunieme sa na parkovisko, na zadné sedadlá.... Mám rada tieto verejné miesta.

Netuším, ako dlho sme tam boli.... Okná zarosené, ľudia sa vracali z námestia z novoročnej oslavy, prechádzali okolo nás... Vypla som okolie, vnímala som len jeho. Milujem milovanie s ním. Milujem ten pocit, keď sa mu dávam, celá. Keď je vo mne a ja striekam. Milujem, keď mi driape kožu, keď ma škrtí do bezvedomia. Milujem ten jeho pohľad, z ktorého srší, že by ma roztrhal. Všetko, čo sa deje v tej chvíli medzi nami. Chuť jeho semena, keď sa mi vystrieka do úst...

Ale ja.... Zas nemám dosť, stále... Nechcem odísť , ale musím... Je ráno. Sedadlá mokré , ostriekané mnou. Prídem domov, idem sa umyť... Môj obraz v zrkadle, rozmazany make-up po celej tvári, červená ako rak, strapatá.

Šťastná, spokojná , pokojná, pozerám na seba , s úsmevom si spomeniem na "Šťastný Nový rok, štetka ",
Komentáre- príspevky
Ukáž všetky komentáre (6)
Pridal/a Mata dňa 3.01.2023.
0 Hlasov
Veľmi pekne čítanie Happy už sa teším na ďalšie...
Mata
Pridal/a Feather dňa 3.01.2023.
0 Hlasov
Ďakujem Smile
Feather