Príbeh č. 27 - Zmeniť okolnosti

“Myslíš, že Cveta s Aďou pôjdu tiež domov?”
“Neviem, možno.”
“Myslíš, že sa budú spolu milovať?” spýtala sa Janka, keď sme sa kúsok od Splitu napojili na diaľnicu.
“Určite vytiahli kotvu a plavia sa niekam ďalej od civilizácie, aby mali súkromie.”
“Súkromie mali aj keď sme tam boli. Mohli byť v kajute a my sme mohli byť zatiaľ na palube.”
“Ale kde… Čo nepoznáš Mirca? Kajuta mu nikdy nestačila. Odpláva s nimi niekam do prdele. Nahé ich priviaže o sťažeň a bude ich trtkať cele hodiny. Budú vďačné, keď sa im dá napiť vody. Mirec potrebuje prázdnu loď.”
Pozrela na mňa. Snažila sa vyčítať z mojej tváre, či to myslím naozaj, alebo si z nej len uťahujem.
“Si sprostý,” dodala napokon, odvrátila tvár a pozerala von oknom trochu naštvaná, trochu rozčarovaná z možnej skutočnosti.

“Myslím, že si to teraz pekne užijú. Konečne majú loď len pre seba,” pozrel som na Janku, obiehajúc rodinku v aute s bratislavskou značkou.

“Mohli si to užiť aj keď sme tam boli,” povedala a ďalej pozerala von oknom.
“Ale prd. Nemohli..”
“Chceš povedať, že sme im tam zavadzali? To je také blbé..”
“Páčilo by sa ti, keby tam všetci chodili nahí a milovali sa keď na to dostanú chuť? Hoci aj pri raňajkách? Už vidím ako sa tváriš pri jedení, keby tam chodil Mirec so svojim vtákom.
Mlčala. Ďalej pozerala von oknom. Pohladil som ju po stehne. Vedel som, že si nevie predstaviť ako sa pozerá na úplne nahých ľudí a už vôbec nie milujúcich sa.

“Teraz si to aspoň užijú, tak ako chcú,” dodala napokon trochu sklamane.
“Lásko, kašli na nich. Mirec nespomínal, že by potreboval byť s nimi sám. Vieš ako rád naťahuje ženy... Ako to hovoril? Keď sa dá s nimi hrať, tak sa s nimi bude hrať, nemusí s nimi hneď spať. Dôležité je ako si užijeme my.”
“Ty ma chceš? Aj keď sme sa v kuse hádali? Mám pocit, že sa zas vraciame do starých koľají.”
Pozrel som na ňu. “Chcem ťa Jani, hneď.”
“Teraz v aute?”
Prešiel som rukou po jej kolene až pod letné šaty, ale nie celkom k rozkroku.
Ani sa nepohla. Ďalej pozerala von oknom, akoby jej ten rozkrok ani nepatril.

“Počkaj kým prídeme domov,” povedala akoby náhodou a ďalej pozerala na cestu.
“Ku mne domov? To je super. Chcel som sa ťa na to spýtať, ale nechcel som si kaziť koniec dovolenky. Myslel som, že pôjdeš hneď k vašim. Len neviem či vydržím až domov. Čaká nás ešte dobrých 11 hodín cesty.”

“Predvediem ti, na čo sa môžeš tešiť.” Konečne na mňa koketne pozrela ako žena, ktorá vie použiť svoje telo aj vo svoj prospech. Odopla si pás a hlavu priložila na môj rozkrok.
“Nechcela si mi dať predtým dole kraťasi?”
“Ja si budem robiť čo chcem,” prehlásila. “Ty len šoféruj.” Rozopla mi zips, ale nič viac.
Hrala sa so mnou ako mačka s myšou. Perami prechádzala po kraťasoch.
“Jani, ale to nie je hračka na hranie. Keď nechceš, nechaj tak,” zahral som trochu urazene.
“Nepáči sa ti? Ja to robiť nemusím,” dodala, sadla si naspäť do sedadla a pripútala sa.
“Nemám rád nedokončenú robotu,” snažil som sa trochu sťažovať.

“Vydrž domov! Ostanem na noc u teba, užijeme si presne tak ako to máš rád, sľubujem” a siahla mi rukou na rozkrok.

“Pozri, na čo sa môžeš tešiť,” dala si dole ramienka na šatách a prešla si rukou po odhalených prsiach. Občas sa celkom vedome dotkla prstami bradavky.
“Pekne stoja,” dodala akoby mimochodom.
“Čo keby si sa vyzliekla úplne?” podpichol som ju.
Pozrela na mňa váhavo. “To nie, to by som ťa už veľmi vyrušovala. Vyrušovala a vzrušovala.”
“Nevedel som, že študentky sú také hanblivé,” uťahoval som si z nej ďalej.
Na to si odopla pás, vyzliekla si krátke letné šaty a hodila ich na zadné sedadlo. Potom si zobliekla nohavičky, stiahla okienko a vyhodila ich von. Pozrela na mňa, úplne nahá, spokojná sama so sebou a so svojou odvahou.
“Spokojný?”
“Pravdaže. Si krásna..”
“To vravíš, lebo si nadržaný,” a ďalej sa hrala so svojimi prsiami.
“To vravím stále, aj keď nie som nadržaný.”

“Vieš čo bolo na tej dovolenke fajn? Cítila som, že ma nemáš len na sex,” pozrela na mňa.
“Nikdy som ťa predsa nemal len na sex Jani ”
“Často mám taký pocit. Skoro vždy, keď sa stretneme, skončíme v posteli.. Nečuduj sa, že sa tak cítim.”
“Jani, do pekla, Vieš, že to tak nie je. Si krásna. Jasne, že sa chcem s tebou milovať, keď nie sme spolu často. Mám sa pretvarovať, že ma nepriťahuješ?”
“Viem, že mi veľa krát povieš, že to tak nie je, ale často sa cítim že ma máš len kvôli sexu. Hnevá ma to, ale aj tak to neviem zmeniť. ”

Viem, že Janku nezmením. Rovnako ako nezmením seba. Ale môžem zmeniť okolnosti.

Toto by malo byť na prvej strane Brava a všetkých ženských časopisov veľkými písmenami. Lebo je to nezmysel pre násťročné dievčatá, ktoré veria, že môžu zmeniť muža a budú sa o to snažiť, kým o neho celkom neprídu, A budú to skúšať ďalej, na ďalších mužoch, až kým sa im v hlave nevyjasní.

“Bývajme spolu. Čo ty na to?”
Mlčala, ďalej pozerala von oknom, nahá a nevzrušená. “Naozaj si myslíš, že to bude potom medzi nami lepšie? Pozri koľko krát sme sa hádali počas dovolenky.”
“Hádky sú vo vzťahu normálne. Keď sa pár neháda neznamená to, že je skvelý. Časom to bude určite lepšie.”
“Možno, a možno nie.”
“Tak to aspoň skúsme. Povedz konečne vašim, že so mnou budeš bývať. Zbaľ si veci a príď ku mne na stálo.”
Chvíľu premýšľala o odpovedi. Pozrela na mňa smutnými očami, ktoré občas vyčarovala keď potrebovala poľutovať. “Skúsim.”
“Si skvelá,” dodal som s úsmevom. “Občas sa pohádame a občas pomilujeme. Pôjdeme spolu nakúpiť. Uvaríme si večeru. Sem tam do kina, alebo do divadla. Alebo pôjdeme na železnú, do prírody. Uvidíš bude nám skvele.”
Mlčala. Hladkala ďalej svoje prsia, ani nie aby sa vzrušovala, ale aby cítila dotyk na svojej pokožke. Napokon si rukami pohladkala vnútornú stranu stehien a pozrela na mňa s ľahkým úsmevom mladej chtivej samičky.

Do Bratislavy sme prišli podvečer.