Posted 9.12.2022 by Feather
"Len ten kabát na sebe. Lush, obojok a kolík. Plus topánky.Vystriekam sa a pôjdeme do pubu na pivo, víno..."
Tak zneli inštrukcie pred príchodom môjho Pána. Neviem, či som bola viac nervózna , alebo nadržaná. Ísť do krčmy "naostro ", len v kabáte , s obojkom na krku . Na jednej strane hrdosť, lebo patrím jemu a chcem, aby to všetci vedeli. Na druhej stres. Ja, drevo, ktoré sa potkne na rovnom chodníku, sa zrazu potknut nesmie. "Level strom", ako to nazval môj Pán, sa musel vypnúť.
"Volaj taxik".
Tu by sa mi krvi nikto nedorezal. Sedieť v taxíku s holým zadkom, kundou.... Nadržaná. Potreba fajčiť Pána, potreba aby mi roztrepal hrdlo .... Hlava mi išla vybuhnúť. Napätie medzi nohami. Mokrá . Chcela som ostať doma, byť používaná
Prišli sme do baru. Aby to nebolo také jednoduché , sedeli sme uprostred miestnosti, na vysokých barovych stoličkách. Kolík v zadku. Lush, ktorý môj Pán ovládal na diaľku a užíval si moje "utrpenie" pri vibráciách v mokrej kunde. Alkohol znásobil všetko to príjemné a zahnal stres. Nadržaná suka nalepená na krku svojho Pána, bozkávala, lízala, chcela viac, hneď.... Chcela cítiť jeho ruky v kunde. Jeho penis v hrdle. Chcela všetko a hneď. Okolitý svet sa stratil.
Neviem, ako sme prišli ku mne na byt. Nepamätám si cestu. Preplo ma.
Vo dverách ma zhodil na zem, strčil do mňa penis , jebal, skrtil, fackal. Dočkala som sa . To živočíšne, divoké, šialené , ďaleko za hranicami , čo sa v tej chvíli dialo, s ním, s človekom, ktorého milujem , s mojím Pánom, ten nával emócií, ktorý vo mne rástol , šťastie, láska, odovzdanie. Dva šialené, besné, neskrotené zvery, ktoré brali a dávali naraz v tej chvíli jeden druhému presne to, čo potrebujú. Chcela som, aby ma roztrhal, rozhrýzol, čokoľvek, v tej chvíli som absolútne odovzdala celé moje telo. Používal ma na zemi, na stole. Bral si, čo patrí len jemu.
"Vylez na stôl, oči zatvorené ."
Poslúchla som, vyliezla na stôl a čakala.... Ležala som na stole s roztiahnutými nohami, oči zatvorené a nevedela... Koža sa stretla so studenou čepeľou noža. Škriabal nožom striedavo prsník a miesto kúsok nad kundou . Môj Pán ma chcel označiť. Chcel urobiť niečo, po čom moje srdce pišťalo už dávno. Byť označená. Byť označený majetok. Byť jeho. Patriť mu. Len jemu. Nosiť jeho značku....
Ten večer bol najúžasnejším večerom, najkrajším zážitkom... Emotívnym. Plným. Krásnym. Tak silným, že ma dusili slzy, ktoré sa ani nevedeli spustiť pod tým tlakom, ktorý ma ovládol...
Chcel ma označiť. Skúšal, ako reaguje moja koža.... Chcel to dokončiť.... Chcel, aby som mu patrila ....
A ja.... Ja som to dojebala.... Na plnej čiare. Svojím správaním .... Mala som všetko. Bola som všetkým. Bola som dievčatkom. Bola som milovaná.... A teraz.... Bez neho.... Som nikto.... Cítim len prázdno. Ticho. Dýcham a dusím sa v jednom momente. Všetko je preč.... Odviate vetrom do diaľky ...
Tak zneli inštrukcie pred príchodom môjho Pána. Neviem, či som bola viac nervózna , alebo nadržaná. Ísť do krčmy "naostro ", len v kabáte , s obojkom na krku . Na jednej strane hrdosť, lebo patrím jemu a chcem, aby to všetci vedeli. Na druhej stres. Ja, drevo, ktoré sa potkne na rovnom chodníku, sa zrazu potknut nesmie. "Level strom", ako to nazval môj Pán, sa musel vypnúť.
"Volaj taxik".
Tu by sa mi krvi nikto nedorezal. Sedieť v taxíku s holým zadkom, kundou.... Nadržaná. Potreba fajčiť Pána, potreba aby mi roztrepal hrdlo .... Hlava mi išla vybuhnúť. Napätie medzi nohami. Mokrá . Chcela som ostať doma, byť používaná
Prišli sme do baru. Aby to nebolo také jednoduché , sedeli sme uprostred miestnosti, na vysokých barovych stoličkách. Kolík v zadku. Lush, ktorý môj Pán ovládal na diaľku a užíval si moje "utrpenie" pri vibráciách v mokrej kunde. Alkohol znásobil všetko to príjemné a zahnal stres. Nadržaná suka nalepená na krku svojho Pána, bozkávala, lízala, chcela viac, hneď.... Chcela cítiť jeho ruky v kunde. Jeho penis v hrdle. Chcela všetko a hneď. Okolitý svet sa stratil.
Neviem, ako sme prišli ku mne na byt. Nepamätám si cestu. Preplo ma.
Vo dverách ma zhodil na zem, strčil do mňa penis , jebal, skrtil, fackal. Dočkala som sa . To živočíšne, divoké, šialené , ďaleko za hranicami , čo sa v tej chvíli dialo, s ním, s človekom, ktorého milujem , s mojím Pánom, ten nával emócií, ktorý vo mne rástol , šťastie, láska, odovzdanie. Dva šialené, besné, neskrotené zvery, ktoré brali a dávali naraz v tej chvíli jeden druhému presne to, čo potrebujú. Chcela som, aby ma roztrhal, rozhrýzol, čokoľvek, v tej chvíli som absolútne odovzdala celé moje telo. Používal ma na zemi, na stole. Bral si, čo patrí len jemu.
"Vylez na stôl, oči zatvorené ."
Poslúchla som, vyliezla na stôl a čakala.... Ležala som na stole s roztiahnutými nohami, oči zatvorené a nevedela... Koža sa stretla so studenou čepeľou noža. Škriabal nožom striedavo prsník a miesto kúsok nad kundou . Môj Pán ma chcel označiť. Chcel urobiť niečo, po čom moje srdce pišťalo už dávno. Byť označená. Byť označený majetok. Byť jeho. Patriť mu. Len jemu. Nosiť jeho značku....
Ten večer bol najúžasnejším večerom, najkrajším zážitkom... Emotívnym. Plným. Krásnym. Tak silným, že ma dusili slzy, ktoré sa ani nevedeli spustiť pod tým tlakom, ktorý ma ovládol...
Chcel ma označiť. Skúšal, ako reaguje moja koža.... Chcel to dokončiť.... Chcel, aby som mu patrila ....
A ja.... Ja som to dojebala.... Na plnej čiare. Svojím správaním .... Mala som všetko. Bola som všetkým. Bola som dievčatkom. Bola som milovaná.... A teraz.... Bez neho.... Som nikto.... Cítim len prázdno. Ticho. Dýcham a dusím sa v jednom momente. Všetko je preč.... Odviate vetrom do diaľky ...
Ukáž všetky komentáre (11)
Pridal/a Mata dňa 11.12.2022.
0 Hlasov
Pridal/a Feather dňa 12.12.2022.
Ďakujem, ale ...Taký človek je len jeden. Jedinečný. A takého sa nedá stretnúť dvakrát. Napriek všetkému, ja verím, že naše cesty sa znova spoja
Naposledy upravil Feather 12.12.2022.