Čítal som na mobile zápis z poslednej porady, keď ma vyrušilo klopanie jej podpätkov. Bez slova si prisadla.
“Dám si presso bez mlieka a cukru.”
“Ja si dám gin tonic.”
Čašník si zapísal našu objednávku a odišiel.
“Máme čas len do siedmej. O hodinu mám bohužiaľ ďalšie stretnutie.”
“Dovtedy tú kávu určite vypijeme.”
“Pozvali ste ma sem len kvôli káve?”
“Čakáte aj niečo viac?”
“Čakám, že sa viac pochopíme, aby sme mohli spolu normálne fungovať. Budem k vám úprimná. Ak sa nám to nepodarí, budem žiadať vašu výmenu.”
“To znie fér. Napokon, byť na vašom mieste, spravil by som to isté.”
“Aspoň v tomto si rozumieme. Začneme tým, že mi prestanete čumieť na prsia.”
“Nesúhlasím.”
“Čože!”
“Mám dilemu. Stále neviem, či sú pravé, alebo umelé.”
“Do toho vám ale vôbec nič nie je.”
Usmial som sa, “To je síce pravda, ale aj tak ma to zaujíma.”
“Prosím vás. Toto na mňa nezaberá. Teraz mi poviete, že pokiaľ sa ich nedotknete, tak mi aj tak nebudete veriť, nech poviem hocičo. Skúšajte to na mladšie.”
“To ma zatiaľ nenapadlo. Ostanem radšej pri tom pozeraní. Keď sa ich dotknem možno stratím ilúzie. A ja nechcem byť sklamaný,” dodal som a žmurkol som na ňu.
Zdvihla výhražne bradu, “ja som so svojimi prsiami spokojná.”
“Ja tiež. Veď viete ako rád sa na ne pozerám. Dotyky prenechám vášmu mužovi.”
“Ste taký ku všetkým ženám?”
“Len k tým so silnou povahou. Vy ste taká ku všetkým mužom?”
“Len k tým, ktorí majú problém ma rešpektovať.”
“Potrebujete môj rešpekt, aby ste boli spokojná?”
Odpila si z kávy, aby získala čas na správne slová. Vedela, že nemôže povedať, že potrebuje môj rešpekt. Som len ďalší nepoužiteľný muž v jej živote.
Predbehol som ju, “Zjavne máte s mužmi len dobré skúsenosti.”
“Rovnaké ako s vami. Všetci máte chlipné pohľady a o každého som sa musela starať ako o chlapca.”
“Prečo takých mužov hľadáte, keď vám nevyhovujú?”
Dopila kávu.
“Preberieme to inokedy. Už musím ísť,” vstala a napravila si tmavomodré šaty.
Stihol som ešte dodať, “Tak zajtra. V rovnaký čas.” Pozrela na mňa ešte stále rozhorčená, lebo stále nedosiahla svoje.
Pred polnocou mi prišiel email od Bei:
Nemas problemy s Lamik? Chalani vraveli ze je to sekera
Dobru nocku.
B
Odpísal som:
Ona len tak posobi. Je v pohode. Radost cumiet jej na kozy.
Slane sny
O pár minút mi prišla odpoveď:
Ty si hrozny. Nevies ze cumiet sa nema? No no no.
Nechcel si napisat sladke sny?
B
V zápätí prišiel ďalší email od Lamik.
Zajtra o siestej nebudem mat cas. Vieme ten meeting presunut?
L
Chce presunúť stretnutie na neurčito? Zbytočne špekuluje, nebudem jej dávať žiadny iný termín. Odpísal som:
Ako chcete. Ide o vas..
Chvíľu som čakal na odpoveď, ale nedočkal som sa. Zaklapol som notebook a zaspal nahý v hotelovej posteli, v ktorej spalo asi tisíc mužov a žien.
Celý deň sme sedeli na porade. Tí istí ľudia, ten istý cieľ, tie isté sračky, len Lamik zmenila šatník. Tmavomodré šaty vystriedala trochu svetlejšia modrá. Šaty dozdobila širokou šatkou maslovej farby. Prsia tento krát nevystavovala na obdiv, šaty jej siahali až ku krku. Účes ten istý. Nechala si ale spustený pramienok vlasov na ľavej strane.
Večer som si predsa šiel sadnúť do kaviarne. Aj keď mi stretnutie nepotvrdila a neviem či príde. Nechala ma naschvál v neistote. Sadol som si na to isté miesto a čítal nevybavenú poštu…
“Ako ste to mysleli s tým, že ide o mňa?”
Usmial som sa na ňu. “Som rád, že ste prišli slečna Lamik.”
“Nechceli ste povedať pani? Ako viete, že som slečna?”
“Keby som chcel povedať pani, tak to poviem. Myslím, že ste slečna. Silné ženy ako vy, bývajú často samé.”
Prisadla si a kývla na čašníka. “Nemôžem za neschopnosť mužov. Mám svoje nároky. Viem čo od muža chcem a to isté aj ponúkam. Len takí nie sú.”
Usmial som sa, “Nie je to hlúpe?”
“Dám si presso bez mlieka a cukru.”
“Ja si dám gin tonic.”
Čašník si zapísal našu objednávku a odišiel.
“Máme čas len do siedmej. O hodinu mám bohužiaľ ďalšie stretnutie.”
“Dovtedy tú kávu určite vypijeme.”
“Pozvali ste ma sem len kvôli káve?”
“Čakáte aj niečo viac?”
“Čakám, že sa viac pochopíme, aby sme mohli spolu normálne fungovať. Budem k vám úprimná. Ak sa nám to nepodarí, budem žiadať vašu výmenu.”
“To znie fér. Napokon, byť na vašom mieste, spravil by som to isté.”
“Aspoň v tomto si rozumieme. Začneme tým, že mi prestanete čumieť na prsia.”
“Nesúhlasím.”
“Čože!”
“Mám dilemu. Stále neviem, či sú pravé, alebo umelé.”
“Do toho vám ale vôbec nič nie je.”
Usmial som sa, “To je síce pravda, ale aj tak ma to zaujíma.”
“Prosím vás. Toto na mňa nezaberá. Teraz mi poviete, že pokiaľ sa ich nedotknete, tak mi aj tak nebudete veriť, nech poviem hocičo. Skúšajte to na mladšie.”
“To ma zatiaľ nenapadlo. Ostanem radšej pri tom pozeraní. Keď sa ich dotknem možno stratím ilúzie. A ja nechcem byť sklamaný,” dodal som a žmurkol som na ňu.
Zdvihla výhražne bradu, “ja som so svojimi prsiami spokojná.”
“Ja tiež. Veď viete ako rád sa na ne pozerám. Dotyky prenechám vášmu mužovi.”
“Ste taký ku všetkým ženám?”
“Len k tým so silnou povahou. Vy ste taká ku všetkým mužom?”
“Len k tým, ktorí majú problém ma rešpektovať.”
“Potrebujete môj rešpekt, aby ste boli spokojná?”
Odpila si z kávy, aby získala čas na správne slová. Vedela, že nemôže povedať, že potrebuje môj rešpekt. Som len ďalší nepoužiteľný muž v jej živote.
Predbehol som ju, “Zjavne máte s mužmi len dobré skúsenosti.”
“Rovnaké ako s vami. Všetci máte chlipné pohľady a o každého som sa musela starať ako o chlapca.”
“Prečo takých mužov hľadáte, keď vám nevyhovujú?”
Dopila kávu.
“Preberieme to inokedy. Už musím ísť,” vstala a napravila si tmavomodré šaty.
Stihol som ešte dodať, “Tak zajtra. V rovnaký čas.” Pozrela na mňa ešte stále rozhorčená, lebo stále nedosiahla svoje.
Pred polnocou mi prišiel email od Bei:
Nemas problemy s Lamik? Chalani vraveli ze je to sekera
Dobru nocku.
B
Odpísal som:
Ona len tak posobi. Je v pohode. Radost cumiet jej na kozy.
Slane sny
O pár minút mi prišla odpoveď:
Ty si hrozny. Nevies ze cumiet sa nema? No no no.
Nechcel si napisat sladke sny?
B
V zápätí prišiel ďalší email od Lamik.
Zajtra o siestej nebudem mat cas. Vieme ten meeting presunut?
L
Chce presunúť stretnutie na neurčito? Zbytočne špekuluje, nebudem jej dávať žiadny iný termín. Odpísal som:
Ako chcete. Ide o vas..
Chvíľu som čakal na odpoveď, ale nedočkal som sa. Zaklapol som notebook a zaspal nahý v hotelovej posteli, v ktorej spalo asi tisíc mužov a žien.
Celý deň sme sedeli na porade. Tí istí ľudia, ten istý cieľ, tie isté sračky, len Lamik zmenila šatník. Tmavomodré šaty vystriedala trochu svetlejšia modrá. Šaty dozdobila širokou šatkou maslovej farby. Prsia tento krát nevystavovala na obdiv, šaty jej siahali až ku krku. Účes ten istý. Nechala si ale spustený pramienok vlasov na ľavej strane.
Večer som si predsa šiel sadnúť do kaviarne. Aj keď mi stretnutie nepotvrdila a neviem či príde. Nechala ma naschvál v neistote. Sadol som si na to isté miesto a čítal nevybavenú poštu…
“Ako ste to mysleli s tým, že ide o mňa?”
Usmial som sa na ňu. “Som rád, že ste prišli slečna Lamik.”
“Nechceli ste povedať pani? Ako viete, že som slečna?”
“Keby som chcel povedať pani, tak to poviem. Myslím, že ste slečna. Silné ženy ako vy, bývajú často samé.”
Prisadla si a kývla na čašníka. “Nemôžem za neschopnosť mužov. Mám svoje nároky. Viem čo od muža chcem a to isté aj ponúkam. Len takí nie sú.”
Usmial som sa, “Nie je to hlúpe?”
