Príbeh č. 47 - Vydýchnuť do jej úst

Ukazovákom som prešiel po jej brušku k stehnám a nakoniec do rozkroku. Protestovala. Odtláčala ma rukou, ale nie dosť rázne. Poznám, keď sa Lamik naozaj bráni a kedy to robí len naoko.
“Máte slabé ruky slečna Lamik.” cítil som na prste aká je vo vnútri klzká, mokrá a prítulne teplá. Zatlačili som prstom o vnútornú stranu. Vydýchla a ja som cítil, ako sa zosunula, aby ho cítila ešte viac. Oči mala zavreté a pery trochu odhalili zuby.
“Musíme prestať, “ dodala prerušovane, keď sa stihla nadýchnuť.
“Tak prestaňte, ” provokoval som a vybral z nej prst.
“Prečo ma zas nepočúvaš a prečo mi vykáš?” spýtala sa bez toho, aby otvorila oči.

“Nechcem prestať.. Chcem to, čo je v tebe ženské.”
Teraz nič viac nepotrebujem. Len trochu jej intimity.
Zháčil som sa.. Vlastne nie..
Nechcem trochu. Chcem všetku jej intimitu. Chcem všetko, čo mi táto žena dokáže poskytnúť. Od koketných vlasov až po medzierky medzi nalakovanými prstami na nohách. Spojiť jazyk s jej jazykom.
Vydýchnuť do jej úst.

Pustil som ju a vyzliekol sa do naha. Obzerala si ma a celkom neskrývane pozerala na môj rozkrok. “A to je všetko?” dodala provokatívne a zaprela sa rukami o stenu.
“Myslel som, že ste žena, ktorá má rada maličkosti,” podpichol som.
“Prestaň mi konečne vykať lebo ťa pošlem domov,” povedala to s úsmevom “Veď ja ti ukážem mladý.”
Tak to určite, pomyslel som si. Znova som vtlačil nohu medzi jej stískajúce nohy. Chytil som jej krk a prstom znova nahmatal jej vnútro. Zavrela oči a vydýchla.

“Tak to povedz! Pošli ma domov,” prokovoval som.

Po chvíli slabo dodala.
“Choď domov….”
“Nepočul som!”
“Choď domov….” zopakovala potichu. Rukami sa zaprela o moje telo a snažila sa ma odtlačiť, ale potom sa chytila za prsia akoby ich chcela schovať. Stláčala si ich prstami. Chcelo sa mi zahryznúť jej do bradaviek. Nechať na nich odtlačok zubov. Neskrývane.
“Choď domov!” dodala nahlas a nástojčivo.. Pustila si prsia a ja som ju pustil.
“Poď do sprchy,” zašepkal som.
“Počkaj chvíľu.”
Obzeral som si jej zavreté viečka a namaľované mihalnice. Učesal jej prstom obočie.

Do rúk si vytlačila mydlo.
“Počkaj,” zastavil som ju. “Umyjem ťa.”
Umývanie ženského tela to je rituál. Môžem sa dotýkať celého tela, nehrať len na erotické zóny. Keby som to spravil v posteli, nudila by sa. Takto nečaká vzrušenie. Kĺzal som rukami po jej koži a snažil sa zapamätať tvar Lamikynych pŕs. Jej bokov. Miesta, kde končí chrbát a začína zadoček. Alebo to miesto na druhej strane kolena. Tvar jej lýtok.. Prstov na nohách. Trvá dlho, kým si viete vybaviť tvar ženského tela len podľa hmatu, ale najviac, najviac ma baví prechádzať prstami po tvári.

Možno je to tým, že nikdy pri žiadnej žene som sa nezbavil pocitu, že ju stratím. Celý môj život je len strácanie žien. Ale kým tú ženu stratím, chcem z nej všetko. Chcem si pamätať jej tvár, miesta kde má chĺpky.

Prehodil som jej cez plecia osušku a prešiel po útlych pleciach s výraznou kľúčnou kosťou.
“Prepáč, ale neutriem ťa celú.”
“Prečo nie? “
“Lebo potom by som dostal na teba chuť a pretiahol by som ťa.”
“Daj si ešte studenú sprchu, ty môj samček,” dodala pobavene, zatiaľ čo sa obzerala v zrkadle. Detailne si v ňom pozrela tvár, kým si ju natrela krémom. Potom prešla na nohy, stehna, lýtka a chodidlá. Iným krémom si natrela prsia, bruško a zadoček. Chytil som ju zaň. Nepovedala nič, len varovne zdvihla prst a pohrozila ním.
Neprestal som. Užíval som si jeho tvar.
“Prečo ti nestačí varovanie?” dodala pokojne, kým si česala vlasy.
“Nemám pocit, že ti to vadí.”
“Keď si ma vtedy prehol cez stôl a dal mi po zadku, cítila som sa ako malé dievča. Ako keď mi dal otec na zadok. Prečo si to vlastne spravil? Prečo si proste neodišiel?” otočila sa ku mne a privoňala k môjmu krku.
“Lebo nie som ten muž, ktorý sa stále len podriaďuje. Pri tebe mi to veľmi nejde. Ty si ma zas prekvapila, keď si ma poslala naspäť do Bratislavy.”
“Musela som.”
“Čože? Akože musela?” prestala sa česať a otočila sa ku mne svojimi prsiami 80D. Užíval som si ich prítomnosť.
“Môžeš mi pozerať na chvíľu inde ako na prsia?”
“Ale mne to takto vyhovuje.” nedal som sa a ďalej sledoval raz jednu a raz druhú bradavku. Len prevrátila očami.

“Projekt v Berlíne bol krátky. Bol si tam len na dva týždne. Vedela som, že môj ďalší projekt bude v Bratislave a teba chceli dať na projekt v Slovinsku. Nevideli by sme sa vôbec alebo veľmi málo. Tak som ťa nechala presunúť do Bratislavy, na ten istý projekt ako ten môj. Mali tam jednu voľnú pozíciu pre tvoju funkciu.”
Pozeral som jej prekvapene do tváre a nevedel, čo si mám myslieť.. Prečesal som si prstami vlasy.
“Nepovedal by som to do teba. Takže bolo úplne jedno, že som ti dal po zadku?”
“Mne to jedno nebolo, už mi to nerob. Chcela som byť s tebou, tak som ťa nechala presunúť. Keď si odišiel, nevedela som či na mňa počkáš. Či si niekoho nenájdeš.”
Pobozkal som ju na kľúčnu kosť a prešiel rukou po pleci.
“Často som ti chcel volať ale nevedel som, čo ti povedať. Nedávalo mi to zmysel, keď si bola tak ďaleko.”
“Preto som ti občas volala. Chcela som vedieť, či máš o mňa stále záujem.”
“Hmm, asi ten môj záujem ešte premyslím.” zamrmlal som, zatiaľ čo som pozeral na nakremované dvojčatá 80D.