Keď niečo nájdeš, nemusí to byť to, čo naozaj hľadáš...
Na úvod môže byť aj tento titulok... Niekedy mám pocit, že sme šialené, keď spadneme do BDSM sveta. Mám pocit, že som subina, ale nie až tak silne submisívna ako to potreboval môj Pán (myslím, že pre potreby článku stačí použiť slovo muž, aj keď...). Nikdy nepoviem, že bol zlý Pán, stále budem hovoriť, že to bolo to najlepšie čo som si mohla priať.
Mám pár úsmevných zážitkov, aj pár, kde som musela prekonať samú seba. Myslím, že som toho muža potrebovala viac ako som dávala najavo, možno to malo byť inak. Ale tak, či onak, bol to ten muž, kto mi ukázal, že moje hranice nie sú až tak blízko ako som si pôvodne myslela. Nikdy by som nepovedala, že dokážem to, čo som dokázala pri ňom.
Ten muž bol stále pre mňa záhadou, dlho sme písali, možno to bolo dlhšie akoby bolo zdravé. Potom prišlo na rad plnenie úloh a dôkazy, teraz keď si to uvedomím mám pocit, že mi to začína dopaľovať... Neznášala som to večné hlásenie kde som, čo robím, a keď som sa dlhšie nehlásila, naísal mi : "Prečo sa nehlásiš? Čo robíš?"... Niekedy z toho bol prúser a inokedy mi to bolo odpustené. Záležalo len na okolnostiach. Ten muž bol veľmi múdry a dobrý psychológ... Hneď všetko vedel a vycítil všetko.
Po pár mesiacoch prišlo na rad osobné stretnutie, keďže ten muž ma poznal zo všetkých strán, ja som ho nevidela ešte. Nežiadala som o fotku... Stretli sme sa uňho, musím uznať, mala som naozaj veľkú odvahu, keď som za ním šoférovala cez polovicu republiky a ostala som u neho na noc. Niekedy som šialená, šibnutá nedocvaknutá ženská. Nebála som sa ho, aj keď človeku nevidím do hlavy.
Keď som ho videla, musím povedať, že som bola totálne zdochnutá po ceste, po stužkovej a po ťažkom týždni, nebol mi sympatický, ale vôbec nie. Ten muž to doteraz nevie... Ale zamilovala som si jeho oči, ten pohľad, keď ma prvý krát uvidel a objal. Vtedy to už sen nebol... Mám chuť ssa teraz smiať, tie iskričky, čo mu tam plápolali.. Na prvé stretnutie mi nedal nejaké šialené úlohy, len som mala prísť bez spodného prádla... To bolo nepríjemné.
Mala som aj splniť svoju prvú úlohu, keď som bola u neho a to striptíz. Doteraz mám pred očami jeho pobavený výraz, keď sa na mňa pozeral ako sa pred ním predvádzam ako polámaná fazuľa (mala som polámanú ruku a skoro som si pred ním zlomila aj krk).. To keby niekto videl tak sa šúľa od smiechu doteraz. Tak ako ja. V ten večer som si zamilovala aj jeho ukľudňujúci hlas a aj jeho prístup a aj jeho.
Ako začínajúca subinka som sa musela pasovať s viacerými vecami...
Jedenie: jedla som na zemi, medzi Pánovými nhami (samozrejme som mala tanier, ale nemala som príbor, Pán mi dal aj deku, ale s polámanou rukou to bol aj problém. Moje prvé jedlo bolo aj s pár slzičkami, ale spolu sme to zvládli. Pár milých slov pomohlo)
Oblečenie: bola som hahá, stále rozkročená a pripravená, dokonalo oholená ako si to vyžadoval.
Cvičenie: každý deň nahé cvičenie a keď som bola uňho tak predvádzanie sa...
Tieto veci boli pre mňa ťažké, ale zvládla som, dokonca som bola aj šťastná, ale moja nátura... Nevedela som priať príkazy, tak som mala aj tresty.. Veľa mi musel vysveťovať a veľmi často sme sa handrkovali ako predavači na trhu... Ale stále vyhral ten zaujímavý muž, veď kto iný.
Čo som naopak milovala:
Túlenie: milovala som ten pocit, keď som sedela alebo kľačala medzi jeho nohami rozčapená jak žaba a Pán mal prístup všade. Aj to náležite využíval
Pochvaly: keď som prekročila svoje hranice tak prišla pochvala, alebo aj odpustenie časti trestu. (raz som mala jesť z podlahy bez rúk, zvládla som uplakané raňajky a prerevaný obed, ale keď som zvládla jednu praktiku, z ktorej som mala šialený strach, tak mi Pán zvyšok trestu odpustil)
Pánove nohy: zo začiatku mi to nebolo príjemné, ale na druhý krát, to bolo úžasne. len tak si vychutnávať Pánove nohy a dopriať im len to najlepšie (doteraz mi to chýba)
Myslím, že toto je také malé zhrnutie mojich prvých dojmov. Stále verím, že obaja nájdeme to čo potrebujeme. Ale doteraz mám svoju naučenú rutinu: cvičenie, príprava vecí na oblečenie, dobrý a kvalitný spánok... Za to mu ďakujem, ten muž ma naučil poriadku. V tomto vzťahu Dominanta a subiny toho bolo oveľa viac, ale to niekedy inokedy....
Tento muž mi naozaj chýba...
Na úvod môže byť aj tento titulok... Niekedy mám pocit, že sme šialené, keď spadneme do BDSM sveta. Mám pocit, že som subina, ale nie až tak silne submisívna ako to potreboval môj Pán (myslím, že pre potreby článku stačí použiť slovo muž, aj keď...). Nikdy nepoviem, že bol zlý Pán, stále budem hovoriť, že to bolo to najlepšie čo som si mohla priať.
Mám pár úsmevných zážitkov, aj pár, kde som musela prekonať samú seba. Myslím, že som toho muža potrebovala viac ako som dávala najavo, možno to malo byť inak. Ale tak, či onak, bol to ten muž, kto mi ukázal, že moje hranice nie sú až tak blízko ako som si pôvodne myslela. Nikdy by som nepovedala, že dokážem to, čo som dokázala pri ňom.
Ten muž bol stále pre mňa záhadou, dlho sme písali, možno to bolo dlhšie akoby bolo zdravé. Potom prišlo na rad plnenie úloh a dôkazy, teraz keď si to uvedomím mám pocit, že mi to začína dopaľovať... Neznášala som to večné hlásenie kde som, čo robím, a keď som sa dlhšie nehlásila, naísal mi : "Prečo sa nehlásiš? Čo robíš?"... Niekedy z toho bol prúser a inokedy mi to bolo odpustené. Záležalo len na okolnostiach. Ten muž bol veľmi múdry a dobrý psychológ... Hneď všetko vedel a vycítil všetko.
Po pár mesiacoch prišlo na rad osobné stretnutie, keďže ten muž ma poznal zo všetkých strán, ja som ho nevidela ešte. Nežiadala som o fotku... Stretli sme sa uňho, musím uznať, mala som naozaj veľkú odvahu, keď som za ním šoférovala cez polovicu republiky a ostala som u neho na noc. Niekedy som šialená, šibnutá nedocvaknutá ženská. Nebála som sa ho, aj keď človeku nevidím do hlavy.
Keď som ho videla, musím povedať, že som bola totálne zdochnutá po ceste, po stužkovej a po ťažkom týždni, nebol mi sympatický, ale vôbec nie. Ten muž to doteraz nevie... Ale zamilovala som si jeho oči, ten pohľad, keď ma prvý krát uvidel a objal. Vtedy to už sen nebol... Mám chuť ssa teraz smiať, tie iskričky, čo mu tam plápolali.. Na prvé stretnutie mi nedal nejaké šialené úlohy, len som mala prísť bez spodného prádla... To bolo nepríjemné.
Mala som aj splniť svoju prvú úlohu, keď som bola u neho a to striptíz. Doteraz mám pred očami jeho pobavený výraz, keď sa na mňa pozeral ako sa pred ním predvádzam ako polámaná fazuľa (mala som polámanú ruku a skoro som si pred ním zlomila aj krk).. To keby niekto videl tak sa šúľa od smiechu doteraz. Tak ako ja. V ten večer som si zamilovala aj jeho ukľudňujúci hlas a aj jeho prístup a aj jeho.
Ako začínajúca subinka som sa musela pasovať s viacerými vecami...
Jedenie: jedla som na zemi, medzi Pánovými nhami (samozrejme som mala tanier, ale nemala som príbor, Pán mi dal aj deku, ale s polámanou rukou to bol aj problém. Moje prvé jedlo bolo aj s pár slzičkami, ale spolu sme to zvládli. Pár milých slov pomohlo)
Oblečenie: bola som hahá, stále rozkročená a pripravená, dokonalo oholená ako si to vyžadoval.
Cvičenie: každý deň nahé cvičenie a keď som bola uňho tak predvádzanie sa...
Tieto veci boli pre mňa ťažké, ale zvládla som, dokonca som bola aj šťastná, ale moja nátura... Nevedela som priať príkazy, tak som mala aj tresty.. Veľa mi musel vysveťovať a veľmi často sme sa handrkovali ako predavači na trhu... Ale stále vyhral ten zaujímavý muž, veď kto iný.
Čo som naopak milovala:
Túlenie: milovala som ten pocit, keď som sedela alebo kľačala medzi jeho nohami rozčapená jak žaba a Pán mal prístup všade. Aj to náležite využíval
Pochvaly: keď som prekročila svoje hranice tak prišla pochvala, alebo aj odpustenie časti trestu. (raz som mala jesť z podlahy bez rúk, zvládla som uplakané raňajky a prerevaný obed, ale keď som zvládla jednu praktiku, z ktorej som mala šialený strach, tak mi Pán zvyšok trestu odpustil)
Pánove nohy: zo začiatku mi to nebolo príjemné, ale na druhý krát, to bolo úžasne. len tak si vychutnávať Pánove nohy a dopriať im len to najlepšie (doteraz mi to chýba)
Myslím, že toto je také malé zhrnutie mojich prvých dojmov. Stále verím, že obaja nájdeme to čo potrebujeme. Ale doteraz mám svoju naučenú rutinu: cvičenie, príprava vecí na oblečenie, dobrý a kvalitný spánok... Za to mu ďakujem, ten muž ma naučil poriadku. V tomto vzťahu Dominanta a subiny toho bolo oveľa viac, ale to niekedy inokedy....
Tento muž mi naozaj chýba...
