4 minuty
*mená a mesto sú pozmenené
Pracujem pre firmu, kde náplňou mojej práce je veľa cestovať čo je spojené s tým, že pravidelne, či skôr nepravidelne v niektorých mestách aj prespávam. Občas zavítam na stránky BDSM komunít, aby som si niečo prečítal, či sa zaujímavé dozvedel, prípadne si rozšíril obzory a niečo sa aj naučil. Aj keď som nič konkrétne nehľadal, na jednej takejto stránke som sa zoznámil s ňou - Tatianou.
Táňa študuje v Banskej Bystrici na výške a tiež má rovnakú záľubu ako ja. Má 21 rokov, čo oproti mojím 37 je trošku rozdiel, ale výborne sme si cez chat rozumeli.
Jeden aprílový utorok som sa po dlhšej dobe opäť chystal do Banskej Bystrice. Najprv som váhal či to Táni napíšem alebo nie, no nakoniec som jej napísal či sa nestretneme a nedáme kávu. Aj keď väčšinou odpisovala pomerne rýchlo, dva dni som nedostal odpoveď. V pondelok večer, keď som si balil malý kufor na cestu, mi prišla strohá správa: “Môžme”. Bolo to nezvyčajné, neodpisovala takto krátke správy.
“Dobre, zajtra o 15:30 pri nákupnom centre, pri hlavnom vchode.” - odpísal som.
“Ok, teším sa” znelo v odpovedi.
Viac sme si do tohto stretnutia už nestihli napísať.
Čas: Utorok, 15.30.
Keď som prichádzal, už ma tam čakala. Mala na sebe čierne kraťasky, biele tričko a tenisky. Síce som vedel ako vypadá do tváre, postavu som pred tým nevidel. Nerád tipujem výšku a váhu, ale odhadom by som povedal že má 168cm a do 60kg. Keď ma zbadala, s nesmelým úsmevom ma privítala a išli sme si dať kávu.
Debata začala tak ostýchavo, čo som viacmenej aj očakával, ale potom sme sa rozkecali a nakoniec sme posedeli 2 hodiny. Následne sme sa rozlúčili a vyrazili každý svojim smerom. Ona na byt, ja na hotel. Mal som to asi 5 minut autom, no ešte v aute mi prišla správa: “Dobre som sa bavila, dúfam že si to zopakujeme….Nabudúce si ma možno podmaníš aj inak ako rečami....” stálo tam provokatívne. Neveriacky som na to hľadel a rozmýšľal čo odpíšem.
“Nabudúce je veľmi neurčitý pojem….ak máš odvahu, tak prídeš ešte dnes”. Dvadsať minut sa nič nedialo, až kým neodpísala: “Kedy a kde? Kým si to nerozmyslím”.
“20:00 na rovnakom mieste ako poobede. A tentokrát budeš mať oblečené čierne sexy prádlo, samodržiace silonky a podpatky nech si to pri pohľade na teba trochu uzijem”. “Čakám ťa, a buď dochvíľna”.
Boli sme dohodnutí, že ani jeden z nás nechce pri prvom stretnutí sex. Malo ísť hlavne o bondage a jej trápenie.
Mal som približne hodinu a pol na to aby som si nachystal nejaké veci. Aj keď so sebou v aute vozím preventívne putá, a nejaké tie laná, musel som skočiť do miestneho hobby marketu, aby som dokúpil veci ktoré by sa mohli hodiť. Teraz už mi začínalo bušiť srdce.
Moja záľuba je hlavne bondage, čo má rada aj Táňa. Obaja sme už mali pár skúseností, ja asi viac, ale aj tak som začínal byť trochu nervózny. Ešte keď sme si veľa písali, tak sme si dohadovali rôzne scenáre, čo by kto chcel atd, takže som mal predstavu ako bude večer vyzerať. Vrátil som sa na hotel, osprchoval sa a pomaly vyrazil späť k nákupnému centru.
Čas: Utorok, 20:00
Tento krát tu stojím prvý ja, ale o 4 minuty neskôr pribehne Táňa so zrýchleným dychom a začína sa ospravedlňovať: “Prepáč, nestihla som autobus, čakáš dlho?” “Nie, 4 minutky”, odpovedal som.
Táňa síce pribehla na podpatkoch, ako sme sa dohodli, ale na sebe mal obtiahnuté rifle a bielu košielku. Čakal som že príde v nejakých šatičkách alebo sukni, ale to som jej vyslovene nenapísal. Moja chyba.
Presúvali sme sa k môjmu autu. “Si celkom odvážna, neviem či by som takto dobrovoľne išiel v podstate s cudzím chlapom, keď vieš čo ťa asi čaká”, začal som konverzáciu. “Aj mám trochu strach, ale vzrušenie je asi silnejšie, a doteraz si mi neprišiel že by si mi chcel ublížiť” odpovedala. “Neublížim, neboj, len možno trochu potrápim” dodal som s miernym úsmevom.
“Stále platí to na čom sme sa dohodli. kedykoľvek môžeš povedať slovo stop. Ak náhodou zrovna nebudeš môcť rozprávať, daj mi trikrát silným zahmkaním znamenie že chceš skončiť a ja sa ťa opýtam či stop. Ak prikývneš, ihneď ťa pustím a zaveziem naspäť.” “Zavezieš naspäť?” Zostala trochu šokovaná. “Áno, nebude mať zmysel pokračovať, keď si budeš môcť stopku hovoriť zakaždým keď si zmyslíš, takto ťa to bude nútiť vydržať dokedy to neukončím ja. Stopka je núdzové riešenie pre teba”. “Dobre, chápem”. stroho odpovedala.
Nastupujeme do auta. Len čo sme zabuchli dvere hovorím: “Pravidlá poznáme. Odteraz ma na slovo budeš poslúchať a hovoriť budeš len keď sa ťa niečo spýtam, rozumieš?” “Áno” odpovedala.
“Fajn, som rád. Teraz daj ruky za chrbát”.
“Prosím?” znela odpoveď trochu prekvapenej Táni.
“Rozprávať máš keď sa ťa niečo spýtam, urob čo som povedal”, neviem či nečakala takúto zmenu, keď zostala prekvapená, ale nakoniec spravila ako som povedal.
Okamžite jej na rukách pristáli moje kovové putá. Cesta na hotel bola krátka a celú cestu sme boli ticho.
Hotel, resp. penzión v ktorom som bol ubytovaný som si vybral zámerne. Zakaždým keď som tam preapával, som tam nevidel nikoho iného, dokonca ani na raňajkách. Navyše mal obrovskú výhodu, že mal všetky izby v podkroví, a v každej izbe bol drevený trám, tušil som že by sa mi dnes mohol hodiť.
Zaparkoval som auto vo dvore a vystúpil. Táňa mala strach že ju niekto uvidí, tak za chrbtom zdvihla spútané ruky s pohľadom na mňa, či ju nevyslobodím. Navydala však ani slovko. Pokrútil som hlavou na znak nesúhlasu. “Ideme, je to kúsok, nikto ťa neuvidí”. Ako som predpokladal, nikde ani živej duše a už som otváral dvere do izby.
Táni asi odľahlo keď sme vošli dovnútra a zabuchol som dvere.
“Čelom k stĺpu!” prikaźal som jej. Ihneď vykonala ako som povedal.
Vzal som lano a priviazal ho k stĺpu čo najvyššie ako som vedel. Druhý koniec som pretiahol pomedzi ruky okolo pút a následne ho začal ťahať späť hore. Ruky sa jej za chrbtom začali dvíhať do vodorovnej polohy. Takto so spútanými rukami, zdvihnutými do luftu a čelom k stĺpu tam stála a čakala čo sa bude diať.
Podišiel som bližšie a priviazal jej členky spolu a následne aj k stĺpu.
Sadol som si do kresla a pozeral jej na zadok. Rozmýšľal som čo má asi tak pod tými obtiahnutými rifľami oblečené. Po asi troch minútach kochania sa jej celkom peknou postavou, ako tam stála na tých vysokých podpatkoch, som sa postavil a podišiel k nej.
“Keďže je to naše poprvé, na začiatok na teba nebudem moc zlý” uštipačne som jej pošpekal do ucha.
“Vieš koľko minút si meškala?” trošku nahnevane som sa spýtal.
“Áno, štyri” okamžite odpovedala.
“Presne tak. štvorka je pre dnešok tvoje číslo” ihneď ako som to dopovedal, rukou som jej plesol silno po ľavej polke zadku a prikázal: “Počítaj!”.
“Jeden”….”Dva”….”Tri”….”Štyri” pekne nahlas napočítala, no pri štvorke sa trošku zavrtela a zasyčala.
“Tak, a teraz pravá polka”….
Opäť sa trochu skrútila pri štvrtom plesknutí.
Takto som ju tam nechal stáť zase asi 5 minút kým ja som sedel v kresle.
“Je na čase zistiť či si splnila moje príkazy.” Podišiel som k nej a rozviazal nohy, lano cez putá a nakoniec aj samotné putá.
“Rifle a košielku dolu....a pomaly” znal rozkaz tentokrát.
Ja som sa opäť posadil do kresla a priamo pozeral na Táňu.
Bolo vidno že jej to nie je zrovna príjemné, ale začala si vyzliekať košielku. Zrazu predomnou stála len v čiernej podprsenke. Prsia v nej mala dokonalé. Trochu si ich nachvíľu zakryla, ale na moje “pokračuj” si začala vyzúvať podpätky a následne si vyzliekla aj rifle. Čakal ma pohľad na ktorý som sa tešil. Čierne samodržky, ako som si predstavoval a čierne tangá.
“Otočiť” znelo takmer okamžite ako padli rifle na zem.
“A obuj si naspäť tie lodičky”
Zohla sa trošku nižšie aby si ich nasadil na nohy, čím mi poskytla krásny pohľad na jej zadoček.
“Výborne, môžeme pokračovať”.
Z tašky z poobedného nákupu som vytiahol štipce a podal jej ich.
“Pripni si ich na bradavky, ale nechaj si podprsenku” znelo tentokrát z mojich úst.
Bolo vidno že to robieva asi častejšie, lebo si ich šikovne pripla relatívne rýchlo a bez nejakých povzdychov.
“Hmmm, tuším sa ti to páči. Tak to trochu vylepšíme. Daj si ich dole a podaj mi ich”. Ihneď ako mi ich podala som na štipce natiahol gumičky, aby mali silnejší stisk. Takto som upravil štyri štipce a podal jej ich so slovami: “Prsia z podprsenky von a pripni si tam dva štipce, ďalšie dva si pripneš tam dole” a pozrel som sa jej na kundu. Vykonala to presne tak ako som si predstavoval. Tangáče si musela trošku zarezať, aby si spravila priestor pre tie dva štipce.
“Čelom k stĺpu a ruky za chrbát”, rozkázal som.
Ja dom zatiaľ pritiahol k nej stoličku na ktorú som položil dva vankúše.
“Sadni si”.
Sadla si, pričom ruky mala stále za chrbtom. Tie som jej najprv spútal lanom v zápästí. Následne som jej priviazal aj lakte k sebe. Takto so zviazanými rukami tam sedela na stoličke s dvomi vankúšmi a štipcami na svojich miestach.
Z tašky som tento krát vytiahol tenký špagátik a ustrihol štyri asi dvojmetrové kúsky. Každý kúsok som priviazal k jednému štipcu. Keď som ich priväzoval, bolo vidno ako ju začínajú trochu trápiť. Konce špagátov zo štipcov pripnutých na bradavkých som priviazal o stĺp čo najvyššie, takže musela vypnúť hruď. Špagáty zo zvyšných štipcov čo mala pripnuté dole, som priviazal naopak o stĺp pri podlahe.
“Tak, už len malé vylepšenie spravíme a bude to” zasmial som sa s vedomím čo bude tomu nadchádzať.
Prišiel som k nej zozadu a hovorím: “Zdvihni sa”. Neveriacky pozrela na mňa a začala robiť čo som povedal. Na akonáhle sa začala dvíhať štipce na kunde ju začali ťahať dole. Povysunul som stoličku a ostala tam polostáť, polosedieť v nepohodlnej polohe.
“Tak, preto že si ma nechala čakať 4 minuty, ja ti teraz dávam 4 minuty aby si si premyslela svoj ďalší dvojhodinový plán. Za 4 minuty sa ťa spýtam”, a spustil som na telefóne časový odpočet.
Čas jej musel ubiehať veľmi pomaly, musela tam v krokolomnej pozícii polokľacať a premýšľať o svojej ďalšej tortúre na dnešný večer. Bolo vidno ako sa jej nohy trasú na tých podpatkoch.
Po 4 minutach mi telefón zazvonil na znak že sa jej mám niečo spýtať.
“Tak ako si predstavuješ svoje ďalšie dve hodiny?” znela otázka.
“Chcela by som byť zviazaná na posteli do tvaru X”
“Takže ty tu chceš odpočívať?” nahlas som sa zasmial a pokračoval: “Máš ďalšiu minutu na premýšľanie” a spustil som opäť časovač.
60 sekund uplynulo a na moju otázku s triaškou na nohách odpovedala: “Môžem tu prosím kľačať spútaná hodinu pri stĺpe so štipcami a ďalšiu hodinu stáť spútaná na podpatkoch?” To už sa jej tisli slzy do očí. Po asi troch sekundách váhania prišla kladná odpoveď.
Položil som pod ňu opäť rýchlo stoličku s vankúšmi a bolo na nej vidno ako si uľavila od bolesti.
Odstrihol som špagátiky, odviazal ruky a prikázal jej odopnúť si štipce.
Asi nečakala takú bolesť, keď vcelku hlasne zakričala “AU” pri každom štipci.
“Máš 4 minuty prestávku, využi ju ako chceš”
Odišla do kúpelne a ja som pustil opäť časovač.
Zazvonil telefón a ihneď sa objavila naspäť v miestnosti.
“Ďakujem” povedala pri návrate.
“Za čo?” prekvapene som sa spýtal.
“Za prestávku”. odpovedala.
“Slušne vychovaná, páči sa mi to” odvetil som.
“Tak budeme pokračovať v tom čo si si sama navrhla” a už som jej podával štipce so slovami: “Vieš čo s nimi”.
Pripla si ich naspäť na svoje miesto, no tento krát už pomalšie ako prvý krát.
“Podprsenku na svoje miesto, nech ťa to tam trošku potrápi” dostala rozkazom.
Na pokyn aby si kľakla nohami obkročmo k stĺpu si kľakla na zem a ruky inštiktívne dala za chrbát a za stĺp zároveň. Tie som jej okamžite zviazal tesne v zápästí a čo to dovolilo aj v lakťoch. Na rad prišli členky. Tie som zviazal nielen spolu, ale aj cez podpätky, aby si ich nemohla vyzuť a následne aj k stĺpu. Potom som jej ešte priviazal k stĺpu hruď okolo podprsenky, čím som jej spôsobil tlak na štipce pripnuté na bradavkách. Muselo to byť vcelku nepríjemné. Takto zviazaná tam bola čelom ku mne.
Sadol som si na chvíľu do kresla aby som sa pokochal jej bezmocnosťou a spustil hodinový odpočet. Po pár minutach ticha som k nej pristúpil a oči jej zalepil lepiacou páskou. Opäť som si na chvíľu sadol, no tentokrát som videl už len ja ju, ona mňa nie. Posledným krokom boli ústa. Keďže štandardný guličkový roubík som nechal doma, a v hobby markete také nepredávajú, musel som pri nákupe improvizovať. Do úst dostala asi 20 cm drevený valček o priemere asi 3cm, do ktorého sa zakusla a nasledne som jej ho zafixoval ku hlave.
Teraz už nemohla ani rozprávať.
Opäť som si sadol do kresla, no tento krát som sa kochal dobrých 10 minut.
Časovač ukazoval do odpočtu ešte približne 40 minut a ja som sa rozhodol že idem porobiť aj nejaké veci do práce, ktoré som nestihol vybaviť. Vytiahol som notebook a Táňu som si prestal všímať. Každú chvíľu som sa na ňu síce pozrel ale inak som sa o ňu nezaujímal. Občas podvihla jedno či druhé koleno, aby uvoľnila bolesť, prípadne niečo zahuhlala do dreveného kolíka. Sliny jej už tiekli po prsiach a brušku.
Keď časovať ukazoval posledných 15 minut, podišiel som k nej a pomasíroval jej ruky s otázkou či si ich ešte cíti. So súhlasným prikývnutím som vzal ďalšie lano a omotal koniec o lano na zápästí. Druhý koniec som sa rozhodol priviazať k stĺpu hore tak, aby mala teraz ruky opäť trochu povytiahnuté.
V takejto polohe tam musela kľačať ďalších 15 minut. muselo to byť veeľmi nepríjemné navyše so štipcami, ktoré spôsobovali asi nepríjemnú bolesť.
Časovač odzvonil hodinku a ja som k nej podišiel spredu. Keďže mala hlavu na úrovní môjho penisu, cez rifle som jej ho trochu pritlačil na tvár s otázkou: “Rada fajčíš?” Súhlasne prikývla hlavou. “Dobre, to si necháme možno nabudúce, dnes sme sa na tom nedohodli” pousmial som sa a začal ju rozväzovať.
Keď som ju kompletne uvoľnil, musela si opäť dať sama dole štipce. Tento krát to bolo oveľa bolestivejšie.
Opäť dostala 4 minuty odpočinku. Ani to nestačila rozdýchať a už dostávala policajné putá na ruky. Tento krát spredu.
“Vyzuť topánky” znel príkaz tento krát. Prekvapene tak spravila, ale netušila prečo.
Do topánok dostala drobné kovové matičky, ktoré som tiež prezieravo poobede kúpil.
“Obuj sa”. Teraz už chápala.
Nohy som jej zviazal v členkoch, takisto aj cez podpätky, pod kolenami, aj nad kolenami a ruky s putami vytiahol lanom nad hlavu. Lano som opäť pripevnil k stĺpu a Táňa tam takto zostala stáť.
“Ako si si želala, tvoja oddychová hodina na podpätkoch”. So smiechom som si šiel sadnúť do kresla.
Časovač opäť ukazoval 60minut.
Tento krát sa celú hodinu nič nedialo, ja som si robil veci na počítači a Táňa “oddychovala”. Hodina uplynula.
Po hodine som k nej pristúpil a spýtal sa jej: “Tak čo, páčilo sa ti to dnes?” a popri jej kladnej odpovedi som pomaly začal rukou mieriť k jej kundičke. Zostala trochu prekvapená, ale zároveň aj vzrušená. Cítil som aká je vlhká.
“Viem že sme sa dnes na ničom neodohodli, ale ak chceš, môžeš to zmeniť” a pomaličky som ju začínal dráždiť. “Áno, môžme” pousmiala sa a stále spútaná si začala užívať svoju bezmoc plnými dúškami.
“Máš 4 minuty na to aby si sa spravila” a pokračoval som prstami v dráždení. začala vzdychať. Tento krát som nemal pustený odpočet, len som pozeral na hodinky. Táňa si to vyslovene užívala, vrchol už sa blížil, keď zrazu podľa hodiniek 4 minuty ubehli.
“Ešte chvíľu” prosila. “Dohoda znela jasne” odpovedal som tváriac sa sklamane ale zárovveň s úsmevom na tvári.
Rozviazal som ju, odomkol putá a prikázal sa jej obliecť.
Táňa vysypala z topánok kovové matičky, obliekla si rifle, košielku a opäť sa obula.
V tom mi napadla ešte jedna myšlienka. V taške som mal maličký číselný zámok, ani neviem prečo som ho kupoval. Odbalil som ho, nastavil kód a podišiel k táni. Rifle som jej spolu s opaskom pripol týmto zámočkom so slovami: “Keď budeš doma, pošlem ti kód”. Pousmial som sa a pootočil zámok na náhodné čísla.
Táňa ani neprotestovala.
Zaviezol som ju tento krát na hlavnú stanicu, odkiaľ jej išiel bus priamo na byt.
Ihneď ako bola doma mi napísala, že si prosí ten kód.
So správou “Vymysli si trest pre najbližšie stretnutie a pošlem ti ho, máš 4 minuty, za každú minutu naviac, budeš mať zámoček o hodinu dlhšie” som čakal na odpoveď.
Táňa mi asi do dvoch minut poslala odpoveď s ktorou som bol spokojný a tešil sa na ďalšie stretnutie.
*mená a mesto sú pozmenené
Pracujem pre firmu, kde náplňou mojej práce je veľa cestovať čo je spojené s tým, že pravidelne, či skôr nepravidelne v niektorých mestách aj prespávam. Občas zavítam na stránky BDSM komunít, aby som si niečo prečítal, či sa zaujímavé dozvedel, prípadne si rozšíril obzory a niečo sa aj naučil. Aj keď som nič konkrétne nehľadal, na jednej takejto stránke som sa zoznámil s ňou - Tatianou.
Táňa študuje v Banskej Bystrici na výške a tiež má rovnakú záľubu ako ja. Má 21 rokov, čo oproti mojím 37 je trošku rozdiel, ale výborne sme si cez chat rozumeli.
Jeden aprílový utorok som sa po dlhšej dobe opäť chystal do Banskej Bystrice. Najprv som váhal či to Táni napíšem alebo nie, no nakoniec som jej napísal či sa nestretneme a nedáme kávu. Aj keď väčšinou odpisovala pomerne rýchlo, dva dni som nedostal odpoveď. V pondelok večer, keď som si balil malý kufor na cestu, mi prišla strohá správa: “Môžme”. Bolo to nezvyčajné, neodpisovala takto krátke správy.
“Dobre, zajtra o 15:30 pri nákupnom centre, pri hlavnom vchode.” - odpísal som.
“Ok, teším sa” znelo v odpovedi.
Viac sme si do tohto stretnutia už nestihli napísať.
Čas: Utorok, 15.30.
Keď som prichádzal, už ma tam čakala. Mala na sebe čierne kraťasky, biele tričko a tenisky. Síce som vedel ako vypadá do tváre, postavu som pred tým nevidel. Nerád tipujem výšku a váhu, ale odhadom by som povedal že má 168cm a do 60kg. Keď ma zbadala, s nesmelým úsmevom ma privítala a išli sme si dať kávu.
Debata začala tak ostýchavo, čo som viacmenej aj očakával, ale potom sme sa rozkecali a nakoniec sme posedeli 2 hodiny. Následne sme sa rozlúčili a vyrazili každý svojim smerom. Ona na byt, ja na hotel. Mal som to asi 5 minut autom, no ešte v aute mi prišla správa: “Dobre som sa bavila, dúfam že si to zopakujeme….Nabudúce si ma možno podmaníš aj inak ako rečami....” stálo tam provokatívne. Neveriacky som na to hľadel a rozmýšľal čo odpíšem.
“Nabudúce je veľmi neurčitý pojem….ak máš odvahu, tak prídeš ešte dnes”. Dvadsať minut sa nič nedialo, až kým neodpísala: “Kedy a kde? Kým si to nerozmyslím”.
“20:00 na rovnakom mieste ako poobede. A tentokrát budeš mať oblečené čierne sexy prádlo, samodržiace silonky a podpatky nech si to pri pohľade na teba trochu uzijem”. “Čakám ťa, a buď dochvíľna”.
Boli sme dohodnutí, že ani jeden z nás nechce pri prvom stretnutí sex. Malo ísť hlavne o bondage a jej trápenie.
Mal som približne hodinu a pol na to aby som si nachystal nejaké veci. Aj keď so sebou v aute vozím preventívne putá, a nejaké tie laná, musel som skočiť do miestneho hobby marketu, aby som dokúpil veci ktoré by sa mohli hodiť. Teraz už mi začínalo bušiť srdce.
Moja záľuba je hlavne bondage, čo má rada aj Táňa. Obaja sme už mali pár skúseností, ja asi viac, ale aj tak som začínal byť trochu nervózny. Ešte keď sme si veľa písali, tak sme si dohadovali rôzne scenáre, čo by kto chcel atd, takže som mal predstavu ako bude večer vyzerať. Vrátil som sa na hotel, osprchoval sa a pomaly vyrazil späť k nákupnému centru.
Čas: Utorok, 20:00
Tento krát tu stojím prvý ja, ale o 4 minuty neskôr pribehne Táňa so zrýchleným dychom a začína sa ospravedlňovať: “Prepáč, nestihla som autobus, čakáš dlho?” “Nie, 4 minutky”, odpovedal som.
Táňa síce pribehla na podpatkoch, ako sme sa dohodli, ale na sebe mal obtiahnuté rifle a bielu košielku. Čakal som že príde v nejakých šatičkách alebo sukni, ale to som jej vyslovene nenapísal. Moja chyba.
Presúvali sme sa k môjmu autu. “Si celkom odvážna, neviem či by som takto dobrovoľne išiel v podstate s cudzím chlapom, keď vieš čo ťa asi čaká”, začal som konverzáciu. “Aj mám trochu strach, ale vzrušenie je asi silnejšie, a doteraz si mi neprišiel že by si mi chcel ublížiť” odpovedala. “Neublížim, neboj, len možno trochu potrápim” dodal som s miernym úsmevom.
“Stále platí to na čom sme sa dohodli. kedykoľvek môžeš povedať slovo stop. Ak náhodou zrovna nebudeš môcť rozprávať, daj mi trikrát silným zahmkaním znamenie že chceš skončiť a ja sa ťa opýtam či stop. Ak prikývneš, ihneď ťa pustím a zaveziem naspäť.” “Zavezieš naspäť?” Zostala trochu šokovaná. “Áno, nebude mať zmysel pokračovať, keď si budeš môcť stopku hovoriť zakaždým keď si zmyslíš, takto ťa to bude nútiť vydržať dokedy to neukončím ja. Stopka je núdzové riešenie pre teba”. “Dobre, chápem”. stroho odpovedala.
Nastupujeme do auta. Len čo sme zabuchli dvere hovorím: “Pravidlá poznáme. Odteraz ma na slovo budeš poslúchať a hovoriť budeš len keď sa ťa niečo spýtam, rozumieš?” “Áno” odpovedala.
“Fajn, som rád. Teraz daj ruky za chrbát”.
“Prosím?” znela odpoveď trochu prekvapenej Táni.
“Rozprávať máš keď sa ťa niečo spýtam, urob čo som povedal”, neviem či nečakala takúto zmenu, keď zostala prekvapená, ale nakoniec spravila ako som povedal.
Okamžite jej na rukách pristáli moje kovové putá. Cesta na hotel bola krátka a celú cestu sme boli ticho.
Hotel, resp. penzión v ktorom som bol ubytovaný som si vybral zámerne. Zakaždým keď som tam preapával, som tam nevidel nikoho iného, dokonca ani na raňajkách. Navyše mal obrovskú výhodu, že mal všetky izby v podkroví, a v každej izbe bol drevený trám, tušil som že by sa mi dnes mohol hodiť.
Zaparkoval som auto vo dvore a vystúpil. Táňa mala strach že ju niekto uvidí, tak za chrbtom zdvihla spútané ruky s pohľadom na mňa, či ju nevyslobodím. Navydala však ani slovko. Pokrútil som hlavou na znak nesúhlasu. “Ideme, je to kúsok, nikto ťa neuvidí”. Ako som predpokladal, nikde ani živej duše a už som otváral dvere do izby.
Táni asi odľahlo keď sme vošli dovnútra a zabuchol som dvere.
“Čelom k stĺpu!” prikaźal som jej. Ihneď vykonala ako som povedal.
Vzal som lano a priviazal ho k stĺpu čo najvyššie ako som vedel. Druhý koniec som pretiahol pomedzi ruky okolo pút a následne ho začal ťahať späť hore. Ruky sa jej za chrbtom začali dvíhať do vodorovnej polohy. Takto so spútanými rukami, zdvihnutými do luftu a čelom k stĺpu tam stála a čakala čo sa bude diať.
Podišiel som bližšie a priviazal jej členky spolu a následne aj k stĺpu.
Sadol som si do kresla a pozeral jej na zadok. Rozmýšľal som čo má asi tak pod tými obtiahnutými rifľami oblečené. Po asi troch minútach kochania sa jej celkom peknou postavou, ako tam stála na tých vysokých podpatkoch, som sa postavil a podišiel k nej.
“Keďže je to naše poprvé, na začiatok na teba nebudem moc zlý” uštipačne som jej pošpekal do ucha.
“Vieš koľko minút si meškala?” trošku nahnevane som sa spýtal.
“Áno, štyri” okamžite odpovedala.
“Presne tak. štvorka je pre dnešok tvoje číslo” ihneď ako som to dopovedal, rukou som jej plesol silno po ľavej polke zadku a prikázal: “Počítaj!”.
“Jeden”….”Dva”….”Tri”….”Štyri” pekne nahlas napočítala, no pri štvorke sa trošku zavrtela a zasyčala.
“Tak, a teraz pravá polka”….
Opäť sa trochu skrútila pri štvrtom plesknutí.
Takto som ju tam nechal stáť zase asi 5 minút kým ja som sedel v kresle.
“Je na čase zistiť či si splnila moje príkazy.” Podišiel som k nej a rozviazal nohy, lano cez putá a nakoniec aj samotné putá.
“Rifle a košielku dolu....a pomaly” znal rozkaz tentokrát.
Ja som sa opäť posadil do kresla a priamo pozeral na Táňu.
Bolo vidno že jej to nie je zrovna príjemné, ale začala si vyzliekať košielku. Zrazu predomnou stála len v čiernej podprsenke. Prsia v nej mala dokonalé. Trochu si ich nachvíľu zakryla, ale na moje “pokračuj” si začala vyzúvať podpätky a následne si vyzliekla aj rifle. Čakal ma pohľad na ktorý som sa tešil. Čierne samodržky, ako som si predstavoval a čierne tangá.
“Otočiť” znelo takmer okamžite ako padli rifle na zem.
“A obuj si naspäť tie lodičky”
Zohla sa trošku nižšie aby si ich nasadil na nohy, čím mi poskytla krásny pohľad na jej zadoček.
“Výborne, môžeme pokračovať”.
Z tašky z poobedného nákupu som vytiahol štipce a podal jej ich.
“Pripni si ich na bradavky, ale nechaj si podprsenku” znelo tentokrát z mojich úst.
Bolo vidno že to robieva asi častejšie, lebo si ich šikovne pripla relatívne rýchlo a bez nejakých povzdychov.
“Hmmm, tuším sa ti to páči. Tak to trochu vylepšíme. Daj si ich dole a podaj mi ich”. Ihneď ako mi ich podala som na štipce natiahol gumičky, aby mali silnejší stisk. Takto som upravil štyri štipce a podal jej ich so slovami: “Prsia z podprsenky von a pripni si tam dva štipce, ďalšie dva si pripneš tam dole” a pozrel som sa jej na kundu. Vykonala to presne tak ako som si predstavoval. Tangáče si musela trošku zarezať, aby si spravila priestor pre tie dva štipce.
“Čelom k stĺpu a ruky za chrbát”, rozkázal som.
Ja dom zatiaľ pritiahol k nej stoličku na ktorú som položil dva vankúše.
“Sadni si”.
Sadla si, pričom ruky mala stále za chrbtom. Tie som jej najprv spútal lanom v zápästí. Následne som jej priviazal aj lakte k sebe. Takto so zviazanými rukami tam sedela na stoličke s dvomi vankúšmi a štipcami na svojich miestach.
Z tašky som tento krát vytiahol tenký špagátik a ustrihol štyri asi dvojmetrové kúsky. Každý kúsok som priviazal k jednému štipcu. Keď som ich priväzoval, bolo vidno ako ju začínajú trochu trápiť. Konce špagátov zo štipcov pripnutých na bradavkých som priviazal o stĺp čo najvyššie, takže musela vypnúť hruď. Špagáty zo zvyšných štipcov čo mala pripnuté dole, som priviazal naopak o stĺp pri podlahe.
“Tak, už len malé vylepšenie spravíme a bude to” zasmial som sa s vedomím čo bude tomu nadchádzať.
Prišiel som k nej zozadu a hovorím: “Zdvihni sa”. Neveriacky pozrela na mňa a začala robiť čo som povedal. Na akonáhle sa začala dvíhať štipce na kunde ju začali ťahať dole. Povysunul som stoličku a ostala tam polostáť, polosedieť v nepohodlnej polohe.
“Tak, preto že si ma nechala čakať 4 minuty, ja ti teraz dávam 4 minuty aby si si premyslela svoj ďalší dvojhodinový plán. Za 4 minuty sa ťa spýtam”, a spustil som na telefóne časový odpočet.
Čas jej musel ubiehať veľmi pomaly, musela tam v krokolomnej pozícii polokľacať a premýšľať o svojej ďalšej tortúre na dnešný večer. Bolo vidno ako sa jej nohy trasú na tých podpatkoch.
Po 4 minutach mi telefón zazvonil na znak že sa jej mám niečo spýtať.
“Tak ako si predstavuješ svoje ďalšie dve hodiny?” znela otázka.
“Chcela by som byť zviazaná na posteli do tvaru X”
“Takže ty tu chceš odpočívať?” nahlas som sa zasmial a pokračoval: “Máš ďalšiu minutu na premýšľanie” a spustil som opäť časovač.
60 sekund uplynulo a na moju otázku s triaškou na nohách odpovedala: “Môžem tu prosím kľačať spútaná hodinu pri stĺpe so štipcami a ďalšiu hodinu stáť spútaná na podpatkoch?” To už sa jej tisli slzy do očí. Po asi troch sekundách váhania prišla kladná odpoveď.
Položil som pod ňu opäť rýchlo stoličku s vankúšmi a bolo na nej vidno ako si uľavila od bolesti.
Odstrihol som špagátiky, odviazal ruky a prikázal jej odopnúť si štipce.
Asi nečakala takú bolesť, keď vcelku hlasne zakričala “AU” pri každom štipci.
“Máš 4 minuty prestávku, využi ju ako chceš”
Odišla do kúpelne a ja som pustil opäť časovač.
Zazvonil telefón a ihneď sa objavila naspäť v miestnosti.
“Ďakujem” povedala pri návrate.
“Za čo?” prekvapene som sa spýtal.
“Za prestávku”. odpovedala.
“Slušne vychovaná, páči sa mi to” odvetil som.
“Tak budeme pokračovať v tom čo si si sama navrhla” a už som jej podával štipce so slovami: “Vieš čo s nimi”.
Pripla si ich naspäť na svoje miesto, no tento krát už pomalšie ako prvý krát.
“Podprsenku na svoje miesto, nech ťa to tam trošku potrápi” dostala rozkazom.
Na pokyn aby si kľakla nohami obkročmo k stĺpu si kľakla na zem a ruky inštiktívne dala za chrbát a za stĺp zároveň. Tie som jej okamžite zviazal tesne v zápästí a čo to dovolilo aj v lakťoch. Na rad prišli členky. Tie som zviazal nielen spolu, ale aj cez podpätky, aby si ich nemohla vyzuť a následne aj k stĺpu. Potom som jej ešte priviazal k stĺpu hruď okolo podprsenky, čím som jej spôsobil tlak na štipce pripnuté na bradavkách. Muselo to byť vcelku nepríjemné. Takto zviazaná tam bola čelom ku mne.
Sadol som si na chvíľu do kresla aby som sa pokochal jej bezmocnosťou a spustil hodinový odpočet. Po pár minutach ticha som k nej pristúpil a oči jej zalepil lepiacou páskou. Opäť som si na chvíľu sadol, no tentokrát som videl už len ja ju, ona mňa nie. Posledným krokom boli ústa. Keďže štandardný guličkový roubík som nechal doma, a v hobby markete také nepredávajú, musel som pri nákupe improvizovať. Do úst dostala asi 20 cm drevený valček o priemere asi 3cm, do ktorého sa zakusla a nasledne som jej ho zafixoval ku hlave.
Teraz už nemohla ani rozprávať.
Opäť som si sadol do kresla, no tento krát som sa kochal dobrých 10 minut.
Časovač ukazoval do odpočtu ešte približne 40 minut a ja som sa rozhodol že idem porobiť aj nejaké veci do práce, ktoré som nestihol vybaviť. Vytiahol som notebook a Táňu som si prestal všímať. Každú chvíľu som sa na ňu síce pozrel ale inak som sa o ňu nezaujímal. Občas podvihla jedno či druhé koleno, aby uvoľnila bolesť, prípadne niečo zahuhlala do dreveného kolíka. Sliny jej už tiekli po prsiach a brušku.
Keď časovať ukazoval posledných 15 minut, podišiel som k nej a pomasíroval jej ruky s otázkou či si ich ešte cíti. So súhlasným prikývnutím som vzal ďalšie lano a omotal koniec o lano na zápästí. Druhý koniec som sa rozhodol priviazať k stĺpu hore tak, aby mala teraz ruky opäť trochu povytiahnuté.
V takejto polohe tam musela kľačať ďalších 15 minut. muselo to byť veeľmi nepríjemné navyše so štipcami, ktoré spôsobovali asi nepríjemnú bolesť.
Časovač odzvonil hodinku a ja som k nej podišiel spredu. Keďže mala hlavu na úrovní môjho penisu, cez rifle som jej ho trochu pritlačil na tvár s otázkou: “Rada fajčíš?” Súhlasne prikývla hlavou. “Dobre, to si necháme možno nabudúce, dnes sme sa na tom nedohodli” pousmial som sa a začal ju rozväzovať.
Keď som ju kompletne uvoľnil, musela si opäť dať sama dole štipce. Tento krát to bolo oveľa bolestivejšie.
Opäť dostala 4 minuty odpočinku. Ani to nestačila rozdýchať a už dostávala policajné putá na ruky. Tento krát spredu.
“Vyzuť topánky” znel príkaz tento krát. Prekvapene tak spravila, ale netušila prečo.
Do topánok dostala drobné kovové matičky, ktoré som tiež prezieravo poobede kúpil.
“Obuj sa”. Teraz už chápala.
Nohy som jej zviazal v členkoch, takisto aj cez podpätky, pod kolenami, aj nad kolenami a ruky s putami vytiahol lanom nad hlavu. Lano som opäť pripevnil k stĺpu a Táňa tam takto zostala stáť.
“Ako si si želala, tvoja oddychová hodina na podpätkoch”. So smiechom som si šiel sadnúť do kresla.
Časovač opäť ukazoval 60minut.
Tento krát sa celú hodinu nič nedialo, ja som si robil veci na počítači a Táňa “oddychovala”. Hodina uplynula.
Po hodine som k nej pristúpil a spýtal sa jej: “Tak čo, páčilo sa ti to dnes?” a popri jej kladnej odpovedi som pomaly začal rukou mieriť k jej kundičke. Zostala trochu prekvapená, ale zároveň aj vzrušená. Cítil som aká je vlhká.
“Viem že sme sa dnes na ničom neodohodli, ale ak chceš, môžeš to zmeniť” a pomaličky som ju začínal dráždiť. “Áno, môžme” pousmiala sa a stále spútaná si začala užívať svoju bezmoc plnými dúškami.
“Máš 4 minuty na to aby si sa spravila” a pokračoval som prstami v dráždení. začala vzdychať. Tento krát som nemal pustený odpočet, len som pozeral na hodinky. Táňa si to vyslovene užívala, vrchol už sa blížil, keď zrazu podľa hodiniek 4 minuty ubehli.
“Ešte chvíľu” prosila. “Dohoda znela jasne” odpovedal som tváriac sa sklamane ale zárovveň s úsmevom na tvári.
Rozviazal som ju, odomkol putá a prikázal sa jej obliecť.
Táňa vysypala z topánok kovové matičky, obliekla si rifle, košielku a opäť sa obula.
V tom mi napadla ešte jedna myšlienka. V taške som mal maličký číselný zámok, ani neviem prečo som ho kupoval. Odbalil som ho, nastavil kód a podišiel k táni. Rifle som jej spolu s opaskom pripol týmto zámočkom so slovami: “Keď budeš doma, pošlem ti kód”. Pousmial som sa a pootočil zámok na náhodné čísla.
Táňa ani neprotestovala.
Zaviezol som ju tento krát na hlavnú stanicu, odkiaľ jej išiel bus priamo na byt.
Ihneď ako bola doma mi napísala, že si prosí ten kód.
So správou “Vymysli si trest pre najbližšie stretnutie a pošlem ti ho, máš 4 minuty, za každú minutu naviac, budeš mať zámoček o hodinu dlhšie” som čakal na odpoveď.
Táňa mi asi do dvoch minut poslala odpoveď s ktorou som bol spokojný a tešil sa na ďalšie stretnutie.
