“Chcel som, aby to konečne skončila s bývalým,” pokračoval Marián. “Ťažko sa jej zabúdalo na ex a mňa nebavilo čakať, kým sa rozhodne, či chce mňa alebo jeho.”
“Asi má pre ňu veľkú cenu, keď ho má stále v hlave. Vykašli sa na ňu. Sral ju pes.”
“Nechávam to plávať. Keď zavolá, tak budem rád, ale ja volať jej nebudem. Jej smola.”
“Prídu druhé.”
“Kašlem na druhé. Nebaví ma hľadať ich. Všetky dobré sú zadané, ostal už len tovar druhej triedy.”
“Ešte stále môžeš ísť do Thajska. Tam nájdeš krásky, ktoré s tebou rady budú celý život.”
“Ale polovica tých krások má v nohaviciach vtáka..”
“To by sa ti páčilo.” podpichol som ho.
“Je tam veľa krásnych žien, ale ony chcú hneď sex. Nechápu na čo ich máš, keď nechceš sex. Vysvetľoval som im, že chcem relationship, chodiť spolu, bývať, žiť. Niekedy tam pôjdeme a všetky dobré pretiahneme. Bez ochrany. Budeme šíriť naše semeno.”
“Myslíš, že máme toľko semena? Koľkokrát si bol so ženou bez ochrany?”
“Veľakrát. S gumou to nie je ono. Na Kube kondómy ani nie sú.”
“Zasadil si svoje semeno na kastrovej pôde?”
“Nestraš.”
“Vieš si predstaviť, že niekto niekde vychováva tvoje dieťa? Možno si naozaj otec. Len o tom nevieš.”
Byť otec. Je to asi veľmi vzdialené od života slobodného muža. Neviem to ani porovnať. Neviem, aké je byť otcom. Je to ako pojem z iného sveta. Slovo, o ktorom neviem čo vlastne obsahuje.
“Teba to čaká čoskoro s Lamik.“
Marián má pravdu. Nicolas bude ten, ktorého budem asi čoskoro vychovávať. Kurva..
“Keď to takto povieš.. Necítim sa ako budúci otec. Užívam si Lamik. Jej syna veľmi neriešim. Vlastne vôbec. Vždy ide spať keď prídem.”
“Miluješ ju?”
“Trochu.”
“Trochu? Takže ju miluješ…”
Marián má pravdu. Už trochu milovať, znamená milovať. Ale to znamená, že milujem Lamik.
Aké jednoduché.
Milujem Lamik.
Mal som zrazu pocit, že jej to musím povedať, že sa mi tým uľaví, že sú to tie správne slová, ktoré hľadám, aby som mal v sebe kľud. Chcel som jej poslať správu, ale nechcelo sa mi vstať z teplého sena do zimy. Potom ma napadlo, že aj tak najlepšie spravím, keď jej to poviem osobne.
Pľujem na ten svet
Stretli sa u Lamik. Anka sedela pri večernom stole a dojedala nakrájaný ananás. Nikolas pozeral raz na mamu a potom zas na Anku. Polievka mu nechutila a tak ho Lamik občas napomenula, aby zjedol aspoň niečo.
“Nikolas, prečo neješ,” to nebola otázka, ale naliehanie.
“Dáš si ananás?” zapojila sa Anka. Pokrútil nesúhlasne hlavou a ďalej pozeral po oboch ženách. Lamik vstala od stola a jej šaty pritom zašušťali saténovým tónom. Odišla do kuchyne. Nikolas to využil a odišiel do kúpeľne umyť sa. Anka dojedla a odniesla taniere do kuchyne. Lamik spratala zo stola. Anka sa postavila ku kuchynskému pultu a čakala, kým sa Lamik vráti do kuchyne.
Zobrala do rúk utierku, aby utrela umyté poháre. “Pôjdeme si dať sprchu?” vyzvedala Anka. Lamik na ňu pozrela. “Dajme si radšej víno.”
“Budem povoľnejšia,” dodala Anka s úsmevom.
“Ako je v novej práci?”
“Šéf má neskutočne veľké ego.” Anka sa nadýchla k druhej vete, ale potom len zavrela oči.
“Môžeme sa aspoň objať?” vydala zo seba napokon.
“Miláčik, vieš, že teba vždy.”
Ženy sa objali.. Stáli tak len chvíľu, keď sa otvorili dvere a z kúpeľne vyšiel umytý Nikolas. Lamik zachytila jeho pohľad, keď na ne pozrel, ale ďalej bez záujmu pokračoval do izby.
Usmiali sa na seba a Anka prešla jemne rukou Lamik po chrbte.
Lamik vedela, kam tieto dotyky povedú.
“Ostaňme len pri dotykoch Anka.”
Anka odklonila hlavu, aby na ňu pozrela.
“Ty ma už nemiluješ?” spýtala sa pokojne.
“To nie je pravda. Je mi s tebou dobre.”
“Tak mi to povedz.”
“Vieš, že mi to veľmi nejde. Na čo to potrebuješ. Nič sa medzi nami nezmenilo.”
“Ale zmenilo Neli. Zmenilo sa. Niečo sme stratili. Už ma nepotrebuješ.”
“Anka, nestratili, stále ťa potrebujem.”
“Vedela som, že to v trojici nebude fungovať.”
“Anka, nič sa nezmenilo, len dnes nechcem, aby sme skončili spolu v posteli.”
“Prečo nie?”
“Lebo ma do toho tlačíš.”
“Budeme niekedy ešte spolu v posteli?”
Lamik premýšľala.
Príliš dlho.
Anka vykĺzla z objatia.
“Povedz mi to. Povedz, že ma miluješ.”
“Vieš aká som v týchto veciach. Prečo čakáš, že dnes budem iná?”
“Potrebujem to aspoň počuť!” zvýšila hlas.
“Porozprávajme sa pri víne.” zmenila tému Lamik. Jej šaty zašušťali, keď odišla z kuchyne. Anka ju nasledovala na gauč v obývačke. Lamik s námahou otvorila fľašu. Napokon rozliala do pohárov. Štrngli si pohármi, pozreli do očí.
“Asi má pre ňu veľkú cenu, keď ho má stále v hlave. Vykašli sa na ňu. Sral ju pes.”
“Nechávam to plávať. Keď zavolá, tak budem rád, ale ja volať jej nebudem. Jej smola.”
“Prídu druhé.”
“Kašlem na druhé. Nebaví ma hľadať ich. Všetky dobré sú zadané, ostal už len tovar druhej triedy.”
“Ešte stále môžeš ísť do Thajska. Tam nájdeš krásky, ktoré s tebou rady budú celý život.”
“Ale polovica tých krások má v nohaviciach vtáka..”
“To by sa ti páčilo.” podpichol som ho.
“Je tam veľa krásnych žien, ale ony chcú hneď sex. Nechápu na čo ich máš, keď nechceš sex. Vysvetľoval som im, že chcem relationship, chodiť spolu, bývať, žiť. Niekedy tam pôjdeme a všetky dobré pretiahneme. Bez ochrany. Budeme šíriť naše semeno.”
“Myslíš, že máme toľko semena? Koľkokrát si bol so ženou bez ochrany?”
“Veľakrát. S gumou to nie je ono. Na Kube kondómy ani nie sú.”
“Zasadil si svoje semeno na kastrovej pôde?”
“Nestraš.”
“Vieš si predstaviť, že niekto niekde vychováva tvoje dieťa? Možno si naozaj otec. Len o tom nevieš.”
Byť otec. Je to asi veľmi vzdialené od života slobodného muža. Neviem to ani porovnať. Neviem, aké je byť otcom. Je to ako pojem z iného sveta. Slovo, o ktorom neviem čo vlastne obsahuje.
“Teba to čaká čoskoro s Lamik.“
Marián má pravdu. Nicolas bude ten, ktorého budem asi čoskoro vychovávať. Kurva..
“Keď to takto povieš.. Necítim sa ako budúci otec. Užívam si Lamik. Jej syna veľmi neriešim. Vlastne vôbec. Vždy ide spať keď prídem.”
“Miluješ ju?”
“Trochu.”
“Trochu? Takže ju miluješ…”
Marián má pravdu. Už trochu milovať, znamená milovať. Ale to znamená, že milujem Lamik.
Aké jednoduché.
Milujem Lamik.
Mal som zrazu pocit, že jej to musím povedať, že sa mi tým uľaví, že sú to tie správne slová, ktoré hľadám, aby som mal v sebe kľud. Chcel som jej poslať správu, ale nechcelo sa mi vstať z teplého sena do zimy. Potom ma napadlo, že aj tak najlepšie spravím, keď jej to poviem osobne.
Pľujem na ten svet
Stretli sa u Lamik. Anka sedela pri večernom stole a dojedala nakrájaný ananás. Nikolas pozeral raz na mamu a potom zas na Anku. Polievka mu nechutila a tak ho Lamik občas napomenula, aby zjedol aspoň niečo.
“Nikolas, prečo neješ,” to nebola otázka, ale naliehanie.
“Dáš si ananás?” zapojila sa Anka. Pokrútil nesúhlasne hlavou a ďalej pozeral po oboch ženách. Lamik vstala od stola a jej šaty pritom zašušťali saténovým tónom. Odišla do kuchyne. Nikolas to využil a odišiel do kúpeľne umyť sa. Anka dojedla a odniesla taniere do kuchyne. Lamik spratala zo stola. Anka sa postavila ku kuchynskému pultu a čakala, kým sa Lamik vráti do kuchyne.
Zobrala do rúk utierku, aby utrela umyté poháre. “Pôjdeme si dať sprchu?” vyzvedala Anka. Lamik na ňu pozrela. “Dajme si radšej víno.”
“Budem povoľnejšia,” dodala Anka s úsmevom.
“Ako je v novej práci?”
“Šéf má neskutočne veľké ego.” Anka sa nadýchla k druhej vete, ale potom len zavrela oči.
“Môžeme sa aspoň objať?” vydala zo seba napokon.
“Miláčik, vieš, že teba vždy.”
Ženy sa objali.. Stáli tak len chvíľu, keď sa otvorili dvere a z kúpeľne vyšiel umytý Nikolas. Lamik zachytila jeho pohľad, keď na ne pozrel, ale ďalej bez záujmu pokračoval do izby.
Usmiali sa na seba a Anka prešla jemne rukou Lamik po chrbte.
Lamik vedela, kam tieto dotyky povedú.
“Ostaňme len pri dotykoch Anka.”
Anka odklonila hlavu, aby na ňu pozrela.
“Ty ma už nemiluješ?” spýtala sa pokojne.
“To nie je pravda. Je mi s tebou dobre.”
“Tak mi to povedz.”
“Vieš, že mi to veľmi nejde. Na čo to potrebuješ. Nič sa medzi nami nezmenilo.”
“Ale zmenilo Neli. Zmenilo sa. Niečo sme stratili. Už ma nepotrebuješ.”
“Anka, nestratili, stále ťa potrebujem.”
“Vedela som, že to v trojici nebude fungovať.”
“Anka, nič sa nezmenilo, len dnes nechcem, aby sme skončili spolu v posteli.”
“Prečo nie?”
“Lebo ma do toho tlačíš.”
“Budeme niekedy ešte spolu v posteli?”
Lamik premýšľala.
Príliš dlho.
Anka vykĺzla z objatia.
“Povedz mi to. Povedz, že ma miluješ.”
“Vieš aká som v týchto veciach. Prečo čakáš, že dnes budem iná?”
“Potrebujem to aspoň počuť!” zvýšila hlas.
“Porozprávajme sa pri víne.” zmenila tému Lamik. Jej šaty zašušťali, keď odišla z kuchyne. Anka ju nasledovala na gauč v obývačke. Lamik s námahou otvorila fľašu. Napokon rozliala do pohárov. Štrngli si pohármi, pozreli do očí.