Prečo nemá subka ty(vy)kať Pánovi

Mám sedieť, či stáť, táto otázka hýbe celým mojím subčím vnútrom. Hlava premýšľa sa nad všetkým možným a nemožným. Stále musím opakovať tie isté chyby? Stále musím hnevať Pána. Nevidím mu do hlavy, ale mám výčitky. Stále sa na mňa tak pozerá. Ten pohľad nepoznám, prvý krát mám okúsiť trest. Moje vnútro vie, že trest je oprávnený, veď sama som si ho vyžiadala, Pán mi nepovedal čo ma čaká. Teraz som tu vydaná Pánovej vôli. Neviem čo je horšie, či čakať na prvú ranu, alebo len to čakanie.

Stále premýšľam nad všetkým. Čakám, moja hlava čaká na trest. Zatiaľ Pán chodí okolo mňa ako okolo štvanej zvery. Moje vnútro reaguje na všetky aj ti nejmenšie šuchnutia. Oči pozerajú dolu kdesi pod podlahu.. Už nenástojčí na tom aby som sa na Neho dívala. Stále mi je smutno, lebo potrebujem zo seba dostať to tykanie...
Niekedy nenávidím tú Jeho otázku: „Vieš mi povedať prečo subka netyká Pánovi?“ No neviem na to odpoveď akokoľvek sa snažím neviem na túto otázku odpoveď. Je to ťažké na mňa. Stále mám pocit, že je čo zlepšovať, ale prečo Vám tykám, netuším. Stále sa mi darí robiť Vám zlosť, ste spravodlivý tým ako sa ku mne správate ako ma neustále učíte a vychovávate. A ja sprostá nahá tu stále stojím pred Vami a čakám..

Neviem čo bude a kde bude. Stále premýšľam nad tým, čo sa mi snívalo. Stále sa mi to sníva. Moja duša po tom túži túžim byť dobrá a netykať Pánovi, veď Pán Peter nie je môj kamarát. Je to môj Pán. Stojím nahá moja tvár je červená Pán Hovorí: „Nemáš sa čoho báť“. Stále sa hanbím som červená a usmievam sa, „Si len môj majetok a nikomu inému nepatríš“. Je to presne tá veta ktorú z Vašich úst chcem počúvať stále. Táto veta ma tak dokonale ukľudní a odzbrojí. A zas tá otázka o tykaní, moja odpoveď Vás nepoteší: „Neviem prečo Vám tykám Pane, hanbím sa a neviem prečo niekedy vypadávam zo svojej role.“ Ako vravím, nebola to správna odpoveď, lebo hneď letela facka, ale Vaša ruka ostala na líci. Vidíte ako sa mi hrnú do očí slzy, jemne ma pohladíte palcom, len jemnučko pozeráte sa na mňa svojimi úžasnými očami.

A zas tá istá otázka: „Prečo sa Pánovi netyká?“ Zas krúžite okolo mňa. Pomaly ako Orol, čo hľadá korisť krúžite okolo mňa a hľadáte miesto, kde mám slabinu. S temným pohľadom dravca sledujete slzu, ktorá mi steká po líci. Stále skúmam hĺbku mojej duše a premýšľam nad dôvodmi... Moja odpoveď Vás takisto neuspokojila: „Pánovi sa netyká preto, lebo Pán nie je na mojej úrovni. Môj Pán je môj vládca a Pán, ktorý ma má vychovávať a chrániť.“, myslím, že toto ste chceli ako Pán počuť. Prvý krát som videla Váš mikroúsmev a iskričky v očiach. Za túto odpoveď som dostala to najkrajšie pohladenie.

Už to viem. Ste môj Pán a preto sa Vám netyká.

Vaša otrokyňa