“Prosím?”
“Nastal čas.”
“Aký čas?”
“Plniť moje rozkazy!”
“Šibe ti, teraz nemôžem.”
“Ale môžeš!”
“Som v práci, nemôžem.”
“Daj si…”
“Prestaň, ja fakt nemôžem.”
“Fajn”
Zrušil hovor a čakal.
Neubehla ani hodina a na displeji sa zjavilo jej číslo.
Zdvihol.
“Čo si to chcel?”
“Si ešte v práci?”
“Áno, práve som si dala chvíľu prestávku.”
“Skvelé.”
“Čo je skvelé?”
“Nič. Máš so sebou airpody?”
“Hej.”
“Tak zavolaj mi cez ne a predtým si choď vyzliecť spodné prádlo.”
“Nie, to nemože…”
“Bež!”
“Tak dobre.”
Položil a čakal na to, kým mu zavolá späť.
Opäť sa zjavilo jej číslo na telefóne.
Zdvihol.
“Počuješ ma?”
“Už si voľná?”
“Jak voľná?”
“Či si si dala dole to prádlo?”
“Hej, dala. Ja som väčší blázon ako ty.”
“Prečo?”
“Lebo vždy nakoniec urobím to, čo chceš.”
“Však tak to má byť.”
“Ale dnes už na na nič viac neprehovoríš!”
“Dobre.”
“Páči sa ti to bez neho? Myslím bez prádla.”
“Neviem, je to divné, našťastie to nie je nijak vidno.”
“Zvykneš si!”
“Pochybujem.”
“Vzrušuje ťa to?”
“Ani nie.”
“Ani trocha?”
“Trochu hej.”
“Čo ťa na tom vzrušuje najviac?”
“Neviem, také hlúpe otázky môžeš mať asi fakt len ty.”
“No a. A vieš, že odpoveď “neviem” neakceptujem.”
“No tak to máš smolu.”
Zostalo ticho, ktoré dlho ani jeden z nich neprerušil.
“Si tam?”
“Hej, čakám na tvoju odpoveď.”
“Tak to sa ešte dlho načakáš.”
“Ja mám čas.”
“Ja nie, práve došiel klient, budem ho musieť zobrať.”
“Fajn, tak si zakri airpody a nechaj ma na linke.”
“Nie!”
“Počula si!”
“Šibe ti, za to ma vyhodia!”
“Nevyhodia…”
“Dobre, mlč už. Ide sem! Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť? Áno, pozrieme sa na to, občiansky vás poprosím.”
“Pamätáš si ako ťa mám najradšej? Keď mi nahá a voňavá prinesieš putá do postele a túžiš po tom patriť mi?”
“Nenašla som vás v systéme. Určite? Aha, pardón, zlé číslo som opísala.”
“Keď ťa pripútam k rámu postele chrbtom ku mne a nežná masáž sa zmení na hlasný výprask tvojho drobného guľatého zadku.”
“A už to tu mám, takže o koľko by ste chceli požiadať?”
“Ty si nežiadaš, ty si priam pýtaš viac a viac, milujem, keď zastonáš od bolesti, ale sa ma nevieš, či je to viac od bolesti alebo od vzrušenia.”
“Aké sú vaše príjmy? Máte nejaké potvrdenie…”
“Počujem na tvojom hlase, že ešte nie si vzrušená, ale tvoj kundička vlhne, na to nepotrebujem žiadne potvrdenie.”
“…aaaa, skvelé, vy už ten formulár vyplnený, tak ja to nahodím do nášho systému.”
“Keď už vyzeráš vyčerpane, tak ti zasuniem nohy pod brucho…”
“Mmh.”
“…aby si vytrčila na mňa tú tvoju zmalovanú prdelku…”
“Mmmh.”
“…chytím ťa za vlasy…”
“Mmmmh”
“…a vniknem do teba…”
“Ach, teda neeeeviem…”
“…ťahám ťa za vlasy a rýchlo prirážam…”
“Tu budete mať aaaasi chybu.”
“To nie je chyba, to je to najlepšie, čo zažívaš…”
“Ja nevieeem.”
“Ale vieš, cítiš ho tam, dráždi ťa, panva naráža na tvoj citlivý zadok…”
“Pardón, ale to musíte vyplniť hodnotu čistého príjmu…”
“Kĺže sa v tebe hladko, už si teraz isto poriadne vzrušená, vidím, že sa sústredíš viac na mňa. Predstav si ako ťa šukám pred ním.”
“Super, to je ono.”
“Položím ti ruku nad zadok a prstom začnem dráždiť tvoj análik.”
“Hneď to opravím.”
“Nič neopravuj, poddaj sa mi, nech ti tam môj prst sám prirodzene vnikne.”
“Je to oook. Už mi to systeeém spracúva.”
“Už je tam a cítiš ako ti ho masíruje zvnútra”
“Chvíľku”
“Plesnem ťa po zadku a vymením otvory, prijme ho úplne ľahko a už počujem ako…”
“Eeeeešte chvílku.”
“…vzrušenia prosíš. Prstami ti dráždim klitoris a pritom hlboko prirážam do análu. Salieš vzrušením, neprestávam ani po orgazme, hoci sa brániš, ale obaja vieme, že keď to prekonáš, ďalší príde rýchlejšie…”
“Kooonečne. Ach, to je super, máte to. Schválené. Idem tlačiť. Dozadu”
“Dobre, odpútam ťa od pút a nechám ťa na mňa vysadnúť.”
“Ty si taký debil, ten si musí o mne myslieť.”
“Jazdíš na mne a…”
“Prestaň, však som celá spotená a mokrá.”
“…ja ti pevne zovieram bradavky.”
“Končím, chápeš?”
“Si pri kopírke?”
“Hej, tak si to ešte urob predtým, ako skončíš!”
“Nie!”
“Milujem, keď mi takto odporuješ.”
“Prestaň!”
“Nasliň si prsty!”
“Ty si debil.”
“Chceš to, tak sa nebráň! Chcem byť teraz tam a šukať ťa priamo na tej kopírke, nech ťa počuť v celej pobočke.”
“Nieeee.”
“Dráždiš sa?”
“Hej.”
“Skvelo, vieš ako ti ju pekne dráždim, keď ťa šukám?”
“Áaaano! Bože. Ách. Toto nie. Pravda. Uff. Toto…nedávam. Bože. Toto bolo super, ale aj tak si debil.”
“A ty si tá najoddanejšia, akú som kedy mal!”
“Idem, maj sa.”
“Počkaj.”
“Čo chceš, som celá mokrá a…”
“Milujem ťa!”
“Aj ja teba, ty debil!”
Konečne zložil.
“Nastal čas.”
“Aký čas?”
“Plniť moje rozkazy!”
“Šibe ti, teraz nemôžem.”
“Ale môžeš!”
“Som v práci, nemôžem.”
“Daj si…”
“Prestaň, ja fakt nemôžem.”
“Fajn”
Zrušil hovor a čakal.
Neubehla ani hodina a na displeji sa zjavilo jej číslo.
Zdvihol.
“Čo si to chcel?”
“Si ešte v práci?”
“Áno, práve som si dala chvíľu prestávku.”
“Skvelé.”
“Čo je skvelé?”
“Nič. Máš so sebou airpody?”
“Hej.”
“Tak zavolaj mi cez ne a predtým si choď vyzliecť spodné prádlo.”
“Nie, to nemože…”
“Bež!”
“Tak dobre.”
Položil a čakal na to, kým mu zavolá späť.
Opäť sa zjavilo jej číslo na telefóne.
Zdvihol.
“Počuješ ma?”
“Už si voľná?”
“Jak voľná?”
“Či si si dala dole to prádlo?”
“Hej, dala. Ja som väčší blázon ako ty.”
“Prečo?”
“Lebo vždy nakoniec urobím to, čo chceš.”
“Však tak to má byť.”
“Ale dnes už na na nič viac neprehovoríš!”
“Dobre.”
“Páči sa ti to bez neho? Myslím bez prádla.”
“Neviem, je to divné, našťastie to nie je nijak vidno.”
“Zvykneš si!”
“Pochybujem.”
“Vzrušuje ťa to?”
“Ani nie.”
“Ani trocha?”
“Trochu hej.”
“Čo ťa na tom vzrušuje najviac?”
“Neviem, také hlúpe otázky môžeš mať asi fakt len ty.”
“No a. A vieš, že odpoveď “neviem” neakceptujem.”
“No tak to máš smolu.”
Zostalo ticho, ktoré dlho ani jeden z nich neprerušil.
“Si tam?”
“Hej, čakám na tvoju odpoveď.”
“Tak to sa ešte dlho načakáš.”
“Ja mám čas.”
“Ja nie, práve došiel klient, budem ho musieť zobrať.”
“Fajn, tak si zakri airpody a nechaj ma na linke.”
“Nie!”
“Počula si!”
“Šibe ti, za to ma vyhodia!”
“Nevyhodia…”
“Dobre, mlč už. Ide sem! Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť? Áno, pozrieme sa na to, občiansky vás poprosím.”
“Pamätáš si ako ťa mám najradšej? Keď mi nahá a voňavá prinesieš putá do postele a túžiš po tom patriť mi?”
“Nenašla som vás v systéme. Určite? Aha, pardón, zlé číslo som opísala.”
“Keď ťa pripútam k rámu postele chrbtom ku mne a nežná masáž sa zmení na hlasný výprask tvojho drobného guľatého zadku.”
“A už to tu mám, takže o koľko by ste chceli požiadať?”
“Ty si nežiadaš, ty si priam pýtaš viac a viac, milujem, keď zastonáš od bolesti, ale sa ma nevieš, či je to viac od bolesti alebo od vzrušenia.”
“Aké sú vaše príjmy? Máte nejaké potvrdenie…”
“Počujem na tvojom hlase, že ešte nie si vzrušená, ale tvoj kundička vlhne, na to nepotrebujem žiadne potvrdenie.”
“…aaaa, skvelé, vy už ten formulár vyplnený, tak ja to nahodím do nášho systému.”
“Keď už vyzeráš vyčerpane, tak ti zasuniem nohy pod brucho…”
“Mmh.”
“…aby si vytrčila na mňa tú tvoju zmalovanú prdelku…”
“Mmmh.”
“…chytím ťa za vlasy…”
“Mmmmh”
“…a vniknem do teba…”
“Ach, teda neeeeviem…”
“…ťahám ťa za vlasy a rýchlo prirážam…”
“Tu budete mať aaaasi chybu.”
“To nie je chyba, to je to najlepšie, čo zažívaš…”
“Ja nevieeem.”
“Ale vieš, cítiš ho tam, dráždi ťa, panva naráža na tvoj citlivý zadok…”
“Pardón, ale to musíte vyplniť hodnotu čistého príjmu…”
“Kĺže sa v tebe hladko, už si teraz isto poriadne vzrušená, vidím, že sa sústredíš viac na mňa. Predstav si ako ťa šukám pred ním.”
“Super, to je ono.”
“Položím ti ruku nad zadok a prstom začnem dráždiť tvoj análik.”
“Hneď to opravím.”
“Nič neopravuj, poddaj sa mi, nech ti tam môj prst sám prirodzene vnikne.”
“Je to oook. Už mi to systeeém spracúva.”
“Už je tam a cítiš ako ti ho masíruje zvnútra”
“Chvíľku”
“Plesnem ťa po zadku a vymením otvory, prijme ho úplne ľahko a už počujem ako…”
“Eeeeešte chvílku.”
“…vzrušenia prosíš. Prstami ti dráždim klitoris a pritom hlboko prirážam do análu. Salieš vzrušením, neprestávam ani po orgazme, hoci sa brániš, ale obaja vieme, že keď to prekonáš, ďalší príde rýchlejšie…”
“Kooonečne. Ach, to je super, máte to. Schválené. Idem tlačiť. Dozadu”
“Dobre, odpútam ťa od pút a nechám ťa na mňa vysadnúť.”
“Ty si taký debil, ten si musí o mne myslieť.”
“Jazdíš na mne a…”
“Prestaň, však som celá spotená a mokrá.”
“…ja ti pevne zovieram bradavky.”
“Končím, chápeš?”
“Si pri kopírke?”
“Hej, tak si to ešte urob predtým, ako skončíš!”
“Nie!”
“Milujem, keď mi takto odporuješ.”
“Prestaň!”
“Nasliň si prsty!”
“Ty si debil.”
“Chceš to, tak sa nebráň! Chcem byť teraz tam a šukať ťa priamo na tej kopírke, nech ťa počuť v celej pobočke.”
“Nieeee.”
“Dráždiš sa?”
“Hej.”
“Skvelo, vieš ako ti ju pekne dráždim, keď ťa šukám?”
“Áaaano! Bože. Ách. Toto nie. Pravda. Uff. Toto…nedávam. Bože. Toto bolo super, ale aj tak si debil.”
“A ty si tá najoddanejšia, akú som kedy mal!”
“Idem, maj sa.”
“Počkaj.”
“Čo chceš, som celá mokrá a…”
“Milujem ťa!”
“Aj ja teba, ty debil!”
Konečne zložil.
Ukáž všetky komentáre (8)
Pridal/a Mata dňa 30.11.2022.
0 Hlasov
Čítala som pekné to bolo ale viem si to predstaviť aj naživo ale ak by som Pánovi povedala že je debil, neviem či by som si sadla na zadok....
Pridal/a venus dňa 30.11.2022.
Tak každý má hranice tolerancie niekde inde. Niekto má rád vzdor a niekto nie. Niekto túži vzdorovať a niekto nie. Niekto si túži brať a niekto viac dávať. Milión ľudí, milión túžob, milión možností a milión spôsobov ako ich uspokojiť.