Sedím, či ležím? Som spútaná, či voľná? Tieto myšlienky mi idú hlavou, keď sa v noci zobudím a cítim Pánovu vôňu. V hlave sa mi ukazujú obrazy z našej hry...
Dnes som bola dobrá subinka. Prežila som všetko, čo Pán chcel. Myslím, že som dnes prekročila hranice, lebo som Pánovi radosť chcela urobiť. Spokojným úsmevom pozerám na Pána, spí s úsmevom...
A teraz späť k našej hre. Prišla som presne, podľa želania som mala oblečené všetko červené. Šaty, tangá, podprsenka, telové samodržky a červené baleríny (Pán nemá rád, keď nosím nízke podpätky, ale ja vysoké nemôžem, tak sme sa dohodli... Tá dohoda bolí doteraz).
Zazvonila som. Pán mi prvý krát otvoril s úsmevom, bol spokojný. „Ahoj, ty Zlobidlo moje, dnes porušíme prvé pravidlo, dnes sa ešte nevyzliekaj, páčiš sa mi. Mám pre teba prekvapenie.": ukázal na dôkladne zabalenú krabičku červenej farby. Určite si všimol ako sa mi rozžiarili oči zvedavosťou. „Smieš". Na tento pokyn som čakala. S veľkou radosťou som pomaly začala rozbaľovať darček. "Ďakujem Pane. Ďakujem Vám."
V krabici bolo všetko červené- laná, strapcový bič, kolík, vibračná hlavica, rubík, kožená plácačka, kožená maska na oči, červené vodidlo. Pán vedel, čo to so mnou urobí. Oči mi hneď zmenili farbu z hnedej na tmavočiernu. Moje vzrušenie bolo cítiť na 1000 kilometrov. Pán zobral kolík,: "Pozícia pozornosť a nehýb sa. „ Namočil si prst a strčil mi ho do análu po chvíľkovej hre mi tam vopchal kolík, usmial sa: „Si pripravená, môžeme ísť von." S výrazom chorej vrany na Pána pozerám a hovorím si v duchu, toto nebude pohodlná prechádzka.
Prechádzka to nebola. Pre mňa to bolo utrpenie. Kolík ma tlačil a pri každom pohybe menil svoje miesto. Bolo to mierne nepohodlné, ale vzrušovalo ma to. Veď nie každý deň chodím s kolíkom len pre Pána. Vychádzka zahŕňala aj Pánov obľúbený podnik. Samozrejme okrem kávy mi Pán vybral paradajkovú polievku, pozná ma
A ako naschvál prírodný rezeň s červeným šalátom.
V hlave mi vírili myšlienky. Pán mi dal červený darček bola som v červenom aj červené jedlo mi dal papať... „Zlobidlo, zas ma nepočúvaš. Daj mi tvoje nohavičky, teraz. Tak aby to všetci videli." Uff vydýchla som si, šťastie, že tu sú tak dlhé obrusy. Trochu som sa mrvila na stoličke a podávala som ich Pánovi.
Milujem ten úsmev ktorý nasleduje po tom čo splním úlohu. Teraz sa trochu chichotal, lebo vedel, že budem mať náročnejšie udržať kolíček v sebe. Potvorka moja.
Dnes som bola dobrá subinka. Prežila som všetko, čo Pán chcel. Myslím, že som dnes prekročila hranice, lebo som Pánovi radosť chcela urobiť. Spokojným úsmevom pozerám na Pána, spí s úsmevom...
A teraz späť k našej hre. Prišla som presne, podľa želania som mala oblečené všetko červené. Šaty, tangá, podprsenka, telové samodržky a červené baleríny (Pán nemá rád, keď nosím nízke podpätky, ale ja vysoké nemôžem, tak sme sa dohodli... Tá dohoda bolí doteraz).
Zazvonila som. Pán mi prvý krát otvoril s úsmevom, bol spokojný. „Ahoj, ty Zlobidlo moje, dnes porušíme prvé pravidlo, dnes sa ešte nevyzliekaj, páčiš sa mi. Mám pre teba prekvapenie.": ukázal na dôkladne zabalenú krabičku červenej farby. Určite si všimol ako sa mi rozžiarili oči zvedavosťou. „Smieš". Na tento pokyn som čakala. S veľkou radosťou som pomaly začala rozbaľovať darček. "Ďakujem Pane. Ďakujem Vám."
V krabici bolo všetko červené- laná, strapcový bič, kolík, vibračná hlavica, rubík, kožená plácačka, kožená maska na oči, červené vodidlo. Pán vedel, čo to so mnou urobí. Oči mi hneď zmenili farbu z hnedej na tmavočiernu. Moje vzrušenie bolo cítiť na 1000 kilometrov. Pán zobral kolík,: "Pozícia pozornosť a nehýb sa. „ Namočil si prst a strčil mi ho do análu po chvíľkovej hre mi tam vopchal kolík, usmial sa: „Si pripravená, môžeme ísť von." S výrazom chorej vrany na Pána pozerám a hovorím si v duchu, toto nebude pohodlná prechádzka.
Prechádzka to nebola. Pre mňa to bolo utrpenie. Kolík ma tlačil a pri každom pohybe menil svoje miesto. Bolo to mierne nepohodlné, ale vzrušovalo ma to. Veď nie každý deň chodím s kolíkom len pre Pána. Vychádzka zahŕňala aj Pánov obľúbený podnik. Samozrejme okrem kávy mi Pán vybral paradajkovú polievku, pozná ma
A ako naschvál prírodný rezeň s červeným šalátom.V hlave mi vírili myšlienky. Pán mi dal červený darček bola som v červenom aj červené jedlo mi dal papať... „Zlobidlo, zas ma nepočúvaš. Daj mi tvoje nohavičky, teraz. Tak aby to všetci videli." Uff vydýchla som si, šťastie, že tu sú tak dlhé obrusy. Trochu som sa mrvila na stoličke a podávala som ich Pánovi.
Milujem ten úsmev ktorý nasleduje po tom čo splním úlohu. Teraz sa trochu chichotal, lebo vedel, že budem mať náročnejšie udržať kolíček v sebe. Potvorka moja.
