Kedy subka príde na to, že je submisívna? Ako veľmi je submisívna? Čo jej chýba a čo potrebuje? Stále sa nad tým zamýšľam, aj keď nie vždy to má riešenie. Práve teraz som oslávila prvý rok s mojím autom. A prišla som na to, že, ak sa starám o autíčko stopercentne mi slúži a napadá ma teraz asociácia k tomuto trochu bizarná, ale ide mi to... Ak sa stará Pán o subinku tak tá mu slúžiť bude tiež a to viac ako na sto percent...
Na niektoré otázky mám odpoveď typu : Ja som prečítala 50 odtieňov sivej a celú triológiu a to mi dodalo odvahu skúmať sa. O tom, že ma vzrušuje niečo iné ako obyčajný vzťah som vedela, ale nevedela som čo alebo koho mám hľadať.
Len ako nájsť tú svoju polovičku?
Moja prvá katastrofa bola jednorázovka, vopred dohodnuté pravidlá, ktoré boli prepísknuté, a neakceptované. Preboha subinky, poučte sa na mne a nechcite akciu na prvom stretnutí. To, že niekto pôsobí ako Pán dokonalý neznamená, že ním naozaj je. Môže to skončiť psychologickou katastrofou. Ale na druhej strane, keď sa na to teraz dívam, niektoré praktiky sa mi páčia doteraz, ale na prvé stretnutie s BDSM to bolo až príliš. Tu bolo auto až príliš rozbehnuté a nejak motor to nevydržal.
Z môjho pohľadu. Som submisívna na subinku ale nie na otrokyňu. Už to viem po jednej skúsenosti. Ako som sa snažila tak som sa snažila, ale moje hranice submisívnosti neboli až tak ďaleko ako by to vtedajší Pán chcel. Vedela som sa hlásiť, cvičiť, posielať fotky, stretávať sa, dochádzať načas, ale robila som aj chyby. Chcel aby som bola otrok... To znamená aby mal nado mnou veškerú moc. Ale mne sa to nedarilo. Nemohla som sa stále hlásiť, veď som v práci, keď som bola doma, bolo to ľahšie ale aj tak mi to robilo problémy. Najväčší problém bol večierka a tresty. Ako viem, že tresty patria do D/s ale nie tie, čo sú nad hranicou prípustnosti. Nebudem ich spomínať, ale mala som z nich traumu. Potom prišlo to, že, som začala byť frustrovaná z reportov denných, z denných povinností a robila som chyby, cítila som sa ako v okovách a tak som začala robiť chyby, veľa chýb. A samozrejme druhá strana rovnice nedala na seba dlho čakať a tak sa mi začali hromadiť tresty z ktorých sa frustrácia len stupňovala čo skončilo rozchodom. Ak to prirovnám k autu tak šofér ťahal auto na pokraj jeho síl a preťažil ho, čo malo za následok prehriatie a nakoniec doslúženie, ja som bola tá zaseknutá brzda...
Čo po takomto zážitku... Volať o pomoc? Hľadať niekoho nového? Vzdať sa D/s, keď to napĺňa?
No ale ja ako to túlavé auto, možno to čo mám na dvore a tak verne mi slúži... Som hľadala ďalej. A našla som. Pán.. Pán má a je niekto v živote, čo je priateľom a „trýzniteľom“ v jednom. Keď sa dávame dokopy s novým Pánom, najskôr sa ho veľa pýtať a odpovedať, otvorený dialóg a vysypať svoje boliestky duše ak ich máme. Viete predsa, že aj pokazené auto musí ísť do servisu a aj Pán je svojím spôsobom technik, čo sa o svoju sub stará. Najskôr vyšetrí boliestky v mojom prípade trebalo odseknúť tú brzdu (bola som zaseknutá v bode medzi subinkou a otrokyňou), dvihnúť sebavedomie, dalo by sa prirovnať k oprave podvozku a výmena remeňa v mojom prípade obojoček. To je taká úvodná diagnostika a až potom sa môže sadnúť za volant.
Ale tu tak isto treba dávať pozor.
Vieme akí sú šoféri. Arogantní, ktorý sú poučení z filmov pre dospelých, ktorí idú len za svojim cieľom bezohľadne a ničia auto ohrozujú ľudí naokolo, tlačia až na posledné sily, nevedia odhadnúť výdrž auta a subinky. Subčiatka pozor, to nie je veľmi vhodná voľba, utekajte. Alebo sa podvoľte pokiaľ Vám to vyhovuje, ale tu hrozí nebezpečenstvo zadretia motora.
Druhá skupina šoférov je tá, čo ovláda pravidlá, svoju pozornosť dávajú aj autu a aj premávke. Toto prirovnávam k Pánom, čo sú ako ľudia, zábavní, aj keď bič nepočúva a pri spanku sa subčiatko skoro pociká od smiechu, sú vtipní a aj z veci ktorá nepatrí do BDSM vedia urobiť stopercentnú hračku. A tak to má byť. Títo Páni šoféri šetria svoje auto, subinku, dávajú im lásku porozumenie priateľstvo, ale zároveň im ukážu kde je ich miesto. Vyhranené typy týchto šoférov sú vhodní kandidáti do vzťahu pokiaľ sa dohodnú na hraniciach a chápu vyhlášku. Týchto Pánov vrelo odporúčam. Tu je autíčko pravidelne servisované a spokojné.
A ešte jedna skupina je kvázišofér, alebo polovodič, čo sa učí v autoškole alebo na filmoch pre dospelých. Áno skúsenosti treba získať, ale všetko, čo chce vodič vyskúšať tak buď na sebe alebo si nájsť inštruktora (skúsenejšieho Pána, ktorý je ochotný nováčikovi pomôcť), polovodičom som bola aj ja až som našla skúseného šoféra, čo mi pomaly ale isto ukazoval moje auto krásy a začal opravovať moje chyby a lak dávať dokopy.
Teda subinky hľadajte niekoho kto vyhovuje Vám, ale pozor na popálenie, nie každý motor sa dá po každom zadretí opraviť. A Vám Páni snáď ste sa aspoň trochu pobavili...
Na niektoré otázky mám odpoveď typu : Ja som prečítala 50 odtieňov sivej a celú triológiu a to mi dodalo odvahu skúmať sa. O tom, že ma vzrušuje niečo iné ako obyčajný vzťah som vedela, ale nevedela som čo alebo koho mám hľadať.
Len ako nájsť tú svoju polovičku?
Moja prvá katastrofa bola jednorázovka, vopred dohodnuté pravidlá, ktoré boli prepísknuté, a neakceptované. Preboha subinky, poučte sa na mne a nechcite akciu na prvom stretnutí. To, že niekto pôsobí ako Pán dokonalý neznamená, že ním naozaj je. Môže to skončiť psychologickou katastrofou. Ale na druhej strane, keď sa na to teraz dívam, niektoré praktiky sa mi páčia doteraz, ale na prvé stretnutie s BDSM to bolo až príliš. Tu bolo auto až príliš rozbehnuté a nejak motor to nevydržal.
Z môjho pohľadu. Som submisívna na subinku ale nie na otrokyňu. Už to viem po jednej skúsenosti. Ako som sa snažila tak som sa snažila, ale moje hranice submisívnosti neboli až tak ďaleko ako by to vtedajší Pán chcel. Vedela som sa hlásiť, cvičiť, posielať fotky, stretávať sa, dochádzať načas, ale robila som aj chyby. Chcel aby som bola otrok... To znamená aby mal nado mnou veškerú moc. Ale mne sa to nedarilo. Nemohla som sa stále hlásiť, veď som v práci, keď som bola doma, bolo to ľahšie ale aj tak mi to robilo problémy. Najväčší problém bol večierka a tresty. Ako viem, že tresty patria do D/s ale nie tie, čo sú nad hranicou prípustnosti. Nebudem ich spomínať, ale mala som z nich traumu. Potom prišlo to, že, som začala byť frustrovaná z reportov denných, z denných povinností a robila som chyby, cítila som sa ako v okovách a tak som začala robiť chyby, veľa chýb. A samozrejme druhá strana rovnice nedala na seba dlho čakať a tak sa mi začali hromadiť tresty z ktorých sa frustrácia len stupňovala čo skončilo rozchodom. Ak to prirovnám k autu tak šofér ťahal auto na pokraj jeho síl a preťažil ho, čo malo za následok prehriatie a nakoniec doslúženie, ja som bola tá zaseknutá brzda...
Čo po takomto zážitku... Volať o pomoc? Hľadať niekoho nového? Vzdať sa D/s, keď to napĺňa?
No ale ja ako to túlavé auto, možno to čo mám na dvore a tak verne mi slúži... Som hľadala ďalej. A našla som. Pán.. Pán má a je niekto v živote, čo je priateľom a „trýzniteľom“ v jednom. Keď sa dávame dokopy s novým Pánom, najskôr sa ho veľa pýtať a odpovedať, otvorený dialóg a vysypať svoje boliestky duše ak ich máme. Viete predsa, že aj pokazené auto musí ísť do servisu a aj Pán je svojím spôsobom technik, čo sa o svoju sub stará. Najskôr vyšetrí boliestky v mojom prípade trebalo odseknúť tú brzdu (bola som zaseknutá v bode medzi subinkou a otrokyňou), dvihnúť sebavedomie, dalo by sa prirovnať k oprave podvozku a výmena remeňa v mojom prípade obojoček. To je taká úvodná diagnostika a až potom sa môže sadnúť za volant.
Ale tu tak isto treba dávať pozor.
Vieme akí sú šoféri. Arogantní, ktorý sú poučení z filmov pre dospelých, ktorí idú len za svojim cieľom bezohľadne a ničia auto ohrozujú ľudí naokolo, tlačia až na posledné sily, nevedia odhadnúť výdrž auta a subinky. Subčiatka pozor, to nie je veľmi vhodná voľba, utekajte. Alebo sa podvoľte pokiaľ Vám to vyhovuje, ale tu hrozí nebezpečenstvo zadretia motora.
Druhá skupina šoférov je tá, čo ovláda pravidlá, svoju pozornosť dávajú aj autu a aj premávke. Toto prirovnávam k Pánom, čo sú ako ľudia, zábavní, aj keď bič nepočúva a pri spanku sa subčiatko skoro pociká od smiechu, sú vtipní a aj z veci ktorá nepatrí do BDSM vedia urobiť stopercentnú hračku. A tak to má byť. Títo Páni šoféri šetria svoje auto, subinku, dávajú im lásku porozumenie priateľstvo, ale zároveň im ukážu kde je ich miesto. Vyhranené typy týchto šoférov sú vhodní kandidáti do vzťahu pokiaľ sa dohodnú na hraniciach a chápu vyhlášku. Týchto Pánov vrelo odporúčam. Tu je autíčko pravidelne servisované a spokojné.
A ešte jedna skupina je kvázišofér, alebo polovodič, čo sa učí v autoškole alebo na filmoch pre dospelých. Áno skúsenosti treba získať, ale všetko, čo chce vodič vyskúšať tak buď na sebe alebo si nájsť inštruktora (skúsenejšieho Pána, ktorý je ochotný nováčikovi pomôcť), polovodičom som bola aj ja až som našla skúseného šoféra, čo mi pomaly ale isto ukazoval moje auto krásy a začal opravovať moje chyby a lak dávať dokopy.
Teda subinky hľadajte niekoho kto vyhovuje Vám, ale pozor na popálenie, nie každý motor sa dá po každom zadretí opraviť. A Vám Páni snáď ste sa aspoň trochu pobavili...
Ukáž všetky komentáre (34)
Pridal/a Mata dňa 29.11.2022.
0 Hlasov 
Tak to áno, dúfam že veľa z nás má také šťastie.....
