Mata
Posted 2.01.2023 by Mata in Ostatné
Dnes je teplý zimný deň, Slnko mi svieti do očí. Už dva týždne myslím na stretnutie s Pánom. Bojím sa ho ale aj sa na neho teším. Sľubuje mi,že sa nebude nič zlé diať a neublíži mi. Mám sa báť alebo sa mám tešiť.

Pokyny zneli jasne:
Prídeš bez spodného prádla
Donesieš zmluvu, obojok a štipce
Budeš mať análny kolík

Jasné pokyny, sľub, že mi neublíži, že sa len porozprávame o BDSM našich predstavách a o všetkom čo som sa zatiaľ naučila. No neviem celú cestu som sa nad tým zamýšľala. Čo keď prejdem pol republiky a on tam nebude. Verím mu ale aj tak sa bojím tak trochu.

V mojich predstavách zaparkujem auto niekde v cudzom meste Pán si po mňa príde. A ako ma bude poznať? Veď tmavosivé auto, červenú bundu a krémovú čiapku tu má skoro každá žena. Mobil? No neviem. Skúsim mu napísať. PANE ČAKÁM NA DOHODNUTOM MIESTE. ŽIADAM O POKYNY.
O chvíľku mi pípne správa. STRETNEME SA V TOM PODNIKU ČO SOM SPOMÍNAL, VOJDEŠ DO IZBY 13 A TAM MA POČKÁŠ TAK AKO SA NA SUBINKU PATRÍ.

Lovím v pamäti ako mi to popisoval? Dávam dolu všetko oblečenie, úhľadne ho skladám na kôpku, nechávam si len kolík a samodržky. Na prsia si dávam kolíky na prádlo. Kľaknem si chrbtom ku dverám. Nechám odomknuté podľa pokynov. Čakám v tichu, teraz by sa mi asi ani nikto krvi nedorezal. Som zahanbená, prekvapená, bojazlivo ustráchaná a musím povedať, že aj poriadne vzrušená. Nemôžem sa báť veď ma už ukľudnil, neublíži mi, ale čo keď áno... Čakám. Počujem dvere. Pokyn ruky za hlavu. Poslušne ich tam dám cítim ako si ma obzerá. Neviem tento pocit je pre mňa nový nie som zvyknutá len tak kľačať a nechať sa obzerať, je to intenzívny a zároveň aj ponižujúci pocit.

Zmluva a obojok ostali na stole. Ako kázal. Rozbaľuje obojok. Farba sa mu páči podľa toho čo vidím kútikom oka. Otázka do pléna.... Čo je najväčším darom pre subku a neplytvá sa ním... Semeno... Odpovedám skôr ako dopovedal otázku. Švih a jeho ruka dopadá na môj dlho nebitý zadok. Asi som sa zatvárila ako vrah a chcela som protestovať, lebo mi začal vysvetľovať: áno dostala si, nie preto, že ťa chcem trestať ale zabudla si na niečo. Sklopím zrak a hovorím: Pánovi sa odpovedá celou vetou Pane. Prepáčte mi prosím.

Vkľude si sadne, pozerá na mňa a číta pripravenú zmluvu. Podpisuje ju. Pozerá na mňa a dáva úplne jemný pokyn. Postavím sa a idem ju podpísať. Druhý pokyn, už som na kolenách pri jeho nohách, ale tentoraz nekľačím, sedím na pätách. Hladká má po vlasoch. Pomaly rozopína obojok dá si na čas. Hladí má po krku, prikladá ho a zapína. Symbol podriadenosti. Ani neviem či sa cítim dobre alebo nepríjemne. Obojok na krku je mať veľa pocitov naraz. Podriadenie poslušnosť symbol toho, že niekomu patrím... Je to naozaj to čo chcem? Je toho naozaj veľa čo v tejto chvíli prežívam.

Premýšľam. Chcem viac. Nechcem sa prezradiť. Nechcem len tak tam kľačať a rozprávať sa. Myšlienky mi blúdili pri spomienkach na spank, na presne mierené rany, ktoré boleli ale aj čistili moje vnútro. Ktoré boleli a vzrušovali zároveň. Neviem možno to Pán vycítil, lebo sa pýta: chceš si vyskúšať to, čo si doma cvičila? Jemne pokyvkám hlavou. Postaví sa nado mňa rozopne sa a skúšame. Skoro som sa zadusila jeho veľkosťou, sliny spolu so slzami mi tečú po tvári. Zadržujem nutkanie na vracanie, musím to vydržať, pre spokojnosť Pána. Pán sa pozerá tými najkrajšími hnedými očami ako som videla. Chytá má za hlavu a priráža. Pozerá na mňa spaľujúcim pohľadom...
Nedávam to.
Dusím sa.
Chcem to...
Už cítim ako pulzuje Dar...
Ďakujem Vám Pane za Váš dar...
Komentáre- príspevky
Ukáž všetky komentáre (4)
Pridal/a Mata dňa 4.01.2024.
0 Hlasov
Ďakujem snažila som sa Smile
Mata