Príbeh č. 48 – spolu sa smiať

Usmiala sa. Stlačila si prstami bradavky a natiahla ich, aby sa postavili.
“Prečo si ma nechcela vidieť, keď si prišla?”
“Videla som ťa, keď si čakal na chodbe po prvej porade. Ale musela som riešiť veci s Martinom. A potom,” na chvíľu sa odmlčala. “Kvôli mojej priateľke. Kedysi sme spolu žili a keď som ju uvidela..”
“Zas si ju chcela.”
Prikývla, zatiaľ čo si stále prechádzala po prsiach prstami sem a tam.
“Nie som na ženy, len na Anku.”
“To je tá žena s ktorou si sa stretla hneď prvý deň v práci v reštike naproti kancelárií?”
“Ty si nás videl?” dodala s trochou vzrušenia.
“Keď som odchádzal z práce, videl som, ako tam sedíš sama. Chcel som ísť za tebou, ale potom si k tebe prisadla akási žena.”
“To bola asi ona.”
“Spávate spolu?”
“Naozaj chceš o tom počúvať? “
“Chcem vedieť, na čom som.”
Pobozkala ma. “Mám ťa rada. To vieš.” pohladkala ma po líci, ako malého chlapca jeho mama, ale nechal som jej prejav bez reakcie.
“Preto s ňou spávaš?”
Prestala sa hrať s bradavkami. Zvážnela. Otočila sa chrbtom, ale v zrkadle pred ňou som jej videl do tváre.
“Čo ti dáva? Veď do teba nemôže vniknúť.” konštatoval som celkom jednoducho. Nepovedala nič len palcom a ukazovákom spravila písmeno O na druhej ruke zúžila prsty k sebe a celú dlaň prestrčila cez.
Táto predstava ma vzrušila, ale Lamik si to nevšimla. Stál som za ňou a nevidela na môj rozkrok.
“Milujem ju. Veľa sa rozprávame. Pozná moje problémy a je taká mäkká. Je pre mňa niečo mimoriadne. Nespávame spolu často.”

“Vzrušuješ ma viac,” dodala, keď skúmala moju tvár v zrkadle.
“Ešte som ťa ani neurobil.”
Usmiala sa. “Dva krát som sa spravila.”
“Teraz? S tým prstom?”
“Ty si to necítil?”
“Nie, ani som nečakal, že to tak rýchlo dosiahneš. Chcel som ťa len vzrušiť.”
Usmiala sa. Znova sa otočila ku mne prsiami a prešla mi po tele rukami.
“Neboli to silné orgazmy. Sama si spravím lepšie, ale snažil si sa. Mrzí ma, že ti to takto komplikujem.”
Dodala a oprela sa čelom o moje prsia.

Lamik si prstom nervózne prechádzala po pere akoby chcela niečo povedať, ale pri stole v reštaurácii sedela sama. K stolu sa blížilo klopanie podpätkov. Lamik sa obzrela a keď zbadala známu tvár, usmiala sa.
Objali sa a pobozkali na ústa. Pripomínali dobre kamarátky. Ak niečím vzbudzovali pozornosť, tak svojim zjavom. Mladšia žena mala na sebe čierne legíny ktoré zvýrazňovali jej zadok. Na vrchu mala naopak voľne pastelové tričko, ktoré sa opieralo o jej prsia. Vlasy mala tmavé po plecia a pery plné s úzkymi kútikmi.

Lamik sa usmiala a cez stôl ju chytila za obe ruky. Palcom jej jemne prechádzala po pokožke. Žene oproti sa začala chvieť brada. “Už si s ním bola?“
Lamik jemne prikývla.
“Neviem sa o teba deliť. Neviem to, Neli.” povedala potichu a krútila pritom nesúhlasne hlavou.
“Stále ťa milujem. Aspoň.. ” žena ju prerušila.
“Nie, nemiluješ ma. Ubližuješ mi.“
“Milujem ťa Anka. Na tom sa nič nemení. Stále ťa potrebujem.”
“Nahovárala som si, že ti možno budem stačiť. Že si muža nikdy nenájdeš. Mohli sme si ešte užiť, keď už sme konečne spolu.”
“Vždy ťa budem potrebovať Anka. Nikdy mi nedá to, čo ty. “
“A čo ti dávam Neli?”
“Prosím ťa, neskúšaj ma. Si žena, a tou on nikdy nebude. Prosím ťa, skúsme to ako trojica. Veľmi ťa prosím.”
Žena na druhej strane stola odvrátila pohľad a stisla pery potlačujúc emócie a plač.
“Prosím Anka,” Lamik jej stisla ruky, aby zvýraznila svoje prosím.
Žena napokon pozrela na Lamik.
“Budeš sa musieť rozhodnúť, ja alebo on.”
Žena vstala a odišla. Lamik neprotestovala, nechala ju odkráčať. Napravila si sukňu, nechala na stole peniaze a odišla.

Ozvalo sa zaklopanie. Lamik vošla do miestnosti, zamkla a začala si uvoľňovať remienok na lodičkách smotanovej farby.
Kľakla si na kolená a zložila si ruky do lona.
Sklonil som sa k nej, aby som jej dal bozk. Odvrátila tvár.
“Čo sa deje?”
“Moja priateľka nechce, aby som bola s tebou. Mám si vybrať teba alebo ju.”
“Budeš sa musieť rozhodnúť?”
Prikývla.
“Alebo?” naznačil som, že sa možno už rozhodla..
“Ty si myslíš, že je to také ľahké? “ pošúchala sa po stehnách. “Milujem ju. Vieš to pochopiť? Veľa pre mňa znamená.”
“Chceš na mňa zabudnúť? “
“To som nepovedala!” hlas jej preskočil. Už to nebola slečna Lamik, ktorá si je istá tým, čo robí. “Nechcem stratiť ani teba ani ju.”
“Budeš jej klamať o nás?”
“To je na tom najťažšie. Neviem, či jej chcem povedať pravdu.”

Hovoriť pravdu znamená, že jej bude ubližovať. Ublíži žene, ktorú miluje. Je to taký pocit, ako keď bodnete nožom a to len preto, aby si uľavila na svedomí. Možno jej povie pravdu, lebo ju miluje, a možno bude pre ten istý dôvod klamať.