Zazitko
Posted 8.11.2016 by Zazitko in Ostatné
Anka mala hlavu na kolenách Lamik. Obe ženy mlčali. Lamik, jej občas prešla po vlasoch. “Sadni si. Vymasírujem ťa.”
Anka pomaly vstala. Lamik rozkročila nohy a Anka si sadla medzi ne. Lamik ju chvíľu masírovala, ale potom si oprela hlavu o jej chrbát.
“Stále sa mi opakuje ten istý scenár. Niekde náhodou spoznám ženu. Pozeráme chvíľu na seba a ona má v očiach pohľad : chémia funguje. Prehodíme pár slov. Dá mi číslo. Ja jej zavolám. Rozprávame spolu hodinu, dve. Vedieme dlhé rozhovory po tme, pri sviečkach. Spoznávame svojich kamarátov, rodičov, známych. A nakoniec.” spravila pauzu. “Nakoniec ma tá žena opustí pre iného. Lebo nie je len na ženy. Ženy len skúša. Rada sa vráti k mužom. Stále ten istý scenár. Chcela by som byť bisexuálka, ako ty.”
“Neopúšťam ťa Anka.”
“Prečo? Prečo sa mi to stáva? Prečo nestretnem ženu, ktorá je len na ženy?”
Lamik mlčala.
“Asi sa zapíšem na psychiatriu. Neznesiem, že ťa bude mať. Si taká pekná. Potrebujem zázrak.”
“Pamätám sa, keď som ťa prvý krát uvidela. Nevedela som od teba odtrhnúť oči. Nežná. Veľmi príťažlivá. Dovtedy som nevedela, že niečo také môže existovať. Len si uhýbala pohľadom.”
“Skúšala som si ťa nevšímať.”
“Aspoň že si bola taká milá a dala mi číslo. Prišla by som o veľa.”
“Neli, budem sa len trápiť. Každý deň ťa vidieť a trápiť sa? Neviem si predstaviť, že ti nestačím. Skončím na psychiatrii. Prosím ťa, ukonči to za mňa. Mne to nejde. Už dávno by som ti dala kopačky.”
Anke kvapli na stehná prvé slzy.
Lamik ju objala. Anka ju chytila za ruku a stisla.

Pondelkové udalosti spôsobili, že som sa na obed dostal až o tretej. Šiel som do reštaurácie oproti. Nevadilo mi, že budem sedieť sám. Vlastne som sa na to trochu tešil. Vypnem dáta na mobile a budem pozerať na ľudí kráčajúcich po ulici. Asi to znie autisticky, ale mne to stačí, aby som rozmýšľal aj o inom, ako o efektívnych sekundách.
“Jééj, ty si tu? Až teraz obeduješ?”
Bea si bez slova prisadla a objednala si kávu. Mám po svojej autistickej chvíľke. Sral to pes. Pomyslel som si.
“Nevystrájala som moc?”
“V piatok? Ani nie, čakal som, že ukážeš viac,” podpichol som ju. Vedel som, že jediné čo potrebuje je reakcia na zapínanie jej podprsenky.
“Len to nie,” dodala nervózne. “Veľa som pila. Na verejnosti by som sa nikdy neodhalila. Aspoň že tam nebolo veľa kolegov. Už takto to bola hanba.”

“Do kedy ste tam ostali?” odoviedol som pozornosť.
“Neviem. Nepozerala som na hodinky. Prečo si neostal do konca?”
“Potreboval som čerstvý vzduch. Potom sa mi už nechcelo vracať, šiel som domov.”
“Počul si o tom novom sci-fi filme? Hrá tam Brad Pitt.”
“Čítal som o ňom komentáre. Určite si ho pozriem. Počkám na blu ray verziu a potom si ho stiahnem.”
“Nechceš ísť na to do kina?”
Ísť do kina s Beou? Premýšľam, čo by na to povedala Lamik. Žiarlila by? A čo bude robiť Bea? Len sedieť vedľa mňa? Nikdy som s ňou v kine nebol.
“Hmm, ešte si to premyslím a dám ti vedieť. Kedy to beží?”
“Počkaj.” Vybrala mobil, našla stránku kina a prešla program.
“O dva dni je premiéra. Chceš ísť na premiéru?”
“Mne je to jedno. Stačí mi vidieť film.”
“Tak poďme v stredu. Môžem rezervovať lístky.”
“Nechce ísť ešte niekto z firmy?”
Bea pozrela na mňa pohľadom “len to nie”, začesala si pramienok krátkych tmavých vlasov a pozrela znova do mobilu.
“Môžem sa spýtať v kancelárií,” konštatovala napokon po niekoľkých sekundách.

Bea bude asi žena, ktorú budem musieť sklamať. Otázka je, či ju to bude bolieť.
“Spýtam sa aj u nás. Možno pôjde aj Marián.”
Váhavo na mňa pozrela na krátky okamih.
Dojedol som a zaplatili sme.
“Pekný dník,” rozlúčila sa Bea, keď sa naše cesty rozišli po oddeleniach.
“Uži si deň… “

Lamik zamkla dvere na zasadačke. Sadla si, dala si dole lodičky a pribehla ku mne. Možno docupitala tak rýchlo preto, že si vyslobodila nohy od vysokých opätkov a možno preto, že sa teší, že je konečne so mnou.
Bez pozdravu mi dala bozk. Objala ma a ja som ju tisol k sebe, ale nie veľmi silno. Viem túžbu po Lamik prejaviť aj inak, ako silným stisnutím.
“Vy muži ste takí pevní.” Prešla mi rukou po prsiach a ramenách, zatiaľ čo sem tam zahryzla do mojej pery. Otvárala ústa a hľadala jazykom ten môj. Tešil som sa z jej chute. Mal som znova pocit, že cítim v ústách karamelovú chuť.
Takú chuť majú len zamilované dievčatá.
Občas som si musel dať prestávku. Nevládal som dýchať. Potreboval som kyslík. Krútila sa mi hlava.

“Bea ma pozvala do kina na film.” vypadlo zo mňa, keď som sa zas potreboval nadýchnuť.
“Kto je Bea?”
“Kolegyňa z HR oddelenia.”
“To je tá, ktorá sa okolo teba krútila na poslednej párty?”
Prikývol som.
“Čo si jej povedal?”
“Že pozvem aj kolegov.”
“Nechceš pozvať aj mňa?”
Usmial som sa. “To je dobrý nápad.. “ opätovala mi úsmev a spokojne ma stisla.

Lamik zavrela oči a nechala vyniknúť namaľované mihalnice. Pootvorila ústa a ja som vedel, že chce zas pobozkať.
“Ty nechceš pokračovať? “ spýtala sa, keď po pár sekundách otvorila oči a videla, že len stojím a čakám.
“Chcem ti roztrhať silonky,” dodal som vážne.

Komentáre- príspevky
Ukáž všetky komentáre (5)
Pridal/a Mata dňa 9.11.2016.
0 Hlasov
Chcem ti roztrhať silonky, pekne pekne Smile Aj dejovo sa mi to paci. A zas mam nad cim tyzden premyslat. Nechces vydat knihu???
Mata
Pridal/a Zazitko dňa 9.11.2016.
1 Vote
Kniha mozno bude. Cez leto som na nej pracoval. Ale treba este dopisat cely pribeh..
Zazitko